Už dávnejšie som začal čítať knihu s titulom Mravce, od spisovateľa Bernarda Werbera. Doposiaľ som sa mravcami nikdy nezaoberal, a ani v bežnom živote som si ich veľmi nevšímal. Výnimkou boli prípady, kedy tieto inteligentné malé stvorenia zamorili naše obydlie. Vtedy som zobral insekticíd nemenovanej značky a dielo som dokonal. Vždy mi to bolo ľúto, veď predsa aj oni sú živými stvoreniami, lenže vo svojom alibizme vo vzťahu k nim, som nechcel vidieť iné riešenie. Dnes už to robím inak, nedeštruktívne. Ale o tom som nechcel.

Kniha Mravce mi poskytla vhľad do tejto prísne hierarchizovanej komunity, a tak som aj ja začal vo voľnom čase pozorovať mravce vo svojom okolí.
Mám jednu príhodu, asi spred 2 týždňov. V kuchyni na zemi, keď som prikladal drevo do krbu, som zbadal asi 6 či 7 čiernych mravcov. Už viem, že to boli prieskumníci, ktorí prišli hľadať s najväčšou pravdepodobnosťou potravu. Zrejme im dochádzajú zásoby, aj keď to nie je veľmi pravdepodobné, skôr im dochádza nejaký konkrétny typ zásob, napr. cukor. Pýtate sa prečo im nemôžu dochádzať zásoby? Možno to znie neuveriteľne, ale mravce sú takí malí farmári - chovajú si vlastný dobytok. Tak napríklad mnoho poddruhov si chová v mravenisku vošky, o ktoré sa počas zimy starajú dojičky a zabezpečujú ich prežitie. Ak máte záhradu, možno ste si všimli, že vám mravce lezú po kríčkoch ríbezlí alebo po iných hospodárskych plodinách. Je to preto, lebo vynášajú vošky na listy a chodia sa pravidelne kŕmiť a zbierať potravu z ich výlučkov. Niektoré druhy mravcov majú vlastné "polia". Nie je výnimkou, že si v mravenisku pestujú určité druhy húb, o ktoré sa príkladne starajú. Iné kasty, so silne vyvinutými čeľusťami zase z obilnín pripravujú múku. A tak sa dá pokračovať. Fascinujúce, však?

Zaujímavá je aj komunikácia mravcov. Mravce komunikujú prostredníctvom ferohormónov, ktoré vypúšťajú do okolia. Tieto ferohormóny sú natoľko špecifické, že mravec môže pociťovať strach, zúrivosť, šťastie, plač a pod. Mravec-prijímateľ ich zachytí svojimi tykadlami a cíti resp. pociťuje rovnako ako vysielateľ. Niečo ako zdieľané prežívanie pocitov, a to v počte státisícov až miliónov! Ako sa píše v knihe: "Musí to byť neuveriteľný pocit, prežívať udalosti, ktoré prežili iní, a zároveň dať ostatným možnosť precítiť všetko, čo prežívate sami vo svojom vnútri...". Znie to ako zo sci-fi, čo poviete?

Zaujímavý je aj fakt, že podľa Edmonda Wellsa, ktorý sa v knihe spomína, sú mravce jediným druhom spoločensky organizovaného hmyzu, ktorý si vydržiava útočnú armádu s cieľom dobývať a obsadzovať konkurenčné mraveniská. Termity alebo včely používajú svoje bojovníčky výlučne na obranu mesta alebo na ochranu robotníc v blízkosti termitiska alebo kolónie. Otázka znie, prečo si mravce vydržiavajú útočné armády? Máme sa ako ľudský druh báť? Apokalyptické filmy o invázii mravcov som už videl. Pevne verím, že to nezažijem na vlastnej koži.

Ešte zaujímavejšia je evolúcia mravcov. Posúďte sami pasáž z knihy: "Deľba práce, rozvíjaná vo veľkých mravčích mestách niekoľko miliónov rokov, spôsobila genetické mutácie. Niektoré mravce sa rodia s enormne veľkými ostrými hryzadlami, lebo sa z nich majú stať vojačky, iné majú silné čeľuste, aby nimi mohli z obilnín pripravovať múku, ďalšie sú vystrojené mimoriadne vyvinutými slinnými žľazami, lebo ich úlohou bude zvlhčovať a dezinfikovať mladé larvy.... Spomedzi všetkých 'profesných' mutácií je však najpozoruhodnejšia mutácia lásky. Aby sa pracovité robotnice nerozptyľovali erotickými podnetmi, rodia sa ako bezpohlavné. Všetku reprodukčnú energiu dostali do vienka špecialisti: samce a samičky, princovia a princezné tejto paralelnej civilizácie."

Spomínate si ešte na prieskumníkov v mojej kuchyni, ktorí boli spomínaní na začiatku textu? Všetkých 6 či 7 mravcov som opatrne vzal na ruku, a to tak, že som počkal než na ňu vylezú. Absolútne všetci do jedného sa zastavili v oblasti pod mojím nechtom a niekoľko sekúnd tam niečo skúmali. Nechápal som tomu, že prečo ich práve "pod-nechtie" zaujímalo. Pochopil som to asi o 3 dni. Keď som prišiel ráno do kuchyne, na dreze bolo asi 40 mravcov. Na dreze. A čo sa pripravuje na dreze? No potrava. Prieskumníci zacítili pach potravy pod mojimi nechtami a ihneď išli informovať svoje spoločenstvo, že majú nový zdroj potravy. Len škoda, že na mojom dreze

Tieto poznatky a uvedomenie si inteligencie a organizovanosti týchto drobných stvorení ma prinútili, že som k nim začal prejavovať úctu. Preto, aj keď nastane v mojom dome invázia, snažím sa ju vyriešiť v prospech všetkých zainteresovaných, tak aby nikto nebol škodný. Napokon, ako sa hovorí: Ži a nechaj žiť.

A tak by som chcel apelovať aj na vás, milí zoznamkári, vážme si rôznorodosť, ktorú nám poskytuje príroda, a správajme sa k živočíchom, hoci aj tým najdrobnejším, s úctou a ochraňujme ich život. Ďakujem