"Chcel by som vidieť Boha."
"Práve teraz sa naňho pozeráš," povedal Majster.
 "Prečo ho teda nevidím?"
"Prečo sa oko nevidí?" povedal Majster.
Neskôr Majster vysvetlil:
"Chcieť, aby sa Boh zjavil, je ako chcieť,
aby sa nôž porezal či zub pohrýzol."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Som v podstate nositeľom Boha
Wunibald Muller:
To je jedna z najdôležitejších centrálnych úloh duše:
stále znova a znova vstupovať do kontaktu s oným Väčším, s Bohom.
C.G.Jung zohľadnil náboženský pohľad voči duši, keď povedal:

 

"Bol by to klam, keby sme tvrdili, že Boh by sa mohol zjaviť všade,
   len nie práve v ľudskej duši. Áno, vnútornosť vzťahu medzi Bohom
   a dušou vylučuje dopredu danné menejcenné hodnotenie duše.
   Je snáď až prehnané hovoriť o niejakom príbuzenskom pomere,
   ale vo všetkých prípadoch musí mať duša možnosť vzťahu, teda odpoveď
   na Božiu podstatu v sebe, ináč by sa nikdy nemohol uskutočniť vzájomný vzťah.
   Táto odpoveď je, povedané termínom psychológie,
   archetypom Božieho obrazu."

 Občas sa domnievam, že cítim, že som v podstate nositeľom Boha.
Že On je naozaj vo mne prítomný. To však - verím - môžem
zakúsiť len vtedy, keď sa stýkam so svojou dušou. Tento pocit,
táto vnútorná istota, že Boh je vo mne, že nesiem Boha v sebe,
mi nemôže byť sprostredkovaný cez nič iné, ako cez moju dušu.
 Samé vedenie tu nestačí. Samotné pocity tu nepostačujú.
Musí to byť duša, ktorá sa hýbe a sprostredkuváva mi túto istotu.
Nie je to jedinečné, vo vnútri sa zúčastniť onoho Božského,
už teraz zakúsiť niečo z toho, čo sa nám definitívne a úplne dostane
až po našej smrti?

voľný preklad

Anselm Grun:
 Sv. Augustín premýšľal o tom, či sa Vtelenie skutočne podarilo; tj. aby bol človek v styku so svojou dušou a v nej otvorený
pre Boha. Keď človek stratí vzťah k svojej duši, potom sa odcúdzi svojej pravej podstate. Ježiš pripomína svojim poslucháčom
nutnosť kontaktu s dušou:

 

"Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť,
   ale nebudú vládať. Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku,
   budete klopať na dvere a volať: Pane, otvor nám!
   Ale on vám odpovie: Nepoznám vás. Odkiaľ ste?"
   /Lk 13; 24-25/

Kto dlho žije bez vzťahu k svojej duši, ten už nenájde žiadny prístup k sebe a k svojmu vnútornému domu.
Žije mimo seba a vedľa ľudí. Ježiš nás preto napomína, aby sme prebývali sami v sebe. Ináč niekedy pocitime vylúčenie
z domu duše.
 Len keď v našej duši žije Boh, prichádzame pravdivo sami k sebe. Grécky mystici hovoria o Božom narodení v ľudskej duši.
Každá ľudská duša sa má stať zároveň matkou Krista. Tiež je to obrazom pre vydarenú autenticitu.  Keď sa v nás narodí Boh,
potom sa dostávame do styku s našou pravou podstatou, s tým najpravdivejším obrazom, ktorý si o nás Boh urobil.
A s Božím narodením v nás zakúšame sviežu a obnovujúcu silu prichádzajúcu k nám od Boha.

prevzaté
voľný preklad