Dnes v sobotu som vstal, tak ako každú poslednú okolo siedmej a začal sa pomaly motať po byte a robiť poriadky.Zrazu   okolo 9 nastala zmena , objavilo viac svetla a tepla,slnko tlačilo na okno neskutočnou silou ,donútilo ma ho otvoriť .Po krátkej chvíľi som pochopil ,že prach a prádlo neujdu ,zbalil som sa a podme na chalupu .Už po ceste hore dedinou bolo vidieť ,počúť a cítiť zmenu ,ľudia postávali po dvoroch ,záhradach ,bolo počuť cinkuláre,kosačky,píly.Takmer každy živý tvor vyliezol a nastavil sa slniečku ,zima bola dlhá a únavna
Kým som na chalupe narúbal drevo ,pristavilo sa pár známych na pokec ,až vtedy som si uvedomil ,že aj tí mrzúti zahľadení pred seba ,čo pred mesiacom ledva odzdravili ,sú dnes úplne iní - slnko a teplo im čosi pridalo : úsmev .
Po dokončení práce mi stále dáčo chýbalo ,akosi ma hranice dvora zväzovali ,chýbal mi rozlet .Tak som vykročil lesnou cestou na koniec dediny,po prekročení miestami ,kde tu ešte zamrznutého potoka ,som vošiel do lesa .Chvíľu ešte bolo počuť hlúk z dediny ,postupne slabli hlasy a nakoniec sa stratil posledný zvuk cinkulára ....... a potom to prišlo nádherné ticho ,žiadní ľudia ,buchot ,krik len vtáčiky a JA.
Túlal som sa bez cieľa po lúkach zaliatých slnkom aj po tmavšom lese ,radosť mi spravila prvá včela ,čo prebzunkla okolo ,pučiacé bahniatka aj potok ,kde sa lámali posledné zvyšky ľadu .Jediný fliačik na dokonalosti okamžiku bolo nájdenie ľudskej stopy v tomto krásnom  mieste ,stopy lajdáka ,čo svoj bordel vysypal vedľa potoka .Radšej som zašiel dalej ,až si nepokazím radosť .Po dakom čase ,kochaní sa ,spravení pár fotiek ,jednému pádu do blata som sa vybral domov s vyčistenou hlavou a myšlienkou : JAR prišla .