Doc. MUDr. Wiśniews ka-Roszkowska, CSc. (lit. 84) cituje z knihy J. Maszenske-Knape „Czy wolno nam zjadać zwiejzeta ?": „Zvieratá na jatkách celým svojím správaním dokazujú, že rozumejú hrôze chvíle, že chápu blízkosť smrti. Padajú vtedy v smrteľnom úľaku na kolená...chvejúc sa na celom tele, zalievané smrteľným potom strachu, od ktorého im černie srsť. Jedny kričia prerývaným bedákajúcim hlasom, iné plačú tak strašne, že pramienky slzim priam vytvárajú kaluže na bokoch hláv. Pre ľudí, čo nemajú potlačený (umŕtvený) súcit, je otrasné pozerať sa na hrôzu, ktorá sa zračí v ich očiach, vyjadrujúcu prosbu o zľutovanie. Ale peklo týchto zvierat sa začína už v okamihu ich určenia na bitúnok, hladovania i transportu pod ukrutnou vládou ľudí zbavených všetkých humánnych citov, ktorí s nimi zaobchádzajú ako s tovarom." To sú filozofické a etické hľadiská vegetariánstva. Už Ovídius v časoch antiky napísal: „Prestaňte, ľudia, telo si zneucťovať pokrmom z mäsa ! Na poli rodia sa plody, pod ťarchou ovocia k zemi kloní sa konár a z viniča visia dužnaté strapce. Rastie dosť sladkých rastlín i takých, ktoré sa dajú zmäkčiť a zlahodiť ohňom. Nikto vám neberie spred úst biely mok mlieka a plásty medu z voňavých kvetov. Bohatstvom darov vás zahŕňa zem a ponúka hojnosť lahodných plodov a jedla, pre ktoré netreba vraždiť. Jedine zvieratá tíšia hlad mäsom, ale nie všetky. Napríklad kone, lichva a drobný statok, to všetko živí sa trávou a pokrmom z bylín, kým zvieratá krutých, surových sklonov sa tešia hostine z mäsa a krvi: arménske tigre, medvede, zúrivé levy a vlci. Ach, aký veľký to zločin, pchať útroby do vlastných útrob, pažravé telo si vypásať telom pobitých zvierat, na úkor života živého tvora si uchovať život ! Niet vari pri takej hojnosti plodov, čo matka zem rodí, pre teba rozkoše väčšej, ako hrýzť ostrými zubami mäso nemastnej obete a v šľapajach Kyklopov kráčať? Vari len vtedy, keď zabiješ iného tvora, si môžeš utíšiť hlad a zasýtiť hanebnú pažravosť brucha?" (METAMORFÓZY. Bratislava, Tatran1979, s. 289.) Plutarchos: „Aký to zápas o existenciu alebo nezahatateľná hlúposť vás prinútila poškvrňovať si ruky krvou, vás, podotýkam, ktorí ťažíte zo všetkého, čo je zlé a využívate všetky výhody existencie? Prečo ničíte Zem, akoby ona nebola schopná vás uživiť a nakŕmiť ?" A čo výroky iných ? Lamartine: „Príde čas, keď ľudia budú pociťovať taký odpor k mäsu zvierat, aký pociťujú k ľudskému mäsu." Schopenhauer: „Je mylné nazdávať sa, že náš vzťah k zvieratám nemá mať morálne aspekty alebo... že voči zvieratám nemáme nijaké záväzky - to dokazuje neokrôchanosť a barbarstvo... Súcit k zvieratám je tak silne zviazaný s dobrotou charakteru, že možno tvrdiť: kto je krutý k zvieratám, nemôže byť dobrý človek." Rousseau: „Jedným z dôkazov, že mäsitá strava nie je pre človeka vhodná, je prirodzený odpor detí k mäsu a ich veľká chuť na surové ovocie, zeleninu, mlieko a pečivo." (Pravda, ak rodičia túto chuť nezvrátia donucovaním - pozn. autorov.) L. N. Tolstoj: „Mäsožravosť je pozostatok najprimitívnejšieho barbarstva..." Tarasowá (v knihe Produkcja ż ywca): „Skutočný vegetarián je ten, ktorého k odvrhnutiu mäsa vedú humanitárne pohnútky, pretože nezabíja. Každý mäsožravec povie, že nezabíja. Áno,nezabíja vlastnými rukami, vraždu dokonajú iní s jeho dovolením a na ukájanie jeho chutí." Ďalšie je hľadisko zdravotné. Vyššia spotreba mäsa núti veľkovýrobu mäsa vynachádzať novékrmovinové zostavy, pridávať hormóny, antibiotiká a pod. Zvieratá nerastú normálne, ale ich „urýchľujú" ako šalát alebo uhorky v skleníku. Vo veľkovýkrmniach neprirodzenou stravou a chemikáliami získavajú porážkovú hmotnosť trojnásobne rýchlejšie než chované prirodzenev chlieve. Sliepka nosnica znesie za rok 90 vajec, ale chémia z nej urobí úderníčku s „výkonom" 250 vajec ročne. Husi sa v mnohých krajinách kŕmia strojovo. Hus sa normálne neprežerie. No keďže pretučnená husacia pečeň je vyhľadávanou lahôdkou, treba husi násilne strojovo prekrmovať. Všetky takto „urýchľované" a pretučnené zvieratá majú patologické zmeny v organizme, ich mäso nie je kvalitné, rýchlo podlieha skaze. Navyše, takýmto spôsobom života zvieratá veľmi trpia. Na štvorcovom metri sa tiesni množstvo kurčiat, ktoré často nikdy neuvidia denné svetlo, slniečko ani červíčka. Z jednej strany ide na pás krmivo, z druhejsa odoberajú vajcia a exkrementy. „Dokonalá" výroba bez citu a súcitu -všetko pre ukájanie ľudských chutí. Z biológie vieme, že vyššie živočíchy majú - okrem myslenia - rovnakú nervovú sústavu ako člove k. Rovnako pociťujú bolesť i zlé zaobchádzanie. A aké je anatomicko-fyziologické hľadisko ? Aké stanovisko zaujímajú lekári ? Je človek mäsožravec, alebo bylinožravec ? Ich názory sa rôznia. Jedni tvrdia, že je všežravec, iní zasa,že je osobitný druh bylinožravca. Ak si chceme utvoriť vlastný úsudok, oboznámme sa so základnými rozlišovacími kritériami. Dr. Huntington z Kolumbijskej univerzityuž v roku 1903 napísal knihu, ktorá je klasickou učebnicou na štúdium tráviaceho ústrojenstva jednotlivých druhov zvierat a človeka. Aké sú charakteristické znaky jednotlivých druhov cicavcov ? Mäsožravce (Carnivora) majú nepravidelný chrup uspôsobenýna trhanie kusov mäsa, ktoré hltajú po kusoch. Majú kyslé sliny, jednoduchý žalúdok, krátke tenké črevo a veľmi krátke jednoduché, priame a hladké hrubé črevo. Tráviaci proces v nich prebieha zahnívaním a trávenina postupuje krátkym črevom veľmi rýchlo. 1 Bylinožravce (Herbivora) majú pravidelný chrup, zásadité sliny, kapacita žalúdka je oveľa väčšia, v niektorých prípadoch je žalúdok komplikovaný alebo má viac častí. Tenké črevo je veľmi dlhé, hrubéčrevo je hladké, tiež veľmi dlhé. Ich typickou stravou je veľký objem celých rastlín. Tráviaci proces prebieha kvasením. 1 Rovnaký názor sa uvádza na s. 11 v kapitole Původem jsme vegetariáni v knihe S. Skorňakova „ZELENÁK UCHYNĚ", Praha, Lidové nakladatelství 1989. Medzi týmito dvoma krajnými skupinami je osobitná skupina primátov - niektoréopice a človek. Majú pravidelný chrup, zásadité sliny, sú schopní hltať malé sústa dobre prežutej stravy; ich žalúdok je jednoduchý, tenké črevo oveľa dlhšie než u mäsožravcov, ale kratšie nežu bylinožravcov. Hrubé črevo je celkom odlišné, dlhé asi 1,5 m; tiahne sa brušnou dutinou nie priamo ako u mäsožravcov, ale v tvare obráteného U. Na rozdiel od hladkého hrubého čreva všetkých živočíchov ľudské črevo má veľmi charakteristickú štruktúru. Je to trubica pozdĺžne obalená troma svalovitými pásmi, ktoré sú kratšie než samotné črevo (pozri obr. 2).Obr. 1, 2: To spôsobuje, že črevo je zvrásnené do vačkov, takže nie je hladké a kou iných živočíchov (pozri obr. 1). Toto črevo je uspôsobené na ukladanie zvyškov potravy objemnejšej než mäso a menej objemnej než tráva. Tráviaci proces v ňom prebieha štiepením tráviacimi enzýmami alebo niekedy miernym kvasením. Ak človek zje mäso, dlho prechádza jeho črevom a pri bežnej zápche sa tam zdrží aj týždeň. Mäso počas dlhého putovania ľudským črevom hnije - množia sa miliardy hnilobných baktérií, ktorých toxíny prestupujú črevnou stenou a zanášajú organizmus. Cholesterol a tuky obsiahnuté v mäse, mlieku a vo vajciach vytvárajú v čreve mnohé rakovinotvorné látky, ktoré majú čas pôsobiť na stenu čreva. Epidemiologické štúdie za posledných 30 rokov bezpečne dokázali, že mäsitá potrava vyvoláva u človeka (ale aju opíc) rakovinu čriev, prsníka, prostaty, aterosklerózu, črevné výdutiny (divertikuly), dnu, diabetes mellitusa mnohé ďalšie choroby. Preto je mäso pre človeka neprirodzené a nevhodné. No na druhej strane, ak sa do ľudského čreva dostane zasa veľký objem celých rastlín, spôsobí silné nadúvanie, meteorizmus. Ľudskému tráviacemu traktu najlepšie vyhovujú plody rastlín -semená, ovocie, orechy, obilniny, strukoviny, plodová, koreňová a niektorá listová zelenina. Tieto plodiny nevyvolávajú v ľudskom čreve nijaké patologické stavy, trávia sa bez zahnívania či silného kvasenia. Stolica je kašovitá, zväčša dvakrát denne, a prenikavo nezapácha (iba pri strukovinách oligosacharidy spôsobujú istú plynatosť). Tieto plodiny možnoo bčas doplniť čerstvo nadojeným kozím alebo kravským mliekom, domácim tvarohom z čerstvého mlieka. Americká dietetická asociácia vydala v roku 1987 stanovisko k vegetariánstvu, v ktorom označuje uvádzané potraviny pre človeka za najprijateľnejšie. To isté stanovisko zastáva Svetová zdravotníckaorganizácia a Organizácia pre výživua poľnohospodárstvo pri OSN i celý rad medzinárodných a národných vedeckýchpracovísk. Vegetariáni sa dožívajúvyššieho veku než ostatná populáciaa majú oveľa nižšiu úmrtnosť na rakovinu, aterosklerózu a cukrovkunež ostatná populácia v rovnakýchvekových kategóriách. Tvrdenia, ktoré boli pôvodne len teóriamia označovali človeka za bylinožravcaso zameraním na plody, sa postupom času dialekticky a empirickyuž mnohokrát dokázali. Aj bežnému čitateľovi, ktorý aspoň v základoch dokáže porovnať jednotlivé druhy živočíchov, je jasné, kam človek patrí. Preto dávajme nášmu tráviacemu traktu to, čo mu osoží.(5) BIELKOVINY Bielkoviny sú vytvárané amino-kyselinami, ktorých zatiaľ poznáme asi 200. Bežne sa v potrave vyskytuje 23aminokyselín. Z toho 15 aminokyselínsi náš organizmus vie vyrobiť sám, zvyšných 8 (lyzín, leucín, ťenylalanín, metionín, treonín, valín, tryptofána izoleucín) musíme organizmu dodať potravou. Ich znížený príjem alebo úplnýnedostatok spôsobuje, najmä u detí, zdravotné ťažkosti. Ak sa z organizmu vylučuje väčšie množstvo dusíka, než je jeho príjem, hovoríme o negatívnej dusíkovej bilancii, a naopak. Dôsledky nedostatku bielkovín sú známe, chýbajú však naše súčasné seriózne informácie o škodlivosti nadbytku bielkovín. Už v roku 1937 M. Úlehlová-Tilschová píše: „Nadbytok bielkovínv strave podporuje dnu, predčasné kôrnatenie tepien, neurózu, obličkové, srdcové a iné choroby." Podľa najnovších výskumov Svetovej zdravotníckejorganizácie a Organizácie pre výživua poľnohospodárstvo pri OSN je výskyt koronárnych chorôb srdca, aterosklerózy, rakoviny hrubého čreva, prsníka, prostaty a ďalších civilizačných ch orôb tým vyšší, čím vyššia je spotreba bielkovín, najmä živočíšnych. Ako uvádza T. Husák v knihe „Lidstvo pred rozhodnutím", naše česko -slovenskénormy potreby bielkovín sú asi dva razy vyššie než normy WHO/FAO, ktoréuvádzajú dennú priemernú dávku 50g pre mužov; v nej je dokonca zahrnutá veľká rezerva plne pokrývajúca všetky potreby organizmu. Treba pripomenúť, že potreba bielkovínsa mení v závislosti od pohlavia, veku,fyzickej námahy, zdravotného stavu, telesnej hmotnosti atď. Napríklad organizmus tučných ľudí horšie využíva bielkoviny z potravy než organizmus chudých. Spotreba bielkovín je tiež tým nižšia, čím viac zásadotvorných látok je v tele. Nadbytok bielkovín v našej strave spôsobuje následne nedostatok vápnika,zinku, vitamínu B 3 a B 6 Často sa hovorí o kvalite bielkovín. U nás pretrváva zastaraný názor, že živočíšne bielkoviny sú pre náš organizmus nevyhnutné. Plnohodnotnosť bielkoviny spočíva v tom, či obsahuje v určitom vzájomnom pomere všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré si organizmus nevie sám vyrobiť. Podľa tabuliek WHO/FAO zistíme, že bielkoviny sóje, orechov, listovej zeleniny, zemiakov a celého obilného zrna obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Sú to teda plnohodnotné bielkoviny. Je známe, že bielkovina sóje je svojím zložením veľmi podobná bielkovine mäsa a plne ju nahradí. Vzájomné kombinácie rastlinných bielkovín (napr. sójové karbonátky alebo sójové mäso 2 so zemiakmi a zeleninou; orechová nátierka s medom, hrubozrnným chlebom a so sójovým mliekom; zeleninový šalát s orieškami a s čiernym chlebom; guláš z fazule a obilia so zeleninovým predkrmom a ďalšie množstvo vzájomných vhodných kombinácií) vysoko prevyšujú výživnú hodnotu mäsa a mlieka tak v množstve,ako aj vo vhodnom vzájomnom pomere esenciálnych aminokyselín. Obsah plnohodnotných bielkovín v sóji je asi dvarazy vyšší než v mäse. Napríklad mäso obsahuje 16-21 % bielkovín, sója 36-47%, orechy 12-20 %, pšenica 12 %,mlieko 3,2 %, tvrdé syry až 25 %a zemiaky 2 %. Biela fazuľa obsahuje asi 23 % bielkovín. 2 Sójové mäso sa v z ahraničí vyrába zo sójových bôbov. Je to extrakt obsahujúci až 70 % plnohodnotnej bielkoviny, ktorý má po úprave varením vôňu, chuť a štruktúru svalového mäsa (bravčové, hovädzie, hydinové) alebo vnútorností. Je veľmi zdravé a chutné. Zistilo sa, že bielkoviny niektorých rastlín majú pre človeka vyššiu biologickú hodnotu než bielkoviny mäsa a mlieka. Ďalej sa zistilo, že surové bielkoviny majú vyššiu biologickú hodnotu než varené a stačí ich polovičné množstvo. Navyše je známe, že organizmus si stravou prijímané bielkoviny rozloží na jednotlivé aminokyseliny a sám si vytvára také bielkoviny, aké momentálne potrebuje. Škodlivý vplyv mäsa a ďalších živočíšnych bielkovín na organizmus prevyšuje ich výživnú hodnotu. Najnovšie štúdieWHO/FAO dokázali priamu závislosť aterosklerózy, srdcových a cievnychochorení, cukrovky a niekoľkých druhov rakoviny od spotreby živočíšnych bielkovín. Najhoršie postavenie tu majú mäso a tuky. Rudé právo 26. októbra1985 publikovalo správu japonskej onkologickej spoločnosti, ktorá 1 6 rokov sledovala 120 tisíc osôb. Zistilo sa,že hlavnými príčinami vzniku rakoviny sú fajčenie, požívanie alkoholu a mäsa. Najnižšia úmrtnosť na rakovinu bola v sledovanej skupine bez fajčenia, alkoholu a mäsitej stravy, ale s hojnou konzumáeiou surovej zeleniny. :Zdroje plnohodnotných bielkovín pre vegetariánov: sójové mlieko, netučný tvaroh, sójová múčka, sójové vločky, sójové bôby, pšenica, mak, orechy,zemiaky. Iné vedecké práce uvádzajú, že tzv. onko vírusy sa „živia" živočíšnymi bielkovinami. Z mnohých vedeckých práca bádaní WHO/FAO jednoznačne vyplýva, že najnižšiu úmrtnosť na rakovinu majú vegetariáni a u vegánov je výslovne zriedkavá. Čo robí mäso takým škodlivým ? Sú to samotné živočíšne bielkoviny. Predpokladá sa, že obzvlášť škodlivá je aminokyselina metionín, ktorá sav živočíšnych potravinách vyskytuje v osobitne veľkom množstve. Ďalej ide o veľký obsah LDL -cholesterolu,o miliardy hnilobných baktérií, purínové látky, z ktorých sa tvorí kyselina močová, o toxický tyramín a xantín; tepelnou úpravou mäsa vzniká metylcholantréna 3,4 benzpyrén, obe silno rakovinotvorné látky, atď. (Napríklad 100 g údeného mäsa alebo mäsa pečeného na ražni obsahuje toľko 3,4 benzpyrénu, ako 40- 60 vyfajčených cigariet. Jeho obsah závisí od spôsobu a dĺžky údenia.) Ako písal vo Výžive ľudu MUDr. B. Turek, CSc, zahrievaním bielkovín, najmä mäsa,vznikajú vysokokancerogénne pyrolyzáty aminokyselín, ktorých účinok je horší než pri najsilnejšom rastlinnom kancerogéne aflatoxíne (produkt plesne Aspergillusflavus). Pritom nie je rozhodujúce, či mäso upravujeme dlho pri nižšej teplote (100-150 °C), alebo krátko pri vysokej teplote (nad 250 °C). Okremtoho tepelnou úpravou -denaturáciou bielkovín - klesá ich výživná hodnotaa treba ich väčšie množstvo než bielkovínv prirodzenom stave (orechy, naklíčené semená a pod.). Z mäsa zabitých zvierat (fakticky mŕtvol) vznikajú v čreve miliardy hnilobných baktérií, ktoré ničia prirodzenú črevnú mikroflóru; pri nedostatku vlákniny nastáva pomalý pohyb tráveniny, ktorej toxíny a veľký tlak negatívne pôsobia na črevné steny, čo býva príčinou divertikulóz, na ktoré trpí asi30 % obyvateľstva. Niektoré toxické látky z hnilobných baktérií prenikajú črevnou stenou do krvného obehu, zanášajú sa do orgánov, kde sa za dlhé roky kumulujú. Postupne sa mení metabolizmus buniek,chemická skladba medzibunkového priestoru, v bunke nastávajú patologické zmeny, ktoré podľa niektorých hypotéz často vedú k „zvrhnutiu" bunky na rakovinovú. Nastávajú aj poruchyneuro-humorálnej regulácie a inýchfunkcií. Konzumovanie mäsa spôsobuje ukladanie amyloidov a putrescínových látok v tkanivách, a tým urýchľuje degeneráciu organizmu. Z purínových látok vznikajúca kyselina močová pri nedostatku zásadotvorných látok kryštalizuje v kĺboch a tkanivách a spôsobuje dnu, reumatické ochorenia, odvápňuje kosti, chrbticu a pod. Veľmi škodlivé je konzumovanie pečene pre vysoký obsah kadmia, polychlórovaných bifenylov a ďalších škodlivín. Zanedbateľné nie sú ani hormóny a antibiotiká v mäse zvierat. Pri porážke zvierat zo strachu a z hrôzy vznikajú v ich organizme látky hormonálnej povahy, ktoré zostávajú v mäse, a u detí i dospelých môžu spôsobovať neurózy,občas hraničiace s agresivitou. Zo všetkých druhov mias je najškodlivejšie bravčové. Ako uvádza poľský zdravotnícky časopis Żijmy dłuźej,bravčové mäso môže byť príčinou vzniku ôsmich chorôb vrátane rakoviny. Navyše veľkochov ošípaných s 5000 kusmi ničí životné prostredie tak ako stotisícová ľudská aglomerácia.