Po ceste prašnej,
úzkej, vyberiem sa
hľadať Tvoju tvár.

Rozkymácaná trstina,
podlomená v kolenách,
príliš nehodná,
slepo obraciam sa
v Tvoju tvár.

Príliš hriešna,
ďaleko stojím...
Vrhám sa do vetra,
kde ma len zaveje?
Do lona Tvojej nádeje?

Ľúbiť v prachu, strate,
horkosti,
nazrieť do očí tvojich,
plných krásnej nežnosti.

Vykročiť cestou,
nechať sa zraniť,
raz ťa pobozkať
a viac sa neochrániť.

Milujem ťa v daždi.
Roztrasené nič.
Premeň deň môj každý,
láskou daj mi žiť.

V nekonečno,
obraciam dnes svoju tvár,
podlomená, roztrasená,
raz milovať Ťa chcem...