Ruzenec patri k tomu druhu modlitby, ktora o cosi predchadza alebo priamo sprevadza rozjimavu modlitbu Ducha. Ci uz meditujete alebo nie, ci sa rozptylujete alebo nerozptylujete, ak naozaj do hlbky milujete ruzenec a nemozete sa ani den zaobist a neodriekat ho, znaci to, ze ste ludia modlitby.
Ruzenec je ako ozvena vlny dorazajucej na breh, na Bozi breh: "Zdravas, Maria,... Zdravas, Maria,... Zdravas, Maria,..."
Je ako ruka matky na vasej detskej koliske, je ako znamenie, ze sme sa zriekli namahavych uvah o modlitbe, aby sme definitivne uznali svoju malost a slabost.
Ruzenec je ciel, nie vychodiskovy bod. Bernadetta sa velmi rychle dostala do ciela, pretoze jej bolo sudene uvidiet Matku Boziu na tejto zemi; bezne je to vsak modlitba duchovnej zrelosti. Ak mlady clovek neoblubuje ruzenec, ak tvrdi, ze sa pri nom nudi, nenaliehajte. Je prenho lepsie, ak si precita nejaky text z Pisma alebo sa pomodli dajaku narocnejsiu modlitbu. No ak niekde na vidieku stretnete dieta alebo pokojneho starca ci prostu zenu a ti vam povedia, ze sa radi modlia ruzenec, hoci by nevedeli povedat preco, radujte sa a teste sa, pretoze v ich srdciach sa modli Duch Svaty. Ruzenec je nezrozumitelny pre cloveka so "zdravym rozumom", tak ako je nepochopitelne tisic raz do dna opakovat vyznanie lasky neviditelnemu Bohu; je to vsak modlitba bezo zvysku pochopitelna pre ludi cisteho srdca, pre tych, co ziju v duchu blahoslavenstiev.

Z knihy Listy z puste (Carlo Carretto).