Boli silné. Naozaj. Kto videl ten film, prosím o komentár. V skratke dej – film je príbeh mladého bohatého úspešného chalana, ktorý mal úraz a ochrnie od hlavy  až po päty. Chalana to celkom položilo – predtým bol aktívny a užíval života.  Po nehode totálny skeptik. Dostane mladú peknú opatrovateľku, ktorá ho má vlastne len rozveseľovať. Typicky – zaľúbia sa. Ona sa po čase dozvie, že svojim rodičom dal ultimátum pol roka (lebo, že trpí – aj psych. aj fyz – hlavne tým, že nemôže robiť to, čo robil pred tým), a potom nechá na sebe spáchať eutanáziu. Polovicu filmu ta slečna sa snaží ukázať mu, že život je aj tak krásny, a že ho má rada, a že to nemá urobiť. Človek je ako na ihlách a on sa aj tak nechá zabiť – napriek tomu, že ju ľúbi.

V prvom rade, viem že to je film..lenže, vzalo ma to. Prečo točia také filmy? Čo to ma zanechať v človeku? Aké je posolstvo? Chcú ľudí pripraviť, že to bude bežné, že to tak má byť a ešte, že utrpenie nemá zmysel? Že človek má byť sebec a pozerať len na seba? Že potom nič neexistuje? Že smrť je jediná cesta? Kašľať na lásku, na blížnych na všetko? Možno by ma to tak nevzalo, keby to bolo nereálne...lenže, napr. tu sa môžeme dočítať, že to reálne je. http://blog.aktualne.cz/blogy/marek-vacha.php?itemid=28705 . „End-of-life practitioner“ – kat má aj krásne liberálne pomenovanie. Smutné, potrebovala som sa podeliť, aby mi nevybuchla hlava.
A ešte. Keď si to porovnám s filmom Intouchables – s podobnou tématikou – ako krásne je človek z toho filmu povzbudený. Nádej, láska – s tými nič nie je také zlé, ako to vyzerá. Ale tento film ma jednoducho dostal :/. Som zvedavá, čo sa bude točiť o 10 rokov. Vlastne, asi ani nie som.