Zamyslal som sa nad tym preco je rozhresenie a prijatie Bozieho odpustenia pre mna take dolezite?

Mnohokrat ak v niecom zlyham i vo veciach co som si myslel, ze su v mojom zivote historiou zamyslam sa nad mocou rozhresenia a odpustenia.

O com vlastne je priatie tela a krvi Panovej? Isto je to splynutie hoci i len na okamih s Jeho laskou - cistou a vernou. Je to prijatie obete milovanej bytosti. Myslim, ze i ja by som po tomto odpusteni a prijati medzi Bozie deti MAL obetovat seba a svoj zivot Jeho laske - teda opatovat Mu Jeho lasku tou svojou, ze i ja by som mal ochotne prijimat bolest spojenu s nepochopenim, nelaskou, nevernostou mojich bliznych - ze i ja by som mal tomu co ma chce zranit - prijmi moje telo a krv - rad znasam tvoje slabosti, kedze sam som obcas slaby a potrebujem pochopenie a lutost mojho nebeskeho Otecka.

Myslim, ze pre mna svate prijimanie je snaha o toto splynutie o stale ochotnejsie znasanie prekazok, skusok, dni ked mi je nanic - aby som v tych slabych chvilach ochotne opakoval, co mi hovoril moj Pan - Pane prijmi moje telo a krv, uc ma obetovat sa ako si sa sam obetoval. Aby som tak miloval svoj kriz, aby som ho vlastne vobec nevnimal ako svoj kriz, lebo Pane sam si povedal: Moje bremeno je lahke a moj jarmo je uzitocne.

Uz viac krat som zazil, ze po takomto ochotnom prijati bolesti sa ta subjektivna starost premeni na pozehnanie. Ved vlastne vsetci mame velky potencial a treba ho akurat vediet vyuzit v sluzbe a stale ochotnejsom znasani prekazok.

Budem rad ak sa vyjadrite i Vy: Co pre Vas znamena rozhresenie a pre protestantov odpustenie az vyznavate svoje hriechy hoci i len v duchu.