Nejaký lekár/ ka ktorý /á/, by rád popísal o HAK a ...Čítaj ďalej

Pozrel som si tento príspevok od Jána Majerníka
a myslím, že stojí za ...Čítaj ďalej

Pri duchovnom doprevádzaní sa mi stále potvrdzuje, že mnoho ľudí je nemocných, kvôli ich nemocnej spiritualite.
Prijali teológiu, ktorá ich nemoc posilńuje a udržuje. Preto sa pokúšam rozvíjať teológiu a spiritualitu,
ktorá by uzdravovala. Zdravá teológia má odzrkadľovať Ježišovho ducha, ktorý pri hlásaní radostnej cesty,
ukázal človeku cestu k zdravému životu a uzdravoval nemocných. Ježíš bol proti teológií, ktorá na človeka
kládla bremená, ktoré sa nedali uniesť, ktorá predstavovala Boha vzbudzujúceho strach.  
O Ježišovi sa hovorilo, že on o Bohu hovorí s mocou. Hovoril o ňom tak, že z nemocných vychádzali nečistí duchovia.
Nečistí duchovia, podľa mňa, nezdravé predstavy o Bohu. Ježiš hovorí o Bohu tak, že rúca falošné predstavy o ňom.
Posadnutý sa zmietal medzi falošným obrazom Božím a tušením, že sloboda a uzdravenie ktoré v ňom prebudil
Ježišov obraz Boha, sú možné u Boha. /Mk ...Čítaj ďalej

Prajem všetkým, hľadajúcim skutočnú lásku, veeeľa trpezlivosti aj v tomto roku, aby ste nestrácali nádej. Môžem potvrdiť, že je to možné, nájsť lásku aj na tejto zoznamke. Veľa šťastia ...Čítaj ďalej

Najtajomnejšiu skutočnosť nemôžete vidieť, kým sa myseľ dopúšťa akejkoľvek
duálnej operácie, kde je eliminované tajomno, všetko mätúce - čokoľvek
desivé, neznáme alebo pre nás nepohodlné. Dualistické myslenie nie je
cele prítomné Prítomnosti, ale je len veľmi obmedzeným spôsobom
chápania, ktorý podlieha našej starostlivej kontrole. S takýmto
softwarom nemôžeme dosiahnuť nekonečno, Boha, milosti, milosrdenstvo
či lásku - všetko to, čo je pre nás tak dôležité, čo tak nutne
potrebujeme! Vari by ste so mnou nesúhlasili, keď prehlásim:
"Nemohol by som rešpektovať žiadneho Boha, ktorého by som si dokázal
predstaviť"? Svätý Augustin povedal v piatom storočí to isté:
"Pokiaľ tomu rozumiete, nie je to Boh" /Si comprehenderis, non est Deus/.
Asi takto si Boha ctil a odovzdával sa Mu, sám Ježiš. Som presvedčený,
že väčšina katolíkov prestala čítať Bibliu jednoducho preto, že toľko
jeho výrokov je veľmi ...Čítaj ďalej

Františkánska spiritualita kladie dôraz na ozajstnú rovnocennosť
a vzájomnosť medzi tým, kto sa pozerá, a tým, ktorý je videný.
Pozerajúca myseľ i srdce sú voči tomu, na čo sa sústreďujú, vo vzťahu
symbiózy. František mal jedinečnú schopnosť nazývať zvieratá, planéty
i živly bratmi a sestrami, pretože sám bol malým bratom. Uznával
vzájomnosť, subjektivitu, osobitosť i dôstojnosť všetkých bytostí
a vecí; na prvom mieste preto, že si sám ctil svoju vlastnú dôstojnosť
syna Božieho. /Mohlo to ale fungovať i opačne!/ Viditeľný svet bol
preň priezračným obojstranným zrkadlom - niečim, čo by sme mohli
pomenovať dokonale svätosným vesmírom.
  O všetkom súcne sme oprávnení hovoriť "jedným hlasom"
/univocita bytia/, ak použijeme slova Jana Dunse Scota z dvanástej kapitoly
tej knihy. Čo som ja, ste i vy - a to isté je i svet. Stvorenie je jedna
ohromná symfónia vzájomnej účasti. Ako s obľubou ...Čítaj ďalej

Srdce premenené vedomím tejto jednoty vie, že iba láska, ktorá je
"priamo túto", môžeme uvidieť a zakúsiť lásku, ktorá sa nachádza
"niekde tam". Strach, uzavretosť a zloba sú emócie, ktoré dobrí
duchovní poradcovia právom považujú za našu vrodenú slepotu, ktorú
musíme prekonať. Inak sa nedostaneme nikam /rozhodne nie tam,
kam by sme chceli/.
Preto sú všetci mystici ľudia pozitívni - inak to vôbec nie sú mystici!
Ich duchovní boj spočíva v tom, že všetku svoju vnútornú negativitu
a strach najprv rozpoznajú a potom odovzdajú Bohu. Veľkým paradoxom je,
že i keď toto víťazstvo dostávame od Boha darom, k obdarovaniu je potrebná
naša túžba /Filip 2; 12-13/.
  Ústredným bodom praktikovania františkánskej mystiky teda musí byť
zostávanie v láske. Nejde len o prikázanie ako také /J 15,9/,
ale vlastne o jediné prikázanie Ježišove. Musíme horieť nadšením
pre lásku, aby sme videli lásku a ...Čítaj ďalej

Môj Boh, moje všetko    

A nakoniec, františkánska mystika prekonáva pokušenie elitárstva a individualizmu tiež tým,
že neoblomne trvá na identifikácií s krížom, solidaritou s chudobnými a trpiacimi všeobecne.
Solidarita s trpiacim svetom, áno, i s trpiacim Bohom, bola Františkovou štartovacou
čiarou - nehľadal súkromnú morálnu dokonalosť. Solidarita chráni kontemplatívnu cestu pred
introvertnou, presladenou zbožnosťou, súkromnou spásou alebo pred akýmkoľvek iným asociálnym,
privatizovaným pojatím náboženstva, keď sa domnievam, že môžem k Bohu prísť inak než v spojení
so všetkým stvorením. Františkánskym mottom je Deus Meus et Omnia: "Môj Boh - moje všetko."
  František musel byť neoblomný čo sa týka chudobných a chudoby, pretože vedel,
že spiritualita sama pre seba, bez konkrétnych skutkov služby a lásky, často vedie
len k prebujnelému egu a klamným predstavám. Naša túžba ...Čítaj ďalej

Celý vonkajší a vnútorný potenciál väčšiny ľudí dnešnej doby je zameraný len na viditeľný a materiálny svet okolo nás. Len k nemu je upretý ich zrak, ich túžby, ich myšlienky a ich šťastie. Preto nie sú schopní vnímať, že nad nami existujú aj iné, vyššie svety.

  Svety plné radosti a harmónie, s obrovským potenciálom prinášať túto radosť a harmóniu aj do nášho, tak disharmonického a neradostného materiálneho sveta. Na to je však potrebné vedieť o týchto svetoch, spájať sa s nimi a nechať sa nimi inšpirovať a viesť.

  Lebo náš materiálny svet, ako i všetky vyššie svety, o ktorých budeme hovoriť, sú len súčasťou jedného veľkého celku stvorenia. Preto majú byť vzájomne úzko prepojené, aby mohli všetky pomoci a inšpirácie prúdiť z vyšších svetov až do toho najnižšieho, čiže do našej najhrubšej hmotnosti. Vinou ľudí a ich jednostranným zameraním iba na matériu je však toto inšpirujúce ...Čítaj ďalej

Mystika pre všedné dni.

Františkánska mystika teda skutočne je mystikou, ale je zároveň jemne vyvážená
a pripravená k tomu, aby viedla ľudí nielen k vnútornej skúsenosti, ale tiež
k možnosti zakúšať každý deň hĺbku a krásu všednosti. Najmä preto, že zahŕňa
i zdanlivé negatíva a ide až na úplné hranice našich životov. Zlyhania, tragédie
a utrpenie sa tak naraz stanú najbližšími dvermi k Bohu. Vojsť môžu úplne všetci,
pokiaľ dokážu sami sebe priznať svoju chudobu.
  Neexistuje nič, čo by Boh nemohol a nechcel použiť na to, aby nás spojil
so sebou samým - dokonca ani hriech /felix culpa/. Taká je čistá a prostá
vznešenosť evanjelia, toto je radostná zvesť, ktorá je naprosto úplná vo svojej
sláve, efektivite a univerzalite. František skrátka demokratizuje duchovný život
a hovorí nám, že duchovnou cestou môžeme kráčať i bez života v kláštore, bez
celibátu, moralizovania alebo falošnej ...Čítaj ďalej