Nikdy v živote som žiadny blog nepísal a ani viac neplánujem, ale chcem sa podeliť o svoje pocity z posledných dní a zaujímajú ma vaše postoje.
Keď som bol na vysokej škole a mal priateľku, nikdy by ma nenapadlo, že ešte v 38 budem slobodný. Všetko bolo ideálne rozbehnuté - celý život. Ale ani potom sa vzťahy nevyvíjali podľa mojich predstáv (na rozdiel od iných snov). Kedže som pred pár dňami trochu onemocnel, musel som vypustiť viaceré aktivity a vznikol časový priestor pre iné veci. Dal som teda na odporúčania niekoľkých kamarátov, ktorí si našli svoju „polovičku“ cez internet a sú spokojní. A tak som si minulý víkend vytvoril profil tu na „zoznamku“ (pretože som veriaci kresťan) ako ďalší spôsob spoznať “nové tváre“, ktorý som doteraz odmietal.
Samozrejme, že som si dal vyhľadať profily ostatných žien – podľa mojich požiadaviek. Bolo toho vyše 150. Po ďalších selekciách sa to znížilo na cca 20, ktoré zodpovedajú mojim predstavám. Jednej, ktorá ma z nich najviac oslovila, som aj hneď napísal správu – zatiaľ bez odpovede.
Medzitým sa mi už ozvali aj niektoré aktívne záujemkyne – ja odpisujem každej (ako prejav slušnosti a úcty k nej).
A teraz konečne k pointe.
Je tu teda niekoľko desiatok potencionálnych kontaktov. Niekde som tu zachytil príspevky o tom, že treba osloviť a skúsiť prvé stretnutie.... S tým nemám najmenší problém (vo všetkej pokore) – stretávanie s ľuďmi je súčasťou mojej práce. Ale ja sa pozerám o 1-2 kroky dopredu (šachisti aj viac), a preto som si uvedomil túto vec – ak tie ženy oslovím, stretneme sa a budú sa mi páčiť viaceré – čo s tým? Možno si príliš fandím, že budú viaceré
Doteraz som mal vždy len 1 priateľku. nikdy som „nehral na dve strany“. Je celkom možné, že zo začiatku sa budem stretať s viacerými, a tým im dávať určitú nádej. Na konci však môže zostať len 1. Nerád by som preto ublížil tým ostatným. A tu by ma zaujimalo, ako toto vnímate vy (najmä ženy). Ako by ste sa cítili, keby ste jedna z tých viacerých? Samozrejme neviete o ostatných, ale môžete to predpokladať, keďže je to zoznámenie takouto formou. Ja osobne s tým počítam, že môžem byť jeden z viacerých a nemám s tým problém, pokiaľ ten vzťah nie je už vážnejšieho charakteru, tzn. ešte len v kamarátskej rovine, ale čo vy? Je teda podľa vás rozumnejšie oslovovať postupne (ked jedna nevyjde, tak ďalšiu) alebo naraz? Ak postupne, tak v akom poradí, ked ich zatiaľ veľmi nepoznám?Doteraz som nemal takúto skúsenosť. Je síce pravda, že počas spomínanej vysokej školy, boli viaceré kamarátky, u ktorých som videl potenciálny záujem a stačilo by im povedať, že chcem s niektorou chodiť, ale postupne sa vykryštalizovala z nich 1 priateľka, a tým pádom u ostatných to bolo len v rovine kamarátstva a u niekoľkých z nich aj dodnes zostalo (lebo si našli svoje „polovičky“). Ale to už je iný príbeh...
Tak sa teším na vaše reakcie.