Autor článku: Peter Janků

To, čo chystajú progresívni politici na Slovensku, opierajúc sa o nadnárodné inštitúcie, súdny aktivizmus a skúsenosti svojich partnerov vo „vyspelých západných“ krajinách, môžeme pokojne nazvať kultúrny prevrat. Na začiatok malá avšak potrebná rekapitulácia.

Expertka na spravodlivosť strany Progresívne Slovensko ohlásila zámer novelizovať Ústavu SR a odstrániť z preambuly zmienku o cyrilo-metodskej tradícii. Je to priamy útok na kresťanskú kultúru a jej zástoj pri vzniku slovenskej štátnosti.

Ďalším bodom je zrušiť ústavnú definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy a umožniť manželstvo pre všetkých a popritom liberalizovať rozvodovú politiku. Z pôvodnej a pre väčšinu obyvateľstva posvätnej sviatosti manželstva sa tak stane akýsi trhací kalendár, do ktorého bude môcť ktokoľvek kedykoľvek vstúpiť a vystúpiť. Nebezpečné je to spojenie „pre všetkých“, kde jeho interpretácia v spojení so znamienkom „+“ za LGBTQI, ktorých neobmedzené práva progresívci pretláčajú, otvára možnosť zahrnúť do verejnej inštitucionálnej akceptácie akýkoľvek prejav sexuálnej či osobnej inklinácie. To môže na svetlo sveta priniesť nepreberné množstvo obsahových druhov manželstva, incest či pedofilné spojenie.

Dvojka na kandidátke a podpredsedníčka PS je autorkou návrhu, ktorý chce cez liberálnu európsku stranu ALDE zakázať štátom Európskej únie zbierať údaje o tom, kto je muž a žena, a zaviesť celoplošne takzvanú sebaidentifikáciu, ktorá tak umožní rozhojňovanie sa fluidnému rodu. Na druhej strane chce do trestného poriadku SR zaviesť trestný čin hanobenia za rodovú rovnosť a inú sexuálnu orientáciu, čo v preklade znamená, že sa teoreticky môžete stať páchateľom trestného činu, keď biologicky vyzerajúceho muža, ktorý sa rodovo identifikuje ako žena, oslovíte ako muža. Tento fakt demaskuje zámery tzv. Istanbulského dohovoru, ktorý chce navonok predchádzať násiliu na ženách, no pod rúškom toho chce zaviesť práve zrušenie definície žena a muž na základe biologického pohlavia v prospech rodovej sebaidentifikácie. To, že pri predchádzaní násilia na ženách nebudeme vedieť, kto je žena, už neriešia.

Dôsledkom budú návštevy biologických mužov na ženských záchodoch, keď sa identifikujú ako ženy, a opačne, či športové súťaženie transrodových mužov so ženami, kde biologické ženy svojou prirodzenou fyziologickou výbavou ťahajú jednoznačne za kratší koniec. Či sexuálna výchova, ktorá bez vôle rodičov podporuje v deťoch právo identifikovať sa s tým, na čo sa cítia, a to bez ohľadu na fakt, že dieťa v dospievaní prechádza rôznymi štádiami, kedy viac inklinuje k otcovi (mužská identita) a matke (ženská identita), s podporou radikálneho riešenia takejto inklinácie, a to buď tranzíciou, alebo tlačením na to, aby sa dala takáto zmena robiť len administratívne. To nie je sci-fi, ale realita v štátoch, kde sa progresívcom podarilo tieto zámery realizovať. Nedávno som stretol pána, ktorý býval vo Švédsku, a v momente, ako na jeho deti začali v škole vyťahovať tieto politiky, sa odtiaľ odsťahoval a vrátil na Slovensko dúfajúc, že svoju rodinu od podobných vecí uchráni. S hrôzou zistil, že to už prichádza aj sem a prosil, aby sme to nejako zastavili.

Toto všetko sa deje pod rúškom rešpektovania „ľudských práv“, ktorých obsah sa však od roku 1948, kedy bola vytvorená povojnová Deklarácia ľudských práv, vychádzajúca najmä z kresťanskej morálky, rôznymi až absurdnými rozširovaniami neustále devalvuje a vyprázdňuje. Za všetko stačí pripomenúť potrat, ktorý chcú progresívci na Európskej úrovni etablovať tiež ako ľudské právo. Je to útok na ľudskú prirodzenosť, je to snaha o redefiníciu človeka a spochybňovanie jeho biologických konštánt, ktoré nemá v histórii človeka obdobu.

Preto som spozornel, keď som si prečítal program Progresívneho Slovenska a jeho zámery v oblasti kultúry, ktorá sa má stať prierezovou vládnou prioritou. Keď si zoberieme vyššie popísané zámery etablovania „nového progresívneho človeka“ a dáme do spojitosti s tým, že, citujem: „Programové vyhlásenie vlády a všetky vládne programové a rozvojové dokumenty budú zahŕňať aspekt kultúry a ich vplyv na obnovu krajiny (tento proces bude koordinovať analytická jednotka, vytvorená medzi Úradom vlády a Ministerstvom kultúry SR)“, ide človeku hrozivý mráz po chrbte. Okrem toho, že proces novej „inkulturácie“ má riadiť akási kultúrna kontrarozviedka pod Úradom vlády, spôsob, ako sa tak má stať, je na vlas podobný tomu, ako chceli etablovať „nového socialistického človeka“ komunisti v 50. rokoch minulého storočia. A vieme, ako tragicky to dopadlo.

Pokračovanie článku si môžete prečítať na webstránke Denníka Štandard tuto:
ZDROJ