Úvaha o stvorení.
Asi sme sa niekam veľmi ponáhľali, nemali sme čas na vzťahy na deti ani na partnera. Vždy v dejinách ľudstva prišlo niečo čo nás zastavilo, opakuje sa to už tisíce rokov a my sa nevieme z toho poučiť. Točíme sa v kruhu. Príliš veľa materiálnych vecí nás hnalo dopredu. Deti plakali, nemali sa s kým hrať, rodičia neboli doma a keď prišli boli nervózni, partneri sa rozvádzali a odchádzali do detí, od pokladov ktoré im zveril Boh.Mali byť ich anjelmi strážnymi a miesto toho ich opustili. Detí veľmi plačú a trpia neúplnými rodinami. Ľudia zabudli z koho vzišli a kam smerujú, zabudli jeho meno a to meno je - Boh. Tak ako na počiatku bolo slovo, to slovo bolo u Boha, to slovo bolo Boh. Spomenieme si naňho až teraz, keď ho tak veľmi potrebujeme, vzývame jeho meno, aby nám pomohol, ale kde sme boli pred mesiacmi, keď sme si naň akosi  nesponemuli. Neskonale nás miluje láskou bezpodmienečnou, sme jeho deti a preto sa zverme ho jeho rúk a vráťme sa k nemu späť. Všetko je tak ako má byť, príliš sme vyskakovali, príliš sme sa niekam hnali a ničili našu Zem, kde sme iba na návšteve. Sme tu len na pár rokov a čo je to v porovnaní s večnosťou o ktorú prichádzame. Zem  nám dala jedlo, domov a my sme si to nevážili. Ničili sme ju, lesy, zvieratá, mali sme hojnosť a nevedeli sme sa rozdeliť s chudobnými. Teraz v tejto dobe zrazu nepotrebujeme nikam utekať, vrátili sme sa  domov a čakáme. Vráťme sa k nemu. Všetko sa to deje preto, aby sme pochopili a začali budovať krásny vzťah medzi mužom a ženou, deťmi a priateľmi a milovali sa navzájom. Musíme začať od seba a Boh sa bude s radosťou rodiča na nás pozerať, aby sme našli na Zemi kráľovstvo nebeské presne to, čo nás učil jeho syn. Preto sa prebuďme a žime inak pre radosť sebe aj svojim blízkym. Pomaly nikam neutekajme pozerajme sa ako tečie rieka, spievajú vtáci ako svieti slnko na našu tvár a utiera nám slzy. Zahoďme už konečne egoizmus a sebectvo a vykročme na cestu lásky. Láska je dobrotivá, nepozná krivdu, nechváli sa, neovláda, nekritizuje, nehodnotí ale len tak je medzi nami a my ju prežívame aby sme ju mohli rozsievať ďalej.Toto je boj s ochorením milovať starých a bezbranných, pomôcť chorým a chudobným a tým ktorí pomoc potrebujú teraz je tá chvíľa a všetci to tak prežívame a cítime. Boh bude mať z nás radosť, že sme sa vrátili domov  a je to naše rozhodnutie, pretože nám nechal slobodnú vôľu.
Eva