Položím Vám otázku:
Lezieš 6 tisícovku...vo výške 200m stretneš človeka, ktorého cieľom je 1OOO-cka.
Je ti sympatický, tých 800m leziete spoločne.
Zoberieš ho so sebou na tú 6OOO-covku ktorú máš v pláne?
Čo pokladáš za rozumné a správne?
Odpovedz si sám...a ja svoju odpoveď pridám neskoršie.
Teoreticky ...nič nie je zlé na tom, keď si osoba vyznávajúca iné náboženstvo zoberie osobu iného vyznania.
Vzťah však má byť založený na láske a nie len na emóciách.
Prax ...je však taká, že ak sú obaja praktizujúci svoju vieru, i napriek tomu, že si poskytujú priestor a slobodu ...vstupujú do ich života ťažkosti, problémy a rozdiely sa prehlbujú, hlavne v prípade keď do ich života vstúpia deti.
Po svadbe sa všetko vyrieši...poviete si.
Ak sa nevieme dohodnúť pred svadbou, čo nás vedie k presvedčeniu, že po sobáši to bude jednoduchšie?
Manželstvo je ako výstup na horu.
A tu je moja sľúbená odpoveď na otázku, ktorú som Vám položila:
Netvrdím...že,
nájsť niekoho kto sa s Vami chce vydať na náročnú 6000ku je jednoduché.
Je to doslova "zázrak dnešnej doby" Stretnúť praktizujúceho kresťana, úprimne veriaceho, zrelého, s charakterom, s nohami na zemi a bez fanatických prejavov.
Nesmieme čakať so založenými rukami a začneme sa teda začať pohybovať na "miestach" kde sa takýto ľudia nachádzajú, prípadne si "pripravujú svoju výstroj" a "trénujú"
K takýmto miestam myslím, že patrí aj tento Portál Zoznamko, vďaka ktorému som aj ja stretla svojho manžela a zopár mojich priateľov.
Modlím sa v túžbe a v nádeji...
Stále som Vám však neodpovedala.
Na 6000ku by som toho človeka nezobrala, práve preto, lebo musím zvážiť svoje sily.
Neriskovala by som, že nedosiahnem svoj cieľ.
Nemôžem predsa do takej výšky ťahať za dvoch.
Reálne treba zhodnotiť svoje schopnosti a sily.
Uvedomujem si, že práve tie metre pred vrcholom z človeka vyžmýkajú aj tú poslednú kvapku energie.
Človek čo má za cieľ 1000ku, nemá kondičku a ani výbavu na vyšší výstup.
Aj keby som sa chcela podeliť, moja výbava je slabá, lebo som nepočítala s výstupom pre dvoch.
Každý si musí niesť ten svoj výstroj sám,aj keď každý potrebuje sem tam sa navzájom potlačiť, prípadne, zabrzdiť.
Ak mi na tom, človeku, ktorý mi je sympatický veľmi záleží , chvíľku naňho počkám a dám mu šancu pripraviť sa na na výstup so mnou.
No nemôžem čakať donekonečna, lebo ohrozujem svoj výstup.
Strácam "smer" odhodlanie, zásoby a kondičku.
Zmením plán?
Toto sa odo mňa očakáva?
Pociťuješ prázdnotu, a je tu opodstatnená pochybnosť, či tú prázdnotu naplní 1000-covka...
Uspokojím sa s 1000kou, lebo mi je ten človek sympatický?
Si slobodný, ale potom nenariekaj...rozhodnutia idú ruka v ruke so záväzkami.
Môžeš oklamať mnohých, ale nemôžeš oklamať seba samého a svoje srdce!
Keď niekto, už "počul" o tom, čo ho čaká na 6000-ke, nikdy sa neuspokojí s "výhľadom" s tisícovky.
Srde ho zabolí, len pri myšlienke ...
Rozlúčim sa so sympatickým človekom a leziem ďalej...
na 1500ke som stretla ďalšieho sympaťáka, ktorého "výbava" bola podobná tej mojej.
Preto, mi to nedalo na nespýtať otázku na aký vrchol lezie:
Jeho odpoveď znela:
Leziem na 6000covku.
Srdce mi zaplesalo.
"aj ja"
fajn, hovorím si...
nejaký čas sme liezli každý svojim tempom.
Na 2000covke, sme sa opäť stretli, vďaka počasiu ktoré nám znemožnilo výstup a tak sme jeden druhého dobehli.
"niečo nás zastavilo" "NIEKTO"
počasie sa zlepšilo a nasledovala otázka.
"polezieš so mnou?"
Budeme jeden druhého istiť, bude nám veselšie ?!
Odpovedala som áno.
...lezieme, sem tam schádzame...
Je to veľmi dobrý pocit, keď dvaja majú spoločný cieľ.
/celý príbeh je podávaný obrazne/
Ahojte
