Hebrejom 12; 25-29

25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí.
  Veď ak neunikli tí, čo odmietali toho, ktorý hovorí Božiu vôľu na zemi,
  o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, čo hovorí z neba.
26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje:
  Ja ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom.
27 A toto "ešte raz" naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné,
  lebo je stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.
28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovávajme si milosť
  a pomocou nej slúžme Bohu s úctou a bázňou, aby sme sa mu páčili.
29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.

..............................................

Rimanom 10; 6-8

6  No spravodlivosť z viery hovorí takto: Nehovor vo svojom srdci:
  Kto vystúpi do neba? — aby priviedol Krista dolu —,
7  ani nehovor: Kto zostúpi do priepasti? — aby vyviedol Krista spomedzi mŕtvych.
8  Čo teda hovorí? Blízko teba je Slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci,
  to znamená slovo viery, ktoré hlásame.

..................................................

Európa bola tým kontinentom, o ktorom sme si mysleli, že ho ako kresťania máme vo vrecku.
Pozrime sa dnes na naše prázdne kostoly!
Ľudskú zmätenosť nemôžeme uspokojiť predstieraním, že máme všetko pod kontrolou, ale len tým,
že ľudí naučíme úprimnému a pokornému procesu učenia sa a počúvania. ..... Iba vtedy ľudia dosiahnu múdrosť
s pokojom a súcitnosťou.
Potom sa vyhneme hnevlivým prehnaným reakciám voči autorite a múdrosti, ktorá bola ľuďom nanútená bez možnosti
spoznať proces, ktorý k nej viedol. Vonkajšia autorita musí stáť na základe vnútornej autority.
Pavol v Liste Rimanom cituje:

   "Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci" /Rim 10,8/

ako odpoveď na výzvu z Knihy Deuteronómium, ktorú by som rád zopakoval:

   "Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?, totiž priviesť dolu Krista"/10,6/.

Tajomstvo vtelenia je práve toto premiestnenie Boha sem dolu na zem raz a navždy.
Náboženstvo s kontinuálnou vertikálnou hierarchiou len vytvára veľmi pasívne, pasívne závislé
a pasívne agresívne kresťanstvo.
Boh prekonal túto priepasť tým, že do nás vložil organický zdroj:

      "Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam,
      nie je pre teba vysoký ani ďaleký; nie je v nebesách,
      aby si mohol vravieť: ,Ktože vystúpi za nás do neba
      a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť,
      aby sme ho plnili?´ Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral
      a nepovedal: ,Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho
      prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!´
      Naopak, veľmi blízko sú tie slová; /sú/ v tvojich ústach,
      v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil" /Dt 30, 11-14/.

Židovsko-kresťanská tradícia nemala byť záležitosťou podávanou zhora nadol, ale naopak, organickým stretnutím
vnútornej Vedomosti, ktorú môžeme nazývať Písmo a Tradícia. Naše rozpory týkajúce sa Písma a Tradície pramenia z toho,
že sme sa súbežne nenaučili rovnako dôležitému procesu modlitby.