Prikladam moj starsi blog spred niekolkych rokov, pre obohatenie duse.
niečo z dávnej pobožnosti..
/v pôvodnom znení/
INÉ POBOŽNOSTI A POUČENIA
Znamenitá pobožnosť alebo spôsob, ako sa máme modliť k ukrižovanému Spasiteľovi.
(Veľmo odporúča sa tento spôsob, aby sme vedeli modliť sa rozumom i srdcom – nie len ústami . – Dobre bude prečítať toto na ceste pútnikom)
Miluj ustavične ukrižovaného Ježiša,, maj úprimnú útrpnosť s ním, ktorý pre teba z lásky podstúpil muky a smrť. Rozvažuj každý piatok, alebo keď nemôžeš vtedy, v nedeľu a vo sviatok aspoň za štvrťhodinku obraz umučeného Spasiteľa, jeho trápenia a bolesti.
Kto je ten, ktorý na kríži visí? Syn totižto najmilejší, jednorozený Otca nebeského, najväčší Pán neba i zeme a nevinnosť samá.
Aké nevysloviteľné boľasti podstúpil na duši i na tele, pri krvavom svojom potení na vrchu olivetskom i na kríži? Jak bolestné bolo jeho bičovanie, tŕním korunovanie, ukrižovanie, potupenie!
Ako to všetko tvoj Spasiteľ snášal s celým odovzdaním, s udatnosťou, žiadosťou, s trpezlivosťou a s nekonečnou láskou!
Za koho trpel toľko? Za biedne stvorenie, za teba najväčšieho hriešnika, ktorý si ho nie jako židovskí kati len raz, ale snáď mnohostokrát svojimi rozličnými a hroznými hriechmi ukrižoval. Oplakávaj svoju velikú až dosiaľ páchanú nevďačnosť, svoje toľkokrát obnovené hriechy, ďakuj a chválu vzdávaj za jeho tak láskavé vykúpenie, z celého srdca miluj Spasiteľa, ktorý sa v teba tak velice zamiloval. Usiluj sa, aby ho i iní milovali, jemu chválu a česť vzdávali. Buď trpezlivý v chudobe, v nemoci, v protivnostiach, a z lásky k Stvoriteľovi a Spasiteľovi svojmu mŕtvi telo svoje.
Ráno, keď sa prebudíš, riekni: Sláva Bohu Otcu, i Synu, i Duchu svätému! Pochválená a požehnaná budiž najsvätejšia Trojica nyni i vždycky a na veky vekov. Amen. – Vstaň v mene ukrižovaného Ježiša. – Poznamenaj svoje čelo, ako najlepšie vieš, týmito písmenami: I. N. R. J. a hovor: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský! Tento víťazný nápis ochraňuj ma od všetkých viditeľných i neviditeľných nepriateľov, ostriehaj ma od všetkého zlého duše i tela. – Tento nadpis je mocný a užitočný proti víchru a búrke. – Potom pred Umučením alebo v kostole pred velebnou Sviatosťou oltárnou pros skrze päť rán Krista Ježiša, aby ťa Boh všemohúci v tento deň od každého hriechu chránil a radšej nechal v láske Božej umreť než bys ho mal smrteľným hriechom obraziť.
Usiluj sa každý deň slyšať sv. omšu, odložiac práce krom že by tak súrne boly, že by sa ani na polhodinu odložiť nemohly. Sv. omša je opravdivé obnovenie a pamiatka prehorkého umučenia Krista Ježiša. Pri sv. omši pozoruj na obetovanie, keď kňaz kalich odokrýva, i na pozdvihovanie Tela Božieho a krve Kristovej i na prijímanie kňazovo a tu vzbuď v sebe ľútosť a tú vrúcnu žiadosť: bár bys hodný bol s kňazom prijať najsvätejšiu sviatosť oltárnu. Môžeš byť istý, kresťane môj, že keď každý deň sv. omšu slyšať a v prácach svojich Boha o pomoc prosiť budeš: všetko sa ti bude o mnoho lepšie dariť, než keby si len vo svojej múdrosti, vo svojom usilovaní a vo svojich rukách dúfal. Dávajú v tej veci chválitebné príklady mnohými starosťami obťažené korunované hlavy kresťanské, ktorí každý deň bývajú pri sv. omši. Neutekaj hneď z kostola, akonáhle kňaz ľudu posledné požehnanie dáva, ale dočkaj trpezlive, kým kňaz evanjelium sv. Jána nedokoná, alebo keď bola sviatosť oltárna vyložená, kým sa ňou požehnanie nedá, tiež i vtedy, keď niektorí Božie Telo prijímajú. Dočkaj teda, kým kňaz všetko nevyková. Lebo istá vec je, že pre tú jednu minútu lebo dve času málo doma zameškáš, ale keď zanedbáš, vynecháš požehnanie Božie, ktoré sa všetkým udeľuje, zameškáš všetko.
Kedykoľvek z domu vychádzaš, poruč seba i práce svoje do piatich rán Kristových, pobozkaj, aby odpustky obsiahol, obraz ukrižovaného Spasiteľa. Preto je dobrá vec nosiť krížik s obrazom ukrižovaného Spasiteľa lebo na svojom tele alebo na pátričkách, aby si ho, keď pokušenie alebo protivenstvo trpíš, alebo z pobožnosti, alebo na udržanie odpustkov pri sebe mal, pobozkal, uctil.
Pred prácou riekaj: O najmilejší Ježišu! v spojení s tým predsevzatím a s tou láskou, s ktorou si všetko na tomto svete činil, žiadam i túto svoju prácu k väčšej sláve Božej vykonať.
Po dokonaní práce hovor: O Ježišu! v spojení s Tvojimi nekonečnými zásluhami obetuj dielo toto Svojmu nebeskému Otcovi a vynahraď všetky moje nedokonalosti
– Každý deň riekaj ku cti päť rán Kristových päť Otčenášov a Pozdravení Anjelských, abys šťastlivú smrť obsiahol.
Keď vidíš Umučenie (Kríž), takto vzdychni k Svojmu Ježišovi: O Pane Ježiši Kriste! skrze hlboké a prehorké rany najsvätejšieho Tvojho Srdca Ťa prosím: smiluj sa nado mnou i nad inými hriešnikmi obzvláštne v hodinu smrti. Amen.
Keď vidíš obraz Bolestnej Matky Božej: O Matko Ježišova, Matko dobrého Srdca, riaď srdce moje podľa Srdca svojho a podľa Srdca Tvojho milovaného Syna Krista Ježiša. Amen.
Každý mesiac alebo prinajmenej každý sviatok s najväčšou pobožnosťou, žiadosťou a láskou prijímaj, lebo Kristu Pán sviatosť oltárnu ustanovil na pamiatku svojho sv. umučenia a prijímanie tej sviatosti je najobzvláštnejší prostriedok k dosiahnutiu večného spasenia a k súčastneniu sa nekonečných zásluh umučenia a smrti Krista Ježiša.
Každý rok ku cti najsvätejšieho Srdca Ježiš, ktoré nás nekonečne milovalo, z lásky k nám tak nevysloviteľné boľasti a prehorkú smrť podstúpilo, vykonaj deväťdennú pobožnosť. Jestli sa tu ľúbi, môžeš túto pobožnosť začať vo sviatok Božieho Tela a dokončiť v piatok po oktáve Božieho Tela, na ktorý deň vždycky padá sviatok najsvätejšieho Srdca Ježiš. Ale môžeš ju vykonať kedykoľvek. – Ctime takou pobožnosťou (za deväť dní) niektorých Svätých, ktorí sú len služobníci Srdca Božieho, o mnoho viac musíme ctiť Pána Srdca toho všetkej úcty najhodnejšieho a najláskavejšieho, poneváč sám Kristu zjavil, že mu je pobožnosť k jeho najsvätejšiemu Srdcu veľmi príjemná a že obzvlášť milosti a dobrodenia udelí každému, kto to Srdce Jeho s vrúcnou láskou a pobožnosťou bude zvelebovať. Tento sľub pisateľ tejto knižky (P. František Perger T. J., 1750?) s mnohými tisícmi ctiteľmi Božieho Srdca už skúsil.
Tak tiež môžeš ku cti a chvále päť rán Krista Ježiša za päť piatkov sa zpovedať a sviatosť oltárnu prijímať. Jestli v tie dni padne niektorý sviatok, v ktorom sa môžu plnomocné odpustky obsiahnuť, vtedy nie v piatok, ale v ten sviatok môžeš zpovedať sa a prijímať. V tom mnoho kresťanských duší dopúšťa sa chyby, že keď pobožnosť za deväť alebo desať piatkov alebo stried konajú a vtedy k sviatosťam pristupujú, zpoveď v deň sviatočný s odpustkami zanedbávajú. Teda to nech sa už viac nestane! Tak môžeme za sedem piatkov vykonávať pobožnosť, zpoveď a prijímanie, ku cti a chvále sedem boľastí Panny Márie, spolu i prehorkého Umučenia a smrti Krista Ježiša. Pod tým časom, keď je pohoda a práca dopustí, ako i v iné sviatky, môžeme nábožne navštíviť sv. vrch Kalvárie. Lebo Boh o mnoho viac milostí, a síce tie najobzvláštnejšie, udeľuje na takýchto miestach než doma, lebo s takýmito pobožnosťami chodieva spolu niektoré mŕtvenie tela na planých cestách, v chladnom povetrí atď. Máme toho isté svedectvá v Marie-Celle a v iných mestách, v ktorých Boh všemohúci rozličné milosti rozdáva.
Zdroj: Árpád Hidvéghy, Štiavnická Kalvária, r. 1901, str. 132 - 136