Na internete je veľa stránok a zoznamiek a podobných záležitostí. No minimálne príležitostí kde by sa skutočne ľudia stretli a prežili spoločný čas kde by sa mohli porozprávať, vymeniť názory, poznatky. Spoznať nových ľudí a prežiť zaujímavé chvíle. Mám na mysli niečo ako stretnutie ľudí ktorý sú sami alebo sa len chcú zoznámiť alebo porozprávať. Je zjavné že problém s hľadaním partnera má čoraz viac ľudí. Dôvodov je samozrejme viac. Ako by to malo presne vyzerať je na dlhšiu debatu. Jednoznačne by bol potrebný program a pravidlá. Verím že keďže niečo takéto na Slovensku nie je, alebo som sa o tom nedozvedel, tak by to mohlo mať dobrú odozvu. Pre ľudí je lepšie fyzicky sa stretnúť a prežiť čas v kontakte so skutočnými ľuďmi než, žiť len v kontakte cez internet. Keď som toto spomenul na jednej zoznamovacej stránke vyvolalo to zaujímavú odozvu. Ozvali sa ľudia čo by sa radi podieľali na organizovaní. Potenciál to má. Bolo by skvelé dať možnosť ľuďom nestrácať nádej a zároveň sa s nimi porozprávať a inšpirovať ich. Je to myšlienka ktorá mi dlhšie chodí po rozume. Napadlo mi viac možnosti ako niečo takéto riešiť. Na začiatok osloviť po Slovensku kaviarne či reštaurácie a zapojiť ich do projektu, kde by v určité dni a hodiny chodili do daných podnikov nezadaný a mali by možnosť sa stretnúť. Potom by mohlo fungovať niečo ako víkendová akcia vo vhodnom zariadení s vhodným programom. Bolo by potrebné zapojiť do toho viac inštitúcií aby to malo podporu a vedelo osloviť. Ukázať alebo naučiť ľudí ako tvoriť vzťah. Lebo ono sa to nezdá ale veľa ľudí má skreslené vnímanie toho čo je to vzťah. Na jeseň minulého roka sme s priateľkou absolvovali víkendovú predmanželskú prípravu v UPC. Pomohlo nám to zamýšľať sa nad vecami ktorým sa páry tak bežne nevenujú.
Stanko Krajňák predniesol a podal tému zrozumiteľne a jasne. Týmto by si mal prejsť každý kto chce tvoriť vzťah na pevnom základe. Stálo za zváženie pustiť sa do práce s tými čo hľadajú partnera či partnerku inak. Je to oblasť ktorej sa moc nevenuje. Veľmi sa mi páčilo keď som bol na kurze alfa. Vytvorili sa skupinky vo vhodnej vekovej kategórií. Najprv sme sa pozoznamovali a porozprávali sa o čom sme chceli. Tu bola možnosť pre introvertov alebo tichších sa zapojiť do rozhovoru. Popri tom sme mali pripravné niečo na pohostenie, nieaké očká, keksy a drobnosti. Potom sa prebrala nieaká téma a po téme sme mali skupinky, kde sa téma rozoberala a hovorili sme svoje pohľady. Na koniec kurzu bola víkendovka kde sme ju prežili všetci spolu. Pri večernej opekačke, sv. omši v prírode, s prednáškami, výletom a podobne. V podobnom štýle by mohla byť aj taká zoznamka. Pekné na zoznámenie by bolo aby sa účastníci aj podieľali v rámci možnosti na samotnej organizácii nieakej víkendovej akcií. Mali by tak možnosť nadviazať kontakt pri bežnej práci ako je príprava pohostenia jedla, pitia, prestieranie a iné prípravy. Videli by kto sa k čomu ako stavia. A tak. Dalo by sa to všeliako vyšpekulovať.

Vzťahy neboli nikdy ľahké. Človek nemôže cítiť to čo ten druhý, ale môže sa to snažiť pochopiť a prežívať to s ním. Samozrejme pokiaľ chce a na druhom mu záleží. Ak by sme vedeli cítiť to čo druhý, nepotrebovali by sme sa snažiť vynaložiť úsilie. A preto že budovať kvalitný vzťah je náročné, tak kvalitný vzťah je veľmi cenný a nesmie sa nechať stagnovať. Tým že sme zleniveli a sme sebecký, sa aj vzťahy zmenili. Tak ako aj doba aj toto sa mení. No všetko je len o nás o ľuďoch. Je len na nás aký si život spravíme. Neuzatvárajme sa v škrupinke. Otvorme sa svetu a tomu čo nám ponúka. Držme si svoju cenu a nedávajme sa len tak ľahko. Na dobré je potrebné si neraz počkať a niečo pre to spraviť. Ten kto vytrvá a úprimne hľadá tak nájde. Sklamaniam sa nevyhneme a berme ich ako skvelú príležitosť na nápravu, zmenu a zlepšenie. A nezabúdajme že pohľad muža a ženy je rozdielny. Je to tak preto aby sa pekne dopĺňali. Keď sa nad tým človek zamyslí, tak príde na to že je to tak.

Aký by bol váš pohľad na niečo také? Mali by ste záujem? Ako by ste si niečo také predstavovali vy?

Len mi to tak napadlo a chcem sa podeliť s vami o túto myšlienku. S Božou pomocou by to malo zmysel aj úspech.

S pozdravom a prianím pekného požehnaného dňa Patrik

Dlhší čas som si nič nekúpil a mám na niečo chuť. Tak idem do obchodu. Vyberiem si taký ktorom by som mohol nájsť to čo chcem ja. Čím si chcem spraviť radosť. Idem preto buď do obchodu s potravinami aby som si dal niečo pod zub a aby ma jedlo držalo pri živote. Alebo zájdem sexshopu kde určite nájdem niečo na ukojenie mojich túžob. Alebo skočím do nieakého špecializovaného kde si nájdem konkrétnu špecifickú vec, ktorá sa mi hodí. Nech si vyberiem ktorý koľvek obchod, tak postupujem ako všade. Prídem pozdravím a poviem personálu čo hľadám a určite mi pomôžu keďže majú prehľad. Pozrú sa do databázy a hneď vedia nájsť to čo by sa mi páčilo. Alebo sa začnem motkať po obchode a sám si hľadať čo chcem. Pozerám sa na produkty a v prvom rade sledujem ako vyzerá obal. Obal je dôležitý, každý výrobca a obchodník to vie. Veď obal predáva. Pozriem na toto a hovorím si „to čo je zač, ako to sem mohli vôbec vyložiť“? Idem ďalej a niečo ma zaujalo, nevyzerá to zle ale obal pôsobí trocha nedôveryhodne a ktovie z kade to je. Beriem do ruky jednotlivé produkty a každý nieako posúdim, však sú tu pre mňa a chcem si vybrať to najlepšie. Zrazu mi padne do očí niečo pekné. Vezmem to, obal je krásny, páči sa mi. Tak začnem čítať čo obsahuje. No teda! Ten obsah je otrasný, toto veru nechcem. Zahromžím na výrobcu či obchodníka, ako to môže predávať takýto tovar. Tak sa motám ďalej a popritom telefonujem s najlepšími radcami, kamarátmi, ktorý vedia čo je dobré. Dali nieaké tipy, tak možno dám na nieakú ich radu. Prejdem pár uličiek s tovarom a v tom to prišlo. Medzi množstvom tovaru v regáli úplne svieti a prečnieva. Utekám k tomu a neviem sa vynadívať. Vyzerá to úžasne. Hneď mi napadajú myšlienky ako ho využijem. Pozriem zloženie a čo nevidím. To je výborné, presne podľa molích predstáv. Tak toto beriem. Hodím tovar do košíka, zaplatím a beriem si ho. Podľa toho čo a kde som kúpil naložím s produktom. V každom prípade chcem aby nasýtil moje potreby. Veď preto nakupujeme veci. No jedlo zjeme a vys......, sexuálnu oblasť ukojíme, a to čo sme kúpili pre naše záujmy zapadne prachom, lebo nájdeme niečo iné zaujímavejšie. Či chceme alebo nie, každý sme sebecký. Nie je to divné, že hľadáme dnes životných partnerov a partnerky ako tovar? Nikoho a nič neodsudzujem. máme slobodnú vôľu a to je neskutočný dar. Je pochopiteľné, že časom ako pribúdajú roku a čas sa skracuje, tak sa znižuje šanca nájsť toho pravého alebo pravú. No kto hľadá určite nájde Akurát mali by sme chcieť hľadať úprimne, nie sebecky. Samozrejme je potrebné aby si partneri sadli. no vyberať vyvoleného alebo vyolenú ako tovar, je divné. Láska je rozhodnutie. Rozhodnutie pre dobrý aj zlý obsah „tovaru“ Je to len taká myšlienka a berte to z nadhľadom. Netvrdím že je to jednoznačne takto a nie inak. Prajem vám pekný a úspešný deň a veľa Božieho požehnania. S pozdravom Patrik