Vidím nás. Spolupracujeme. Radíme a pomáhame. Zdieľame názory, vidíme problémy, hľadáme riešenia. Nejde tu o peniaze, ale tie by prišli. Kiež by pomohli.
Vidím vládu. Kde nikto nevládne. Kde všetci počúvajú. Kde sa rozpráva pravda.
Vidím revolúciu. Kde štrngajú kľúče, a spieva sa o láske.

Boh s nami...

Takúto otázku som dostal nedávno v práci od môjho šéfa. Pochádza z Ruska, z Moskvy.
,,Ľudia". Odpovedám. Sme celkom malý národ, ale máme veľa šikovných ľudí ktorí dokázali urobiť dieru do sveta. Vždy sme boli veľmi pracovitý a skromný národ. Radi pohostíme návštevu. Hoci len chlebom a soľou. A samozrejme máme najkrajšie ženy, čo mi s úsmevom potvrdil.
Máme kvalitnú vodu, úrodné polia, a nádhernú prírodu. Jednoduchú, ale výživnú kuchyňu, ktorá vie nasýtiť za málo korún.
Liečivé pramene, kúpele, Tatry...

,,Kde je tedy problém?"
U nás sa v politike kradne odkedy som sa narodil, a určite aj dávno predtým.

,,To je tak ale všude, a vždy i bude".
Ja verím že nie.

Sedím v bare. V mojom malom meste. S kamarátom z detstva. Ťahá nám na 30. Barmanka blondína. Ževraj povolná keď si vypije, tak sa na ňu rád pozerám. Preberáme život. Prácu, bývanie, vzťahy, neveru, všetko. Videl som lásku. Z pokecu. Budú sa brať. Šariš. Lavína

Ubehlo to. Január, Valentín, kniha v parku, rozopnutá bunda.
Ako to spomaliť? Milovať to.
Daj mi silu, dám ti svoj čas.
O to prosím, a viem že počuješ.

03:39