Ako ťa vidím.

Stretol som ťa v Medžugorí. Prišiel si sa pozrieť na poznávaciu značku nášho auta.
Bol som sklamaný, že si si našiel čas pre uspokojenie zvedavosti,
ale neprišiel si nám povedať, že sa môžeme stretnúť s Vickou, jednou z vizionárok.
Druhé sklamanie som zažil na predmestí Bratislavy.
Vtlačil si sa do papamobilu.
Odtlačil si Rímskeho biskupa a „srdečne rozdával požehnania.“
(Zabudol si „Rímskeho biskupa,“ poslať z auta preč, aby ti neprekážal.)
Sklamal si ma aj po zhliadnutí televízneho šotu u prezidenta.
Skrýval si palicu o ktorú si sa opieral pri chôdzi, bol si po operácií bedrového kĺbu.
Hanbil si sa za ňu.
Najviac si ma sklamal, pohoršil, teraz po audite tvojho hospodárenia.
Obetuješ kariéru mladého kňaza, aby si ukryl svoje pochybenia, prešľapy.  
To ma rozhorčilo. Zobral som Písmo a čítal:

Ž 50
No hriešnikovi Boh hovorí:  †  „Prečo odriekaš
moje príkazy* a moju zmluvu v ústach odmie-
taš? Veď ty nenávidíš poriadok* a moje slovo
odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu* a
s cudzoložníkmi sa spolčuješ. Zo svojich úst
vypúšťaš zlo, a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš sa a ohováraš svojho brata,* syna
svojej matky potupuješ. Toto páchaš, a ja by som
mal mlčať?  †  Myslíš si, že ja som ako ty:* teraz ťa
obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to vy, čo zabúdate na Boha;* inak vás
zahubím a nik vám nepomôže. Kto prináša obetu
chvály, ten ma ctí; †  a kto kráča bez úhony,* tomu
ukážem Božiu spásu.“

Nech ti teda odplatí Pán.