Som slabozraká. Nemyslím takú slabozrakosť, kde si len nasadíte okuliare a svet zas dostáva správne farby, mne okuliare nepomôžu a svet tak navždy zostane šedý. Nikdy ho neuvidím tak, ako ho vidíte vy a vy ho neuvidíte tak, ako ho zase vidím ja. Aj keď som si kvôli tomu musela veľa preskákať, až teraz vidím, že to malo zmysel.

Jasné, že prišli chvíľky, kedy som to Bohu vyčítala, prečo ja som tá, ktorá má takéto problémy. Neskôr som nastúpila na školu spolu s ďalšími zrakovo postihnutými a zistila som, že nie som v tom sama. Keď som sa rozhodovala na akú vysokú pôjdem jedna kamarátka mi odporučila jej kamaráta, a tak som si s ním začala písať. Po troch mesiacoch sme spolu začali chodiť a o štyri roky na to sme sa vzali.

Musím poďakovať Bohu, pretože ak by som bola zdravá, nikdy by sa moja cesta nestretla s manželovou. Každá chyba a každý krok, ktorý som v živote urobila viedli k nemu. A to nie je všetko, získala som aj nových priateľov, ktorým síce chýba zrak, ale nie srdce. Netreba nás ľutovať, my sme šťastní.

Preto ak máš aj nejaké postihnutie alebo problémy nezúfaj, je to len časť Božieho plánu, ktorá ťa nakoniec privedie k tvojej milovanej polovičke.