Niekto nás celkom úspešne presviedča o tom, že bez Boha sa dá celkom slušne žiť a Boh je len brzda a všetko by nám v živote komplikoval.
Čas pre Boha odsúvam až na dôchodkový vek.
Tí čo v Neho veria sa veľmi často opovážlivo spoliehajú na Jeho milosrdenstvo.
Boh je milosrdný, ale aj spravodlivý a to je už "iná pesnička".
Nevieš ani dňa a ani hodiny ...
Mnohí z Vás majú vodičáky.
Spýtam sa Vás takto.
Koľko havárii by ste počas roka riešili, keby v cestnej premávke neboli pravidlá, značky a príkazy?
V živote by si viac ako jazdil na svojom fáre, riešil iba cestné problémy a výdavky na opravu.
Môžeš teda povedať, že "značky" ktoré sú storočiami overené sú zbytočné a komplikujú život?
Práve naopak.
Ak sa pokladáš za rozumného, budeš "počúvať aj vysielanie o dianí na cestách" pravidelne.
Mám ďalšiu otázku, ktorá Ťa chce trošku podpichnúť.
Existuje nejaké kritérium, podľa ktorého by sme mohli rozlíšiť pravú nábožnosť od tej klamlivej?
Emócie
Sme rôzne skupiny kresťanov, papieroví, literoví, liberálny , emotívny, nestály, povrchní, zbabelí, náladoví, leniví, egocentrickí ...hluchý, sklamaní
Prečo ten negativizmus?
Pochválime sa inokedy.
Je však fakt, že ak Boh naozaj vstúpi do života človeka, ten človek už nikdy nebude taký, aký bol predtým!
Keď prijmeš opravdivo Pána do svojho života, žiješ svoju vieru vo skutočnom svete a nežiješ ju v živote rojka a fantazírovania.
Takýto človek sa stane láskavejší a odvážnejší.
Túži po zrelosti, po formácii Svätým Duchom.
Dozrieva v zrelého človeka, ktorý už nesmeruje len k sebe, ale k spoločnému dobru.
Najväčšie nebezpečenstvo ktoré nám hrozí, je naša povrchnosť a lenivosť.
Skutočnosť viery nikdy nezakúsia dvaja ľudia úplne rovnako.
Túto intímnu skúsenosť si ponecháva Boh pre každého z nás zvlášť.
Boh koná, uzdravuje, kriesi, hovorí, ale my ľudia sme NEPOZORNÍ až slepí.
Tak rýchlo bežme do "lekárne" na posilnenie zraku, alebo k "očnému".
Alebo, zopakujte si dopravné značky...