Koľkí z nás môžu povedať, že v živote nikdy nezradili?
Možno to naozaj nestihli len tí, čo sa práve narodili.
Je jasné, že zrada nie je ako zrada, rozdiel môže byť v tom, či išlo o menšie prečinenia, alebo išlo o záležitosti závažného charakteru.
Určite poznáte múdrosť z Písma o tom..., kto je verný v maličkostiach, bude verný aj vo veľkých veciach a platí to aj opačne...
Z toho vyplýva čo? Že...zrádzame zo začiatku v malých veciach, až nás prevalcujú zrady poriadne veľkého kalibru.
Ako je to teda možné?
Je to v sile charakteru a vôle?
V sile ponuky, ktorá je tak lákavá, odmena za zradu neodolateľná?
Každý máme svoje slabosti, ten čo nás láka ma fakt veľmi dobre pozná, potrebuje moju zradu slobodu srdca, veľmi dobre vie, "kde je moja achilovka"...
Dá sa však každí človek kúpiť?
Dá sa všetko naozaj kúpiť?
Aj tvoj slobodný súhlas, Tvoje srdce, Tvoja viera je v ponuke?
Všetky hodnoty sú na predaj?
Zrádzame priateľov, rodičov,deti, starých ľudí, frajerky, frajerov, šéfov,hodnoty, zamestnancov,štát, Cirkev, spolky, spoločenstvá,priority, strany, povolanie, manželstvá...
Tak teda, poznáte ten pocit Judáša? Už viete o čom hovorím?
Možno Ti niekto neponúkol peniaze, možno si sa chcel len zapáčiť, zapadnúť do spoločnosti...je nad slnko jasné, že ak by bola zrada založená na miliónoch, zrádzal by si "raketovým tempom"...
Mýlim sa?
Tak ak naozaj nemáš nič spoločné s Judášom, tak určite si bol v koži Petra!
Ani teraz sa nevidíš?
Tak Ti nič inšie nezostáva, iba si urob, lepšie spytovanie svedomia a uvidíš ...možno si už len zabudol na...to a to, v tedy a tam...
Nechcem ťa zdeptať to nikomu nepomôže, iba si nalejme čistého vína pred Veľkonočnými sviatkami
U Pána sa zdradou nič nekončí.
Zaplakal si ako Peter, keď si Ježiša XY-krát zaprel a vieš, že Pán vidí do Tvojho srdca, vie ako veľmi máš "v gatiach",a ON stále dúfa, že sa vrátiš...
Počul si o tom, že tomu čo je odpustené,dokáže milovať veľkou láskou?
Pán nám aj zrady odpúšťa a vyzbrojí nás Duchom Svätým, ktorí nás urobí silnými a odvážnymi, prekonávať nástrahy, s darom rozoznávať nebezpečenstvá a rovnako, dokázať byť vernými i napriek utrpeniu. Pros o takúto milosť.
Tak veľmi túžime po láske...
Tak potom, prečo ju zrádzame?
Prečo sa človek rozhodne zradiť Boha?
Lebo nevie, že svojimi činmi ho zrádza? Je to nevedomosť,ľahostajnosť alebo nezáujem?
Je to preto, lebo Boha človek nepozná?
Ale kto dnes môže povedať, ak nežije sám niekde "na pustom ostrove" od malička, že nemá šancu spoznať Boha?
Uvedomujem si, že ak vlastne zrádzam samu seba, lebo nechcem spoznať to najväčšie tajomstvo, podstatu stvorenia, odmietam pravdu.
Rovnako zlorečím svojmu srdcu, ak zrádzam akého-koľvek človeka.
Lk 15,15: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.
Dám Vám jednu otázku ešte na záver:
Predstavte si nejakú svetovú osobnosť.
A teraz si Predstav, že sa Vám v živote naskytne šanca sa s ňou zoznámiť, lepšie sa spoznať a je tu veľká šanca, že si budete blízky, lebo viete, že práve takýchto ľudí pozýva do svojej blízkosti.
Odmietneš túto jedinečnú šancu?
Bol by si blázon ak to odmietneš ak však nemáš diagnózu chronicky nedôverčivého človeka ku všetkému čo ťa postretne.
Tak prečo teda odmietame pozvanie samotného Boha ho spoznať a priblížiť sa k nemu?
Prečo odmietame tie možnosti, ktoré vďaka slobode vierovyznania máme?
Nie sme "trošku" mimo? Svetové osobnosti sú v našom rebríčku nad Bohom?
Viem, máme teraz dôležitejšiu prácu,
zmúdrievať, zarábať, platíme účty, naháňame frajerov a frajerky, musíme si užiť život, papať, ...aťKniha Sirachovcova:
Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ.
Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať.
Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru a nenájde viac priateľa po svojej vôli. Miluj priateľa a verne sa ho drž! Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď! Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym. Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil. Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu. (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo? Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.
Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí. Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom. Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom, lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť; a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený, zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho! Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici, aby sa azda nebral na tvoje miesto a nezaujal tvoju stolicu; nakoniec by si uznal moje slovo, len aby ťa netrápila moja reč!
No čo už, aj zajtra je deň.
Stále máme šancu, zmeniť naše srdce na srdce verné tým najsilnejším hodnotám, ktoré obstoja pre samotným Pánom.
