Pravdepodobne ste už niekedy na ulici stretli "blázna", ktorý si pre seba stále niečo
mrmlal. V skutočnosti sa to až tak neodlišuje od toho, čo robíte vy a väčšina "normálnych"
ľudí, len to nerobíte nahlas. Váš vnútorný hlas komentuje, špekuluje,posudzuje, porovnáva,
sťažuje sa, chváli ... Tento hlas sa nemusí zaoberať iba situáciou, v ktorej sa práve,
nachádzate, môže sa zaoberať nedávnou či dávnou minulosťou, alebo si predstavovať možné
situácie v budúcnosti. Pokiaľ ide o budúcnosť, zväčša si predstavuje, že niečo dopadne zle,
to nazývame obavy. Táto zvuková stopa v našej mysli je niekedy sprevádzania vizuálnou
predstavou, niečím ako "mentálny film". Pokiaľ sa tento hlas zaoberá situáciou, v ktorej
sa práve nachádzame, obvykle aj ju interpretuje z pozície minulosti. Je to tak preto,
že tento hlas je súčasťou podmienenej mysle, ktorá bola vytvorená z našej osobnej minulosti
a kolektívneho kultúrneho povedomia ktoré ste zdedili. Preto vnímate a posudzujete
prítomnosť očami minulosti a vidíte ju skreslene. Vnútorný hlas je často našim najväčším
nepriateľom. Množstvo ľudí má vo vlastných hlavách mučiteľa, ktorý na nich neustále útočí,
trestá ich a vysáva z nich životnú energiu. Je príčinou nevypovedaného nešťastia,
utrpenia a chorôb.
Je tu však dobrá správa - od svojej mysle sa môžete oslobodiť. Je to jediné pravé
oslobodenie. Prvý krok môžete urobiť hneď teraz. Načúvajte hlasu vo svojej mysli.
Zamerajte sa predovšetkým na všetky opakujúce sa myšlienky, ktoré sa vám v hlave
prehrávajú ako stará platňa možno už niekoľko rokov. Toto nazývam pozorovanie mysliteľa.
Inak povedané: počúvajte hlas vo svojej hlave, buďte prítomní ako pozorovateľ.
Počúvajte ho nezaujato. Nekritizujte. Nesúďte a neodsudzujte to, čo počujete,
pretože tým by ste umožnili, aby sa váš vnútorný hlas vrátil späť zadným vchodom.
Čoskoro si uvedomíte, že "ten hlas je tam a ja som tu a ja načúvam, pozorujem ho".
Toto sebauvedomenie, pocit vlastnej prítomnosti, nie je myšlienka. Vychádza zo sféry
za vaším myslením.
***
Kedykoľvek načúvate nejakej myšlienke, zároveň si uvedomujete aj seba samého ako svedka
tej myšlienky. Do hry vstúpila nová dimenzia vedomia. Keď načúvate myšlienke, cítite vedomú
prítomnosť - v pozadí si uvedomujete svoje hlbšie ja. Myšlienka tak stráca silu a rýchlo
sa vytratí, pretože vy už neživíte svoju myseľ a nestotožňujete sa s ňou. Toto je začiatok
konca nedobrovoľného a ustavičného premýšľania.
Keď myšlienka odíde, zažijete prerušenie prúdu myšlienok - moment nemyslenia.
Spočiatku budú tieto momenty krátke, možno potrvajú len niekoľko sekúnd, ale postupne
sa predĺžia. Keď dôjde k takémuto zastaveniu, vo vnútri pocítite určitý pokoj a ticho.
Takto sa začína prejavovať váš prirodzený stav vedome prežívanej jednoty s bytím,
ktorú myseľ obvykle zatieňuje. Cvičením sa tento pocit pokoja a ticha prehĺbi.
Jeho hĺbka je nesmierna. Pocítite jemnú emanáciu radosti vyvierajúcu z hlbín vášho
vnútra: radosť z bytia.
Nie je to stav tranzu. Určite nie. Vôbec nestrácate vedomie. Práve naopak.
Ak by ste mali za pokoj zaplatiť stratou vedomia a za ticho poklesom vitality a bdelosti,
potom by snaha o ne nestála za to. V dosiahnutom stave vnútornej prepojenosti ste, naopak,
omnoho viac bdelí ako v stave stotožnenia sa s mysľou. Ste prítomní v danom momente.
Zvyšuje sa frekvencia, na ktorej vibruje vaše energetické pole, ktoré oživuje vaše
fyzické telo.
Ako vstupujete hlbšie do tejto sféry bez myšlienok, známej vo východných učeniach,
dosahujete stav čistého vedomia. V tomto stave pociťujete svoju vlastnú prítomnosť natoľko
intenzívne a zažívate taký silný pocit radosti, že vaše myšlienky a emócie, vaše fyzické telo
aj s celým vonkajším svetom sa v porovnaní s ním stávajú relatívne nedôležitými. Nie je to
však sebecký stav, je to stav bez ja. Prenesie vás za hranice toho, čo ste bežne vnímali
ako svoje ja. Táto prítomnosť ste vy a zároveň niečo, čo vás nepredstaviteľne prevyšuje.
Môže vám to pripadať paradoxné či dokonca nezmyselné, ale neexistuje nijaký iný spôsob,
ako to vysvetliť.
prevzaté