Jedno dievča sa mi zverilo, ako vníma manželstvo: „Je to, akoby som sa ďalekohľadom rozhliadala po púšti. Kamkoľvek sa pozriem, vidím krajinu posiatu telami v rôznych štádiách umierania a smrti – rozvody, odlúčenia, rozpadajúce sa vzťahy, psychické alebo fyzické týranie, skaza všetkého druhu. Keď to vidím, pýtam sa seba samej: Prečo by som sa mala chcieť vydať na takúto cestu?“

Mnohí študenti si dnes kladú rovnakú otázku. Aj keď v hĺbke srdca túžia po bezpečí a radosti z celoživotného vzťahu, z manželstva majú strach.

Výsledky štatistiky: vysoká rozvodovosť

Žiadna generácia vstupujúca do veku, keď nastáva čas na svadbu, nie je viac poznamenaná rozpadom rodiny, než tá dnešná. V USA zažije rozpad svojich rodín každoročne viac než milión detí.1 Mnoho študentov má v pamäti vryté udalosti podobné týmto:

Maja: Raz popoludní sa vracala zo školy a vo dverách stretla otca, ktorý práve vychádzal s kufrom. Odchádzal od rodiny. Povedal jej: „Budem ťa chodiť navštevovať, zlatko.“ Otec ju pobozkal na čelo a odišiel. Od toho dňa ho Maja nikdy nevidela.

Robert: Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal päť rokov. Vyrastal s matkou, ktorá sa potom ešte trikrát vydala a postupne sa z nej stala alkoholička. Prvý nevlastný otec Roberta mlátil – napr. keď v aute náhodou rozlial džús.

Karla: Jej rodičia sú stále spolu, ale obaja sa sústreďujú na budovanie svojej kariéry. V čase, keď Karla študovala na strednej škole, sa rodičia len málokedy prišli pozrieť na koncerty jej školského orchestra, a teraz, keď je na vysokej v inom meste, hovorí s rodičmi len minimálne. Keď už spolu rodina komunikuje, je to väčšinou pomocou e-mailu alebo odkazov na záznamníku.

Filip: V čase, keď Filip dokončoval strednú školu, ho raz v noci zobudila hádka rodičov. Začul náraz a výkrik. V kuchyni našiel matku ležiacu v kaluži krvi a otca s nožom v ruke. Filip zavolal políciu a tá otca zatkla. Spolu s matkou a dvomi mladšími sestrami sa odsťahovali do krízového centra. Filip netuší, kde dnes jeho otec žije.

Pravdepodobne poznáš niekoho ako Maja, Robert, Karla či Filip. Tvoje skúsenosti sa môžu podobať tým ich, alebo môžu byť ešte horšie. Možno to vo vašej rodine vrelo konfliktami, nepokojom a nedorozumením. Dôsledkom toho dnes premýšľaš nad tým, či sa vôbec vydať alebo oženiť – nechceš predsa skončiť vo vzťahu plnom bolesti a sklamania a spôsobiť citovú katastrofu svojim deťom. Rád by si zdieľal svoj život s niekým, kto ťa miluje, ale manželstvo ťa pravdupovediac desí. Možno si hovoríš: „Budem vôbec niekedy schopný prekonať emocionálne škody, ktoré mi spôsobila rodina? Budem môcť žiť v šťastnom a zdravom manželstve?“

Odpoveď je jednoznačne áno. Už tridsať rokov spolupracujem s organizáciou zaoberajúcou sa pomocou rodinám a videl som tisícky manželstiev, ktoré vyzerali beznádejne. Boh však pozná spôsob, ako aj emocionálne zraneným ľuďom umožniť, aby mohli prežívať zmysluplné vzťahy. Viac si o tom povieme neskôr.

Manželstvo – stojí za tie problémy?

Aj napriek tomu, že zhruba každé štvrté manželstvo končí rozvodom, vidina spokojného, trvalého manželstva je natoľko lákavá, že takmer každý je ochotný ho vyskúšať. Čím nás manželstvo tak priťahuje? Pravdou je, že nikto nechce byť sám. Aj keď navonok mnohí hovoríme, že „chceme byť sami“ a „chceme svoj vlastný priestor“, avšak naša túžba zdieľať svoj priestor s niekým, kto nás miluje, je silnejšia.

A aj keď je sexuálna príťažlivosť dôležitou súčasťou našej túžby po vzájomnej intimite a dôvere, túžba spojiť sa s iným človekom sa netýka len sexu. S touto hlbokou túžbou po tom, aby nás niekto poznal a vážil si nás, sme totiž boli stvorení od začiatku.

Keď láska vyprchá…

Prečo teda toľko ľudí, ktorí chcú a potrebujú byť niekomu nablízku, nakoniec skončí rozvedených a často plných hnevu a sklamania? Mnohí z nich sa snažia vybudovať pevný, trvalý vzťah založený v prvom rade na emóciách. Ale vo väčšine vzťahov láska a prijatie vydržia len dovtedy, kým ten druhý napĺňa určité očakávania. Kým sú ich city intenzívne, muž a žena sa tešia z prítomnosti toho druhého, prehliadajú partnerove chyby alebo zlé vlastnosti, dostatočne spolu komunikujú a neustále si prejavujú lásku.

Keď však ich emócie ochladnú (čo je prirodzené), jeden z nich alebo obaja si uvedomia, že už nemajú silu ani schopnosť milovať takého zjavne nedokonalého človeka. Ich potreby nie sú naplnené, čo spôsobuje konflikty, ktoré ďalej prehlbujú hnev a zatrpknutosť. Ak tento začarovaný kruh neprelomí odpustenie a zmierenie, schopnosť milovať jeden druhého je ochromená.

Tento vzorec sa objavuje takmer vo všetkých vzťahoch. Aj keď majú obaja partneri len tie najlepšie úmysly, nakoniec si musia uvedomiť, že u dvoch nezávislých osôb nie je možné, aby boli všetky potreby oboch partnerov neustále naplnené.

Namiesto sebectva sebaobetovanie

Pre úspech vzťahu je potrebná spolupráca a obaja partneri sa musia vzdať mnohých zo svojich osobných prianí a túžob. Namiesto sebectva musí nastúpiť sebaobetovanie. Niekedy to jeden z manželov zvláda relatívne dobre, ale nakoniec aj jemu dôjde trpezlivosť. Sebaobetovanie pre nás totiž nie je prirodzené, kým sebectvo áno. Čím to je?

Keby sme žili vo svete plnom dokonalých ľudí, ich manželstvá by boli súzvukom v dokonalej harmónii, presne tak, ako to Boh s manželstvom na počiatku zamýšľal. My však v dokonalom svete nežijeme. Úprimne povedané, náš sklon k sebectvu a hriechu ovplyvňuje každého z nás. Čo je hriech? Často volíme zlé veci a nie tie správne. Bývame sebeckí, lakomí, zatrpknutí, arogantní, zraňujeme iných, nechceme odpúšťať, a tak ďalej. Nečudo, že pre manželov a manželky je ťažké spolu dobre vychádzať.

Zmýšľanie typu „Ja chcem mať naplnené všetky svoje potreby“ zabíja ochotu k spolupráci, ktorá je taká potrebná pre každý vzťah. Dostávame sa do začarovaného kruhu; prichádzame k strate vzájomnej intimity a dôvery a náš vzťah sa začne rozpadať.

Priznajme si to: všetci potrebujeme pomoc – určitú vnútornú silu, ktorá by nám pomohla milovať svojho partnera tak, ako je to potrebné, ak má naše manželstvo obstáť.

Nielenže nás naše sebecké a hriešne správanie oddeľuje od toho druhého, ale nás oddeľuje aj od Boha, našej najväčšej pomoci. Boh manželstvo vymyslel a vytvoril, preto vie, ako fungujú vzťahy. Chce, však, aby sme mali v prvom rade vzťah s ním, a aby sme u neho hľadali aj neustále vedenie.

Rád by som to predviedol na dvoch príkladoch, ktoré ukazujú typického manžela a manželku. V prvom prípade náš pár (nazvime ich Laura a Jakub) nepočíta s nejakým zásadným vplyvom Boha vo svojich životoch. V druhom prípade majú Jakub a Laura okrem vzťahu medzi sebou aj živý vzťah s Ježišom Kristom.

Scenár č. 1: Prečo manželstvá zlyhávajú

Je sobota ráno a Jakub sa chystá vyraziť s kamošmi na golf. Vstane z postele a oznámi Laure, že odchádza a nevráti sa skôr než o štvrtej. Laura sa ohradí: „Veď si sľúbil, že dnes pôjdeme na výlet!“

„To som nikdy nepovedal,“ odpovie Jakub nahnevane. „Okrem toho som už na golfe nebol celú večnosť. A vonku je krásne. Odchádzam!“ Pri odchode tresne dverami.

Laura je urazená, chvíľu si poplače a potom schytí z pohovky jeden vankúš za druhým a nahnevane ich hodí cez izbu. „Ja ti ukážem, ty kretén!“ zakričí.

Zdvihne telefón, zavolá kamarátke a dohodnú sa na spoločnom obede a nákupoch. V obchodnom centre minie 300 dolárov za nové šaty, ktoré potrebuje, ale kúpi aj pár vecí „navyše“, pretože vie, že Jakuba to riadne vytočí. Ich spoločný účet je teraz skoro na nule.

Jakub medzitým dohráva poslednú jamku. S kamarátmi potom posedí v bare golfového klubu. Z jedného drinku sú čoskoro dva. Jakub si všimne, že barmanka je fakt kočka. Keď mu nalieva tretí pohárik, pošepká jej do ucha lichôtku. Barmanka sa zatvári urazene, ale z jej úsmevu je jasné, že u nej Jakub zabodoval. Keď prinesie ďalší drink, Jakub si všimne telefónne číslo napísané na servítke pod pohárom. Nenápadne si ju schová do vrecka.

Jakub dorazí domov večer o piatej a jeho chôdza je dosť neistá. Laura sedí pred televízorom so zvukom „vypeckovaným“ na maximum. Jakub si všimne hromadu nákupných tašiek na pohovke. Laura odpochoduje do spálne, no cestou ho počastuje šťavnatou nadávkou a zabuchne za sebou dvere. Hádajú sa dlho do noci. Jakub nakoniec strávi noc v hosťovskej izbe.

Scenár č. 2: Ako mať lepšie manželstvo

Je sobota ráno a Jakub sa chystá vyraziť s kamošmi na golf. Vstane z postele a oznámi Laure, že odchádza a nevráti sa skôr než o štvrtej. Laura sa zatvári prekvapene a hovorí: „Veď si sľúbil, že dnes pôjdeme na výlet!“

„Ale no tak, nemôžeme ísť radšej zajtra? “ hovorí Jakub nahnevane. „Už som nebol na golfe celú večnosť. A vonku je krásne. Odchádzam!“ Pri odchode tresne dverami.

Laura je urazená, chvíľu si poplače a potom schytí z pohovky jeden vankúš za druhým a nahnevane ich hodí cez izbu. „Ty kretén!“ zakričí a ľutuje, že tu Jakub nie je, aby mu povedala do tváre, ako hrozne je nahnevaná.

Laura sa rozhodne, že sa prejde. Po chvíli jej bolesť a hnev pomaly ustupujú. Cestou domov sa už dokáže modliť: „Bože, som na Jakuba fakt nahnevaná a myslím si, že to bolo od neho sebecké. Prosím ťa, pomôž mi, aby som nebola aj ja sebecká a aby som sa nenechala ovládať hnevom.“

Zdvihne telefón, zavolá kamarátke a dohodnú sa na spoločnom obede a nákupoch. V obchodnom centre si kúpi nové šaty, ktoré potrebuje.

Jakub má medzitým za sebou polovicu hry. S kamarátmi si dajú sendvič a niečo na pitie v bare golfového klubu. Jakub si všimne, že barmanka za pultom je veľmi pekná, ale sa na ňu len priateľsky usmeje a sadne si k stolu s kamarátmi. Ráno mal Jakub dojem, že Laura len fňuká a chce na ňom byť stále zavesená. Stále mu bráni, aby si trochu užil aj s priateľmi, čo je od nej nefér. Teraz ho však mrzí, ako sa k nej správal. Chuť na golf ho už prešla.

„Hej, chalani,“ prehodí, „ja to tu balím a idem domov. Chcem byť trochu aj s Laurou.“ Dvaja z nich si z neho uťahujú, ale on si za svojím rozhodnutím stojí.

Keď sa Laura o jednej vráti, prekvapí ju, že Jakub sedí pri kuchynskom stole. Všimne si, že na stole je nachystaný piknikový kôš s jedlom a pitím.

„Prečo si sa vrátil tak skoro?“ pýta sa a v jej hlase ešte stále cítiť bolesť.

„Mrzí ma, ako som sa ráno správal,“ hovorí Jakub. „Chcel som si len zahrať golf, ale nestaral som sa o tvoje potreby. Asi som bol dosť sebecký. Odpustíš mi?“

Laura si zahryzne do pier. Stále je ešte smutná, ale zdá sa, že Jakuba to skutočne mrzí. A je skvelé, že sa z golfu rozhodol vrátiť skôr. „Áno, odpustím ti,“ zašepká.

Objímu sa a Jakub povie: „Nemohli by sme tento deň začať odznova? Prišiel som skôr a myslel som, že by sme ešte stále stihli ten výlet, čo myslíš?“ Laura sa rozhoduje, či má zostať ešte odutá a nechať Jakuba, aby „pykal“ za to, čo urobil, ale sa jej podarí odolať tomuto pokušeniu. Radšej sa usmeje a prikývne.

Obom sa deň obracia o 180 stupňov. Ani jeden už nie je nahnevaný. Ich vzťah je svieži ako zem po jarnom daždi. Ježiš pôsobil v živote oboch, najskôr im ukázal, ako majú žiť, a potom im dal silu, aby mohli zaprieť sami seba a odpustiť. Tieto dva skutky sú pre lásku nevyhnutné, ale bez pomoci je veľmi ťažké robiť ich stále a úprimne.

Tieto dva príklady ponúkajú samozrejme len veľmi zjednodušený pohľad na komplikované medziľudské vzťahy, ale ukazujú, akú zmenu spôsobí prítomnosť Boha v živote manžela, manželky a v ich vzťahu. Kresťanská viera nie je len súhrnom prikázaní a princípov – je to živá, neustála komunikácia s Bohom, vďaka ktorej prijímame vedenie a silu, aby sme mohli žiť taký život, k akému sme boli stvorení.

Vzťah na skúšku

Boh v Biblii hovorí veľmi jasne o ničivých dôsledkoch rozvodu, o nutnosti pokorne vnímať potreby toho druhého ako dôležitejšie než tie naše, o vzájomnej úprimnosti, o vyhýbaní sa sexuálnej nemorálnosti a o mnohých iných témach. Ale i keď vieme, čo máme robiť, neznamená to nevyhnutne, že to aj budeme chcieť robiť. Bože vedenie sa často líši od toho, čo by sme radi robili my.

Boh napríklad stále hovorí, že sexuálnemu zblíženiu musí predchádzať sobáš. Napriek tomu však 64% vysokoškolákov súhlasí s nasledujúcim tvrdením: „Žiť spolu pred svadbou je dobrý nápad.“2 Mnohí z týchto študentov zažili, ako sa rozpadlo manželstvo ich rodičov, a preto sa domnievajú, že vzťah „na skúšku“ je dobrá vec.

Prečo teda Boh stavia manželstvo nad sexuálny vzťah? Pretože chce, aby sme zažívali pocit skutočnej, trvalej a naplňujúcej vzájomnej intimity a dôvery. Ako sa môžu dvaja ľudia cítiť dostatočne v bezpečí na to, aby mohli byť k sebe otvorení až za hranicu zraniteľnosti (čo je nevyhnutný predpoklad pre hlbokú dôveru), keď žijú vo vzťahu, z ktorého môže ktokoľvek kedykoľvek vycúvať? Výskumy totiž ukazujú, že rozvodovosť je v skutočnosti vyššia medzi tými, ktorí spolu žili už pred vstupom do manželstva.3 Boh sa nemýli a Božie príkazy vždy vychádzajú z jeho starostlivej, ochraňujúcej lásky, ktorou nás miluje.

Ako nebyť ďalšou položkou v rozvodových štatistikách

Ale Boh nechce vystupovať len ako nejaký manželský poradca, ktorý nám rozdáva rady do života. Chce, aby sme ho poznali, mali s ním vzťah a dôverovali mu. Boh hovorí, že ak chceme niekoho verne milovať, najskôr musíme my sami zakúsiť Božiu bezpodmienečnú, vernú lásku k nám. Na základe tejto lásky Boh urobil niečo výnimočné. Hovorili sme o tom, ako nás naše sebectvo oddeľuje jeden od druhého. Toto sebectvo nás však predovšetkým oddeľuje od Boha, ktorý je svätý a dokonalý.

Biblia hovorí, že „sú to naše hriechy, čo sa stali prekážkou medzi nami a Bohom“4 Žiadne množstvo dobrých skutkov alebo snahy z našej strany nemôže v Božích očiach odčiniť naše hriechy. A čo je ešte horšie, za naše hriechy je tu trest… trest smrti. To znamená večné oddelenie od Boha, a to dokonca aj po skončení nášho pozemského života. Neexistuje nič, čo by sme mohli urobiť, aby sme to napravili. Božie štandardy vyžadujú dokonalosť, a my ju nedosahujeme. Boh však nie je len spravodlivý, ale aj milujúci – a preto poskytol riešenie tohto problému.

Ježiš Kristus, ktorý je Bohom v ľudskej podobe, prišiel, aby na seba vzal trest smrti za naše hriechy. Ježiš prišiel, aby nás naučil Božím princípom a dal nám zmysluplný život. Povedal však aj to, že zmyslom jeho príchodu na zem bolo predovšetkým to, aby zomrel miesto nás. Úplne zaplatil za všetky naše hriechy – moje, tvoje, celého sveta – keď visel na kríži, aby nám mohli byť odpustené. Tri dni potom, čo bol pochovaný, Ježiš fyzicky vstal z mŕtvych. Mnoho očitých svedkov správu o ňom a o živote, ktorý nám Boh ponúka, rozšírilo po celom svete.

Náprava problémov v manželstve začína vzťahom s Bohom

Nie je na nás, aby sme si vyslúžili prijatie u Boha. On nám ponúka vzťah ako bezplatný dar. To, či chceme prijať jeho odpustenie a vstúpiť do vzťahu s ním, záleží na našom rozhodnutí. Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik nepríde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“5 Chce prísť do tvojho života, ale rozhodnutie, či jeho ponuku prijmeš, je na tebe. Ak vstup do manželstva vyžaduje premyslené rozhodnutie, o to skôr to platí v tomto prípade. Chcel by si mať večný vzťah s Bohom a dovoliť mu, aby mal vplyv na tvoj život? Chcel by si, aby ťa viedla jeho múdrosť a podopierala jeho sila?

Ak áno, môžeš ho požiadať, aby do tvojho života vstúpil hneď teraz. Rovnako ako muž a žena neuzavrú sobáš, kým sa k nemu verejne nezaviažu svojím „áno“, vzťah s Bohom tiež začína informovaným rozhodnutím vychádzajúcim z našej vlastnej vôle. Ježiš povedal: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu…“6 Biblia hovorí: „Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.“7

Chcel by si spoznať lásku, ktorú k tebe Boh má, a požiadať ho, aby vstúpil do tvojho života? Môžeš to vyjadriť napríklad takto: „Pane Ježišu, chcem, aby si odteraz ty viedol môj život. Odpusť mi všetky moje hriechy. Ďakujem ti, že si za ne namiesto mňa zaplatil na kríži. Otváram ti teraz dvere do môjho života a prosím ťa, aby si doň vstúpil. Ďakujem ti, že odteraz ťa môžem začať skutočne spoznávať. Amen.“

Ak si svoje slová myslel úprimne, práve sa začal tvoj vzťah s Bohom. Aký to bude mať vplyv na problémy v tvojom manželstve? Aj ty môžeš mať manželstvo naplnené láskou. Ako všetci manželia a manželky, aj ty budeš robiť veľa chýb a niekedy budeš musieť vyvinúť veľké úsilie na to, aby bolo tvoje manželstvo skvelé. Ale keď sa spoľahneš na Boha, on ti dá silu, aby si svojho partnera miloval nesebecky, dokázal si mu odpustiť a aby vaše manželstvo vydržalo.

Dennis Rainey

Nový pohľad jedného mladého muža na to, ako pristupovať k ženám, chodeniu a sexu…
Hovorí sa, že najlepšie je poučiť sa z hlúposti iných. A o tom je aj tento článok. Chcel by som ti porozprávať o niektorých veciach, ktoré som sa naučil – z vlastných chýb – o dievčatách a vzťahoch s nimi. Svoje poznatky som zhrnul do desiatich dôvodov, prečo chcem so sexom počkať až do manželstva.

Dôvod č. 1: Médiá do nás vštepili priveľké očakávania od sexu. Je to klam.

Pamätám sa, že na výške som prežíval niečo, čo som nazval „opica“ z lásky. Každé ráno po tom, čo som spal s nejakým dievčaťom, pociťoval som úplnú prázdnotu. Vo filmoch sa s týmto pocitom často nestretneš, ale v skutočnom živote je to bežné. Po milovaní som vždy pociťoval prázdnotu, ba dokonca ľútosť.

Táto „opica“ z lásky ma prekvapovala. Hlavne preto, lebo na vysokej škole bol sex mojím „bohom“. Premýšľal som o ňom ráno, na obed aj v noci – ako každý chlap. Mohol by si si myslieť, že mi milovanie prinášalo dokonalé uspokojenie – mal to byť predsa vrcholný zážitok pri uctievaní môjho „boha“. Nebolo to tak. Vždy som po sexe pociťoval nedostatok uspokojenia.

Aj ty s tým máš podobné skúsenosti? Mal si už niekedy „opicu“ z lásky? Ak áno, zamysli sa nad otázkou: Prečo? Ak je pre mňa sex skutočne taký dôležitý, prečo vo mne zanecháva pocit prázdnoty?

Najprv som tomu nerozumel. Potom som však prišiel k záveru: „Asi toho sexu potrebujem viac, to je všetko.“ (Takto rozmýšľame o veciach, o ktorých dúfame, že nám prinesú spokojnosť, avšak márne. Napr. konečne dostaneme auto, po ktorom sme vždy túžili, no po čase sa nám začne zdať akési obyčajné. Namiesto toho, aby sme si uvedomili, že žiadne auto nám nikdy nemôže zabezpečiť skutočné uspokojenie, mylne rozmýšľame takto: „Asi to len nebolo to správne auto. Iné auto by mi dalo trvalejšie uspokojenie.“)

Pocitu prázdnoty som sa nevedel zbaviť. Prišiel som na to, že predmanželský sex neposkytne to, čo si od neho sľubujeme. Dostáva sa mu príliš veľa reklamy, je to však klam. Nie je taký, ako ho prezentujú vo filmoch. Keby takým bol, dokázal by ma úplne uspokojiť. Nezostávala by po ňom žiadna prázdnota.

Dôvod č. 2: Teraz chcem byť k ženám čestnejší

Prišiel som na to, že čo sa týka sexu, dievčatám nie vždy dochádza, o čo ide. Na celú vec sa pozerajú z úplne iného uhla než chlapci. Často sa stáva, že dievča samo pred sebou ospravedlňuje sex slovami: „Ale veď ja ho ľúbim,“ a to aj vtedy, keď sa jej vôbec nechce ísť s tým chlapcom do postele. Prečo? Hovorí sa, že dievčatá využívajú sex na to, aby získali lásku; chlapci využívajú lásku na to, aby získali sex.

Funguje to asi takto: Dievča si celý čas predstavuje, že jedného dňa sa za svojho chlapca vydá; chlapec si zas predstavuje, čo všetko chce s dievčaťom vyskúšať, aby sa s tým mohol čo najskôr pochváliť svojim kamarátom. A kým niekde hlboko vo svojom vnútri dievča vie, že to, čo cíti, je správne; chlapec hlboko vnútri cíti pravý opak, napriek tomu to však robí. Prečo? V prvom rade pre svoje fyzické uspokojenie, to je jasné. Okrem toho je tu podľa mňa aj iný dôvod: pripadá si totiž ako skutočný chlap. Ale je v tom obrovská irónia: Má sa skutočný chlap čím chváliť, keď klame ženu?

Prišiel som na to, že ak sa k dievčaťu zachováš čestne, zachováš sa tým čestne aj sám k sebe. Prečo? Pretože jedného dňa budeš svoje nečestné konanie ľutovať – a tá ľútosť vydrží dlhšie než akákoľvek rozkoš. Vo filme Rob Roy hlavný hrdina hovorí: „Česť je dar, ktorý muž dáva sám sebe.“ Keď sa k dievčaťu zachováš čestne tým, že budeš robiť to, o čom hlboko v srdci vieš, že je správne (t. j. čo je pre ňu to najlepšie), správaš sa čestne sám k sebe a budeš mať istotu, že nebudeš musieť žiť s výčitkami do konca svojho života.

Dôvod č. 3: Je to manželka niekoho iného.

Vysvetlím ti to presnejšie: Väčšina dievčat, s ktorými som sa v živote miloval, je teraz vydatá za iných mužov. Keď sa vcítim do kože tých mužov, ľutujem, čo som spravil. Aby som to vyjadril presnejšie – najradšej by som si za to jednu vrazil. A to ani nemusím hovoriť o tom, že ak sa raz ožením, nebude sa mi páčiť predstava, že s mojou ženou spal niekto iný. Alebo že ich bolo aj viac. A čo ty? Ako sa ti páči myšlienka, že už aj niekto iný bol v posteli s tvojou láskou? Ak sa ti teraz nepáči pomyslenie na bývalých tvojej priateľky, o čo silnejší bude raz tento pocit v súvislosti s tvojou manželkou!

Môžeme dokonca zájsť ešte ďalej. To dievča je niekoho dcéra. Čo keby to bola moja dcéra? Alebo keby to bola moja sestra? Páčilo by sa mi, aby ju nejaký chlap – ako napr. ja – takto využíval? Teraz sa na dievčatá pozerám z úplne inej perspektívy. Beriem ich ako niekoho budúce manželky, dcéry či sestry.

Dôvod č. 4: Sex zničil moje najlepšie vzťahy.

Uvediem príklad. Na vysokej škole som mal veľkú lásku, bolo to dievča mojich snov. Nikdy som sa s ňou nenudil. Výborne sme sa k sebe hodili. Chvíľu sme so sexom čakali, ale potom sme sa – na moje naliehanie – začali pravidelne milovať.

Sex sa čoskoro stal stredobodom nášho vzťahu. Stratil som záujem ďalej ju spoznávať v akejkoľvek inej oblasti. A tak namiesto toho, aby nás sex zbližoval, začali sme sa navzájom čoraz viac odcudzovať. A práve to som mal na mysli, keď som povedal, že sex zničil moje najlepšie vzťahy.

Ľudia majú vzťahy v rôznych oblastiach – citovej, mentálnej, fyzickej, duchovnej. Keď sme začali so svojou priateľkou najviac rozvíjať náš fyzický vzťah, narušilo to všetky ostatné oblasti nášho vzťahu. Dôsledkom toho náš vzťah začal ísť dolu vodou. Možno by sme boli ešte aj dnes spolu, keby sme… vlastne keby som počkal.

Tento istý jav vidím aj v mnohých iných vzťahoch – nielen vo svojich, ale aj vo vzťahoch iných. Má to jeden dôvod, ktorý hneď vysvetlím.

Dôvod č. 5: Sex pred manželstvom ničí ostatné oblasti vzťahu.

Zakaždým, keď som sa s nejakým dievčaťom vyspal, udiali sa dve veci. (Keď sa na to teraz spätne pozerám, môžem povedať, že sa stali doslova vždy, i keď som si to v tom čase ešte neuvedomoval.) Po prvé: prestal som si to dievča vážiť (napriek svojej vôli); a po druhé: to dievča mi prestalo dôverovať (napriek jej vôli).

Neviem, prečo k tomu dochádza, ale jednoducho to je tak. Možno to tak máme „zabudované do systému“. Jedno je však isté: nie som jediný. Pozorujem to u mnohých znova a znova. Poznám ľudí, ktorí majú manželské problémy, pretože začali so sexom ešte pred svadbou. Do manželstva vstupujú s nedostatkom úcty a dôvery – a tieto dve veci sú absolútne nevyhnutné pre zdravé manželstvo.

Poznám mladomanželov, ktorí sa práve z tohto dôvodu milujú menej ako raz za mesiac. On si ju neváži, a ona to vie; ona mu zas nedôveruje, a preto sa mu nechce plne oddať. Je to veľmi smutné, deje sa to však oveľa častejšie, než by si sa nazdal. Samozrejme, na verejnosti sa o týchto veciach nehovorí. Nehovorí sa o tom ani v hollywoodskych filmoch plných ľúbostných scén. Zdá sa, že si to nikto nechce priznať, je to však tak.

Dôvod č. 6: Čakanie na sex so svojou manželkou bude mať za následok lepší sex v manželstve.

Prečo? Pretože do manželstva vstupujeme s tým, že ja si ju viac vážim a ona mi viac dôveruje. Jednu vec som sa naučil veľmi dobre: ak dievča nedôveruje svojmu chlapcovi, nechce sa mu plne oddať. V hĺbke svojho srdca nemá z toho, že sú spolu, skutočné potešenie.

Funguje to asi takto: Ak platí, že „dievčatá využívajú sex na to, aby získali lásku; chlapci využívajú lásku na to, aby získali sex“, znamená to, že dvojica sa bude spolu milovať už aj pred manželstvom. Dievča do toho ide preto, aby ich vzťah vydržal, chlapec preto, lebo sex je pre neho dôležitejší ako samotný vzťah. Po čase, keď sa vezmú, žena dostane, čo chcela: záväzok zo strany muža. Preto už nepotrebuje sex, aby si svojho partnera získala. A keďže mu v hĺbke srdca vyčíta, že s ňou pred sobášom žil, stráca záujem o sex. Muž – ktorý si kvôli predmanželskému sexu čoraz menej cení svoju manželku – chce mať sex aj ďalej, ale nie ako zážitok dokonalého splynutia tela a duše dvoch ľudí. Ide mu jednoducho len o sex, a ona to cíti. A tak je o mizerné sexuálne spolužitie postarané.

To, o čom ti tu píšem, som si nevymyslel. Teraz, keď som skončil školu a mnohí moji priatelia sa ženia a vydávajú, počujem o tom takmer každý deň. Dá sa tomu však predísť. Ak muž počká so sexom až do manželstva, viac si bude ctiť svoju manželku, a to isté platí aj pre ňu. Výsledkom toho bude lepšie a častejšie milovanie, pretože obaja si budú jeden druhého vážiť a ich vzájomná láska bude oveľa hlbšia.

Dôvod č. 7: Vyhýbanie sa sexu s inými ženami bude mať za následok lepší sex v manželstve.

Sex je záhadná vec, ktorá vytvára medzi dvoma ľuďmi hlboké puto, a to aj vtedy, keď ide len o príležitostný styk. Je tu však jeden problém: čím silnejšie budú tvoje putá s inými dievčatami, tým ťažšie sa ti bude vytvárať puto so svojou budúcou manželkou. Je to ako kúsok lepiacej pásky – čím častejšie ju používaš, tým menej drží. A po čase nebude držať vôbec na ničom.

Ak si pred manželstvom budem vytvárať citové putá s rôznymi dievčatami, jedného dňa nebudem schopný nadviazať taký hlboký vzťah so svojou manželkou. Nebudem k nej cítiť toľko nehy, koľko by som mohol, keby bola moja jediná – čo spôsobí, že ani milovať ju nebudem tak, ako by som mohol. Každý deň, ktorý teraz prežijem vo vernosti svojej budúcej manželke, prispeje k lepšiemu a silnejšiemu vzťahu medzi nami dvomi.

Je to zvláštne. Naša kultúra ostro kritizuje neveru, na druhej strane však zatvára oči nad predmanželským sexom, dokonca s viacerými partnermi. Je to ironické, lebo ak dáme bokom faktor času, predmanželský sex je ako nevera. Nie je ťažké predstaviť si, ako nevera naruší manželský vzťah. Predmanželský sex však má prakticky tie isté následky! Narúša budúci blízky vzťah medzi mužom a ženou.

Dôvod č. 8: Nemusím sa s niekým milovať len preto, aby som zistil, či nám to bude spolu v posteli fungovať.

Sex má partnerský vzťah dopĺňať a obohacovať, nemá byť jeho najdôležitejším aspektom. Toto bol asi môj najväčší objav. Sex má byť akousi „šľahačkou na torte“, keď už všetky ostatné aspekty vzťahu dobre fungujú. Dospel som k záveru, že kvalita sexu je priamo úmerná kvalite ostatných oblastí vzťahu. A preto viem, že sa nemusím so svojím dievčaťom milovať len preto, aby som zistil, či nám to bude v posteli „klapať“, keď sa raz vezmeme. Ak budeme spolu dobre vychádzať v ostatných oblastiach nášho vzťahu, aj sex bude dobrý.

Musím tu spomenúť ešte jednu vec. Zistil som totiž, že ak sa pre vás sex stane rozhodujúcim faktorom pri hodnotení kvality vzťahu, výsledkom bude veľmi neuspokojivý sex. Len sa nad tým zamysli. Ak budeš svoj sexuálny život ustavične rozpitvávať a skúmať – a podľa neho budeš posudzovať aj celý váš vzťah, táto oblasť bude vopred odsúdená na neúspech. Urobíš si z neho totiž väzenie. Zostaneš zavretý v niečom, čo ťa pôvodne malo oslobodzovať, a nie zväzovať.

Keď sa však zameriaš na ostatné oblasti vzťahu a sex nebude stredobodom tvojej pozornosti, oslobodí ťa to k príjemnejšiemu sexuálnemu životu, pretože si s manželkou nebudete pripadať pod tlakom, že to musí byť zakaždým špičkové. (Ono to totiž zakaždým špičkové nebude.) Ale nemyslím si, že v študentských rokoch je možné nesústrediť na sex, jedine ak by nebol prítomný vôbec. Preto si myslím, že najlepšie je so sexom počkať na ten pravý čas.

Dôvod č. 9: Našiel som niečo uspokojujúcejšie ako sex.

Viem, čo si teraz myslíš: „No určite…“ Ale je to naozaj tak. Určitým spôsobom mi vlastne sex pomohol objaviť niečo, čo ho mnohonásobne prekonáva. A v skutočnosti to nie je niečo, ale niekto. Je to Boh.

Počkaj, vypočuj si ma. Viem, že to možno znie uletene, ale má to hlavu aj pätu, tak to so mnou skús ešte chvíľu vydržať. Boh nás stvoril tak, že nás nemôže dokonale uspokojiť nič okrem neho samotného. Tento „zákon“ Boh vpísal do každej ľudskej bytosti, do teba i do mňa. Slávny vedec Blaise Pascal raz povedal: „V každom človeku je vákuum v tvare Boha, ktoré môže naplniť jedine Boh.“

Práve to je dôvodom, prečo ľudia ustavične menia zamestnania, partnerov, oblečenie, autá a tak ďalej. Totiž pri hľadaní dokonalého naplnenia nachádzajú len sklamanie, hnev a znechutenie z vecí (a ľudí), pomocou ktorých takéto naplnenie jednoducho nedokážu dosiahnuť. Odhadzujú ich preto bokom a hneď prechádzajú k niečomu (alebo niekomu) inému dúfajúc, že možno práve tam nájdu naplnenie, ktoré tak zúfalo hľadali. Mám však jednu zlú správu. Dokonalé naplnenie sa ti nikdy nepodarí nájsť, iba ak ho budeš hľadať u Boha. Len on ti ho môže dať.

Boh nás príliš miluje na to, aby nám dovolil nájsť dokonalé uspokojenie v niečom inom, než je on sám. Chce pre nás len to najlepšie, a tým najlepším je práve on. Nikto a nič nie je dôležitejšie ako Boh. Viem, že to je tak, lebo som to prežil na vlastnej koži. Prázdnota, ktorú som pociťoval – aj po tom, čo som si kúpil to či ono, po všetkých tých sexuálnych dobrodružstvách, po všetkých mojich snahách naplniť svoj život – tá prázdnota sa stratila až vtedy, keď som odovzdal svoj život Bohu. Presnejšie, keď som požiadal Ježiša Krista, aby vstúpil do môjho života.

Ježiš povedal: „Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať; a kto verí vo mňa, nikdy nebude smädný.“1 Tieto slová sa naplnili v mojom živote. Keď som nadviazal vzťah s Bohom, to vákuum, ktoré bolo vo mne, sa konečne naplnilo. Už nikdy viac som tú prázdnotu nepocítil. Poznanie Boha mi dalo väčšie uspokojenie než čokoľvek predtým.

Dôvod č. 10: Boh mi dal silu počkať.

Uplynuli roky odvtedy, čo som sa naposledy s niekým miloval. Rád by som povedal, že som so sexom počkal až do manželstva, ale to, žiaľ, nie je pravda. Áno, mám výčitky (už som spomínal, že vydržia oveľa dlhšie než akákoľvek chvíľková rozkoš). Ľutujem, ako som zaobchádzal s dievčatami. Trápi ma otázka, či moje budúce manželstvo vydrží (keď alebo ak sa raz ožením). Boh mi však pomohol vyrovnať sa so svojou minulosťou aj obavami o budúcnosť. Zmenil ma a naďalej ma mení.

Boh mi dal silu čakať so sexom až do manželstva. Niekedy to nie je ľahké, ale Boh je dosť veľký na to, aby mi s tým pomohol. Všetko je možné, ak máš na svojej strane Boha. Ako plynú dni, týždne, mesiace a roky, nadobúdam čoraz väčšiu istotu, že jedného dňa budem mať vďaka čakaniu lepšie a pevnejšie manželstvo. A navyše dnes mám omnoho silnejší vzťah s Bohom. To preto, lebo sa na neho viac spolieham aj v tejto oblasti svojho života, ktorá je pre nás mužov taká dôležitá.

Kde začať

Ak chceš mať raz vo svojich vzťahoch úspech – či už ako manžel alebo ako otec – musíš začať od seba samého. Nestačí nájsť tú správnu ženu alebo mať tie správne deti. Kľúčom je začať od seba. A ten najdôležitejší vzťah, aký môžeš mať – vzťah, ktorý z teba urobí lepšieho manžela a otca – je tvoj vzťah s Bohom.

Boh je ten, kto vymyslel sex, lásku a vzťahy ako také. Tieto veci stvoril preto, aby si z nich mohol mať radosť. Úplnú radosť z nich však môžeš mať len vtedy, ak dodržíš pravidlá, ktoré pre ne Boh stanovil. Boh nie je moralista. Boh nikdy bez dôvodu nehovorí: „Rob to a to!“ alebo „Nerob to!“ Keď (napr. o predmanželskom sexe) hovorí: „Toto nerob,“ nie je to preto, aby ukázal, kto tu je šéfom, ale pre tvoje dobro. Hovorí to preto, lebo vie, ako ťa stvoril ako muža, čo je pre teba najlepšie a čo ti prinesie maximálne uspokojenie.

Spoznaj Boha osobne

Biblia hovorí, že Ježiš Kristus je Boh, ktorý sa stal človekom: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“2, Ježiš bol presným „odbleskom Božej podstaty“.3 Skrátka, Ježiš Kristus nám odhalil, aký je presne Boh. Ako s ním však môžeme mať vzťah?

Boh ťa úprimne miluje a chce, aby si ho poznal, ale… je tu jeden problém. Medzi tebou a Bohom stojí teraz prekážka – tvoja hriešnosť (neschopnosť milovať Boha a iných dokonalou láskou). A tá nedovoľuje, aby si mohol mať blízky vzťah s Bohom.

Preto Ježiš Kristus vzal na svoje plecia všetky tvoje hriechy a ochotne za teba zomrel na kríži. Urobil to preto, aby ti Boh mohol úplne odpustiť a prijať ťa. Tým, že sa Ježiš nechal biť, ponižovať, bičovať a ukrižovať, pre teba priniesol obrovskú obeť. Po troch dňoch vstal z mŕtvych. Teraz ťa prosí, aby si reagoval na túto jeho obeť tým, že ho prijmeš do svojho života.

Ježiš Kristus bol tým „najmužnejším“ mužom, ktorý kedy žil. Veľa uznania sa mu za to nedostalo, ale je to tak. On sám vie viac o tom, ako byť skutočným mužom, než ktokoľvek iný na svete. Ak požiadaš Ježiša, aby vstúpil do tvojho života, pomôže ti, aby si sa stal skutočným mužom – nie hollywoodskou verziou skutočného muža – ale mužom, ktorému život prináša oveľa väčšie uspokojenie a ktorý je svojím životom zároveň oveľa väčším prínosom pre iných.

Ako vyzerá skutočný muž? Nie je ako vlk – vlkovi záleží len na sebe. Naopak, podobá sa skôr na pastiera, ktorému záleží predovšetkým na iných. Čím viac budeš rásť vo svojom vzťahu s Ježišom, tým lepšie spoznáš, čo znamená byť skutočným mužom. Ježiš zmení spôsob, akým zmýšľaš o ženách, a v konečnom dôsledku aj spôsob, ako sa k nim správaš.

Môžeš nadviazať vzťah s Bohom, ktorý potrvá naveky. Biblia hovorí: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život.“4 Veriť znamená dôverovať. Ak sa rozhodneš spoľahnúť sa na Ježišovu obeť a budeš veriť, že platí aj pre teba, dostaneš večný život – vzťah s Bohom, ktorý sa začína dnes a nikdy sa neskončí. Ak chceš mať takýto vzťah, povedz o tom Bohu niekoľkými úprimnými slovami, napríklad takto:

„Bože, vyznávam, že som proti tebe zhrešil. Ďakujem, že si na seba vzal všetky moje hriechy, keď si za mňa zomrel na kríži. Chcem prijať tvoje odpustenie. Chcem s tebou nadviazať vzťah. Prosím ťa, aby si vstúpil do môjho života ako môj Spasiteľ a Pán. Urob ma, prosím, takým človekom, akým ma chceš mať.“

Co je důležité pro šťastný a spokojený život? V čem spočívá jeho tajemství? Co je určující pro kvalitu našeho života? Díky čemu můžeme prožívat radost, štěstí a spokojenost? Co nám naopak působí bolest, smutek nebo emocionální zranění?

Můžeme mít různý názor na to, co je pro šťastný a spokojený život nejdůležitější. Žebříček životních hodnot se může u každého z nás lišit. Někteří lidé dávají na přední místo své zdraví, jiní peníze, úspěchy v práci nebo třeba zábavu, uspokojení různých tělesných potřeb…

Ať už je naše představa o prioritách v našich životech jakákoliv, jsem přesvědčený, že si každý z nás v určité chvíli uvědomí, že to, co do našeho života přináší největší spokojenost, radost a štěstí, jsou láskyplné vztahy. Láskyplné vztahy s našimi blízkými a samozřejmě také s naším Bohem. Narušené vztahy pak kvalitu našeho života snižují, působí nám bolest a smutek, zraňují nás.

Důležitost vztahů pro život dokazují mnohé průzkumy. Podle jednoho z nich se svobodní muži dostávají častěji do vězení, méně vydělávají, jsou více nemocní a umírají mladší než jejich ženatí kolegové. Ženatí muži, kteří onemocní rakovinou, žijí o 20% déle než svobodní muži se stejným typem rakoviny. Také ženy, které obvykle mají více blízkých přátel než muži, přežívají se stejným typem rakoviny déle. Co z toho plyne? Ať už jsme ženatí (vdané) nebo ne, vztahy nás udržují při životě.

Všichni samozřejmě víme, že vztahy mezi lidmi nejsou v dnešní době ideální. Myslím, že s narušenými vztahy má každý z nás osobní zkušenost. Sobectví, zrada, chorobná žárlivost, pomluvy, rozpady manželství, nevěra, odcizení se, psychické i fyzické týrání, to vše je v dnešní době běžnou záležitostí. Můžete namítnout, že je to dobou, ve které žijeme. Vždyť ve 3. kapitole 2. listu Timoteovi je napsáno:

   Věz, že v posledních dnech nastanou zlé časy. Lidé budou sobečtí, chamtiví, chvástaví, domýšliví, budou se rouhat, nebudou poslouchat rodiče, budou nevděční, bezbožní, bez lásky, nesmiřitelní, pomlouvační, nevázaní, hrubí,lhostejní k dobrému, zrádní, bezhlaví, nadutí, budou mít raději rozkoš než Boha, budou se tvářit jako zbožní, ale svým jednáním to budou popírat.   (2Tim 3,1-5)

Vypadá to, že narušené a nefunkční vztahy jsou jedním ze znamení, která mají ukazovat na dobu konce. Ale podle toho, co čteme v biblických příbězích, vztahy na této zemi nejsou ideální už nějakých 6000 let.

Vzpomeňme si třeba na Abrama. Byl bohatý, měl krásnou ženu, procestoval kus světa, ale přesto mu ke štěstí něco chybělo. Neměl děti. Nesl to těžce a těžce to nesla i jeho žena Sáraj. I když jim Bůh opakovaně sliboval početné potomstvo, roky ubíhaly a pořád se nic nedělo. Sáraj už měla přes 70, Abram přes 80 let, ale zaslíbený potomek stále nepřicházel. A protože vzhledem k pokročilému věku Sáraj už nebylo početí dítěte přirozenou cestou možné, přišla tato žena s řešením, které sice vedlo k vytouženému cíli, ale zároveň mělo destruktivní účinky na vztahy v její rodině.

Abram svou ženu poslechl a na její naléhání vešel do stanu jejich egyptské služky Hagar. Možná se i jemu zdálo, že to není špatný nápad, že to je jediné možné řešení. Když však Hagar zjistila, že je těhotná a že může svému pánovi dát to, co mu nedokázala dát jeho žena, přestala si Sáraj vážit. Sáraj, která to celé vymyslela a sama dala Hagar Abramovi do náruče, s bezchybnou ženskou logikou svého muže obvinila: „Za mé příkoří můžeš ty!“ (Gen 16,5 B21) Když Abram Sáraj dovolil, aby s jejich služkou nakládala dle svého uvážení, udělala jí Sáraj ze života peklo. Vztahy v této rodině měly najednou k idylce daleko.

Situace se dále vyostřila, když Bůh splnil svůj slib a Abrahamovi a Sáře se narodil syn Izák. Pubertální Hagařin syn Izmael Izáka snižoval a posmíval se mu. Sára proto trvala na tom, aby Hagar a její syn byli vyhnáni. „Ale Abraham se tím velmi trápil; vždyť šlo o jeho syna.“ (Gen 21,11)

Vidíte, jak ničivý účinek na vztahy v Abrahamově rodině měl Sářin nápad dát svému muži do náruče jinou ženu a Abrahamův souhlas s tímto pošetilým řešením Sářiny neplodnosti? Vidíte, jakou bolest, zranění, problémy a trápení toto rozhodnutí přineslo? Mimochodem, víte, že se v tomto případě patrně jedná o nejdelší rodinnou krizi v dějinách? Tato krize trvá už dlouhá tisíciletí, až do dnešních dnů. Konflikt mezi potomky Izmaele a Izáka nepolevuje. Nepřátelství mezi Araby a Izraelci je stále živé.

Když mluvíme o narušených rodinných vztazích, o kterých se píše ve starozákonních příbězích, můžeme si také připomenout Jákoba a těžkosti, které mu do života přinesly jeho dvě manželky. Ten příběh všichni známe. Jákob se zamiloval do Ráchel a sloužil za ni u svého strýce Lábana sedm let. Po uplynutí sedmileté služby však Lában Jákoba oklamal a při svatbě mu za nevěstu podstrčil Leu, Ráchelinu starší sestru. Když Jákob Lábanovi jeho úskok vyčítal, dostal za ženu i milovanou Ráchel. Samozřejmě za dalších sedm let práce ve prospěch mazaného Lábana.

Jákob měl tedy dvě manželky, což v tehdejší společnosti nebyla zas až tak velká zvláštnost. Problém však byl v tom, že jednu ze svých manželek miloval a druhou ne. Nemilovaná Lea začala Jákobovi rodit děti a získala tak nad svou sokyní určitou výhodu. Ráchel, kterou Jákob miloval, totiž dlouho děti neměla. Lea se tak díky dětem, které Jákobovi porodila, snažila získat manželovu lásku. Ale moc to nefungovalo. Asi víte, jak pak soupeření Jákobových žen o přízeň jejich muže vypadalo. V boji o jeho lásku neváhaly Jákobovy ženy využít ani svých služebných, takže Jákob měl brzy vedle dvou oficiálních manželek ještě dvě neoficiální.

Nebojují i dnes ženy o lásku svého muže? Možná nemusí soupeřit s jinou ženou, ale přesto může být spousta věcí, které je o pozornost jejich muže okrádají. Nemusí někdy ženy o manželovu lásku soupeřit s jeho koníčky, prací, kamarády, sportem nebo třeba s notebookem? A nemusí někdy muži bojovat o lásku své ženy s televizními seriály, jejími kamarádkami nebo třeba s kosmetickými salóny? Nevěnují někdy ženy veškerou svou lásku a pozornost svým dětem a neodstavují muže na vedlejší kolej?

Vraťme se ale k Jákobovi a jeho ženám. Jak vypadaly vztahy v této zvláštní rodině? Boj o otcovu přízeň se přenesl i na děti. Pro jejich hodnotu bylo určující, které matce se narodily a tak měl Jákob děti první, druhé i třetí kategorie. Zřetelně je to vidět při Jákobových přípravách na setkání s Ezauem, ze kterého měl z pochopitelných důvodů obavy. Proč se Jákob setkání se svým bratrem bál? Jejich vztah měl totiž k ideálu taky daleko.

Chybu udělali už jejich rodiče, Izák a Rebeka. Každý upřednostňovali jednoho ze svých synů a došlo to tak daleko, že Jákob na popud své matky oklamal svého otce a podvodem tak získal požehnání, které mělo patřit Ezauovi. Ezaua to naštvalo natolik, že se rozhodl svého zrádného bratra zabít. Jákob byl nucen uprchnout a jeho matka, která ho do zmíněného podvodu vůči otci dotlačila, ho už nikdy neviděla. Zemřela před jeho návratem.

Vidíte, jaké důsledky může mít, když rodiče preferují jedno své dítě na úkor druhého? Vidíte, jak je to zničující pro rodinné vztahy, jaká zranění to působí?

Nicméně Jákob se z jednání svých rodičů nepoučil a dělal totéž. Jeho synové pro něj neměli všichni stejnou hodnotu. Když Jákob viděl, že se k němu blíží Ezau a s ním čtyři sta mužů, bál se, že to může skončit krveprolitím. Moc dobře si pamatoval, jak mu jeho bratr sliboval smrt. Když tedy Ezaua a jeho muže uviděl, „rozdělil zvlášť děti Lejiny a Rácheliny a obou otrokyň. Dopředu postavil otrokyně a jejich děti, za ně Leu s jejími dětmi a Ráchel s Josefem dozadu.“ (Gen 33,1-2)

Vidíte v tom jasnou hierarchii, která v Jákobově rodině panovala? Myslím, že je více než zřejmé, kterou svou ženu Jákob skutečně miloval a kterého svého syna upřednostňoval. Myslíte si, že tím Jákobovi synové druhé a třetí kategorie netrpěli?

Jákob tomu ještě nasadil korunu, když jednoho dne dal Josefovi nádherný barevný plášť a jasně tak dal najevo, že právě Josef je pro něj synem číslo jedna. Pocity ostatních Jákobových synů a jejich zášť vůči tátovu mazánkovi se jasně projevily při událostech v Dótanu, kdy uvažovali o bratrovraždě, vhodili Josefa do studny a následně ho prodali Izmaelcům. Svému starému otci pak lhali, že jeho milovaného syna roztrhala divá zvěř. Zdají se vám vztahy v této rodině idylické?

Vidíme, že vztahy mezi sourozenci nebyly bezproblémové ani v biblických dobách a že za to často nesli část viny rodiče, když některé ze svých dětí upřednostňovali před ostatními.

Abychom si to shrnuli – vyhrocené a narušené vztahy mezi manžely, rodiči a dětmi i mezi dětmi navzájem nejsou specialitou poslední doby. Dokonce ani pokřivené vztahy v křesťanském společenství nejsou žádnou novinkou. I mezi Ježíšovými učedníky to občas zaskřípalo, zvlášť když se někteří z nich chtěli vyvýšit a zaujmout přední místa v přicházejícím Božím království. Kapitolou samou pro sebe pak je Jidášova zrada.

V této chvíli bychom se mohli bavit o osvědčených receptech na léčbu narušených vztahů. Mohli bychom se bavit o toleranci, trpělivosti, o důležitosti odpuštění a fungující komunikace, o správném způsobu řešení konfliktů a podobně.

Kdosi shrnul rady pro zdravé vztahy následovně:

Šest nejdůležitějších slov: „Přiznávám, že to byla moje chyba.“

Pět nejdůležitějších slov: „Moc se ti to povedlo.“

Čtyři nejdůležitější slova: „Jaký je tvůj názor?“

Tři nejdůležitější slova: „Až po tobě.“

Dvě nejdůležitější slova: „Děkuju ti.“

Jedno nejdůležitější slovo: „My“

Nejméně důležité slovo: „Já“

Podobných dobrých a osvědčených rad by se dalo uvést více, mohli bychom je tu rozebírat, ale myslím, že principy fungujících vztahů jsou obecně známé. Problémem je, že i když je lidé znají, často se jimi neřídí. Proto navrhuju, abychom se podívali na původ narušených vztahů, na jejich prvotní příčinu, a pak hledali lék, který bude fungovat.

Když Bůh stvořil Adama a jeho ženu, všechno bylo ideální. Včetně jejich vztahu. Adam byl ze své ženy nadšený. Už když ji poprvé uviděl, vyjádřil vzletnými slovy, jak dokonale se k němu jeho žena hodí, jaké pevné pouto je k sobě váže. Dokonalý soulad však byl narušen, když žena jednoho dne podlehla svůdným slovům hada, pojedla ovoce ze zakázaného stromu a dala také svému muži, aby je jedl.

Na počátku rozbitých vztahů stojí první hřích. Na počátku problémů v mezilidských vztazích stojí narušení vztahu mezi člověkem a Bohem. Žena přestala důvěřovat Bohu a jeho slovu a uvěřila svodům Božího nepřítele. Začala pochybovat o Boží lásce a o tom, že chce pro člověka to nejlepší a sáhla po ovoci, které vypadalo tolik lákavě a které podle hadových slov mělo být prostředkem k úžasnému rozvoji její osobnosti.

Poté, co ovoce ochutnala, donesla je i svému muži, aby i on jedl. A Adam se ke své ženě na cestě vzpoury a neposlušnosti vůči Božímu přikázání přidal. Podle 1. listu Timoteovi 2,14 byla hadem oklamána žena, Adam ne. Proč tedy snědl zakázané ovoce? Jeho hřích byl pravděpodobně motivován láskou k jeho ženě. Dal jí přednost před Bohem. Svého Stvořitele odsunul na druhé místo.

Když snědli zakázané ovoce, lidem se otevřely oči. Bylo to ale jiné, než si představovali. První lidé začali pociťovat vinu za neuposlechnutí Božích slov a když uslyšeli, že se blíží jejich Stvořitel, dostali strach a ukryli se před ním uprostřed stromoví v zahradě.

Vztah mezi člověkem a Bohem byl narušen – ze strany lidí. To oni se schovávají před svým Stvořitelem, to oni se Boha bojí. V důsledku hříchu byl narušen také vztah mezi Adamem a jeho ženou. Když se Bůh ptá Adama, jestli jedl ze zakázaného stromu, ukazuje na svou ženu a říká: „Žena, kterou jsi mi dal, aby při mně stála, ta mi dala z toho stromu a já jsem jedl.“ (Gn 3,12) Adam svaluje vinu na svou manželku. V jeho slovech se však skrývá i určité obvinění Boha – „To ty jsi mi dal tuto ženu, aby byla při mně. A ona mě svedla k hříchu. Možná kdybys mi dal jinou, nemuselo se to stát…“ V důsledku hříchu je narušená láska mezi manžely i rovnost mezi mužem a ženou. Žena bude po svém muži dychtit, ale on nad ní bude vládnout (viz Gn 3,16).

Vidíte, kde je původ poničených vztahů? Všechno to začalo hříchem proti Bohu, narušením vztahu mezi lidmi a Bohem ze strany člověka. Toto narušení vztahu mezi člověkem a Bohem se následně projevilo narušením vztahů mezi lidmi navzájem.

Žena přestala Bohu důvěřovat. Adam před Bohem upřednostnil svou ženu, Stvořitele odsunul na druhé místo. Lidé se bouří vůči Božímu vedení, zapomínají na něj, ignorují jej, neposlouchají, jsou ve vzpouře vůči němu, vysmívají se mu, klanějí se modlám…

Jak na to reaguje Bůh? Oplácí člověku stejnou mincí?

Ne. Boží reakce na lidskou vzpouru je motivovaná láskou. Bůh člověku projevil lásku hned po jeho pádu do hříchu a stále s tím nepřestává, stále to nevzdává. Bůh člověka hledá a touží po smíření s ním. Přichází s plánem na obnovu vztahu mezi ním a lidmi, i když ho to bude stát neuvěřitelně vysokou cenu. Dává lidem zákon, jehož účelem je ochrana vztahů.

Když se podíváme na desatero, nejsou to omezující zákony, jejichž účelem by bylo vzít člověku radost ze života, připravit ho o svobodu. Jsou to zákony, jejichž účelem je ochrana vztahů – mezi člověkem a Bohem i mezi lidmi navzájem. Jsou to zákony, které člověku svobodu neberou, ale přinášejí. Dvě největší přikázání, o kterých mluvil Ježíš, dvě přikázání, na kterých podle něj stojí celý Zákon i Proroci, jsou o dokonalých vztazích. Jsou o opravdové lásce k Bohu a o opravdové lásce k lidem. Nové přikázání, které Ježíš dává, je o lásce.

Bůh chce uzdravit nemocné vztahy, za jejichž poškozením stojí hřích. Bůh dokonce chce, abychom byli součástí jeho rodiny. Když mu to dovolíme, adoptuje nás jako své děti. Lidé přestali Bohu důvěřovat, vzbouřili se vůči němu, odsunuli ho na vedlejší kolej, vysmívali jeho Synovi, mučili jej, naplivali mu do tváře a nakonec jej zabili. Přesto všechno nás Bůh natolik miluje, že nás chce adoptovat jako své děti. Nabízí nám věčně trvající vztah lásky.

Všichni známe příběh o marnotratném synu. Víme, jak se tento syn vůči svému otci zachoval. Jeho otec však vůči němu nezahořkl. Nepřestal ho milovat a nepřestal toužit po smíření s ním. Nepřestává vyhlížet svého syna, nepřestává doufat v jeho návrat domů. Když ho konečně jednoho dne v dálce spatří, rozběhne se k němu a svírá jej ve své náruči. Nic mu nevyčítá, nechá ho obléknout do nejlepších šatů, navlékne mu prsten na ruku a vystrojí velkou hostinu na oslavu jeho návratu. Je šťastný, že se jeho syn vrátil domů.

Bůh jedná přesně tak, jako otec v tomto podobenství. Stejně jako v podobenství, původcem smíření je Otec. Čeká na nás s otevřenou náručí a doufá, že se do ní schoulíme. Touží po obnově vztahu s námi, po smíření. Chce nám na ruku navléci prsten dědice jeho zaslíbení, obléknout nás rouchem spravedlnosti a uvést na čestné místo na hostině uspořádané na oslavu našeho návratu domů. Chce nás přijmout jako své právoplatné syny a dcery. Pokud se k němu vrátíme, pokud se vrátíme domů, bude nesmírně šťastný. Stále nás totiž miluje.

   Jan 1,12: Těm pak, kteří ho přijali a věří v jeho jméno, dal moc stát se Božími dětmi.

   1. list Janův 3,1: Hleďte, jak velikou lásku nám Otec daroval: byli jsme nazváni dětmi Božími, a jsme jimi.

Řekli jsme si, kde je původ poničených vztahů mezi lidmi. Všechno to začalo hříchem vůči Bohu, narušením vztahu mezi námi a naším Stvořitelem. Lék na narušené vztahy je tedy obnova vztahu s Bohem, ze které následně vyplývá obnova mezilidských vztahů.

   1. list Janův 4,20: Řekne-li někdo: "Já miluji Boha", a přitom nenávidí svého bratra, je lhář.

Z tohoto verše vidíme, že láska k Bohu vyvolává v našich srdcích lásku k našim bližním. Láska k Bohu je první krok.

Nechejme se smířit s Bohem. Dovolme Bohu, aby uzdravil náš vztah s ním.

   2. list Korintským 5,17-21: Kdo je v Kristu, je nové stvoření. Co je staré, pominulo, hle, je tu nové! To všecko je z Boha, který nás smířil sám se sebou skrze Krista a pověřil nás, abychom sloužili tomuto smíření.
   Neboť v Kristu Bůh usmířil svět se sebou. Nepočítá lidem jejich provinění a nám uložil zvěstovat toto smíření. Jsme tedy posly Kristovými, Bůh vám domlouvá našimi ústy; na místě Kristově vás prosíme: dejte se smířit s Bohem!
   Toho, který nepoznal hřích, kvůli nám ztotožnil s hříchem, abychom v něm dosáhli Boží spravedlnosti.

Na nové zemi bude Bůh přebývat uprostřed svého lidu. Vztah mezi lidmi a Bohem bude bez překážek, vztahy mezi lidmi budou uzdravené. Předchuť těchto láskyplných vztahů můžeme zažívat už dnes. Můžeme být smíření s Bohem, adoptovaní do jeho rodiny. A pokud se tak stane, bude to mít radikální vliv na kvalitu vztahů v našich rodinách, ve sboru i ve společnosti.

Pusťme Boha do svého srdce a dovolme mu zabydlet se tam. Vložme uzdravení našich vztahů do jeho rukou. Lepší lék na pošramocené vztahy nenajdeme.

Amen.