A čo emócie? Emócie mnou zmietajú omnoho viac ako myseľ.

Pre mňa myseľ nie je len myslenie. Zahŕňa v sebe aj emócie a všetky
podvedomé vzory správania. Keď sa stretáva telo s mysľou, vznikajú
emócie. Sú reakciou tela na myseľ - alebo ich môžeme považovať
za odraz mysle v tele. Napríklad útočná či nepriateľská myšlienka
podnieti v našom tele nárast energie, ktorú nazývame hnev. Telo
sa pripravuje na boj. Myšlienka, že sme vo fyzickom alebo psychic-
kom ohrození, spôsobí stiahnutie svalov, čo je fyzicky prejav strachu.
Výskumy ukazujú, že silné emócie vyvolávajú zmeny v biochémii tela.
Tieto biochemické zmeny predstavujú materiálny aspekt našich emócii.
Obvykle si, samozrejme, neuvedomujete všetky svoje myšlienkové
vzorce a iba pozorovanie emócií vám umožní preniesť ich do vedomia.
  Čím viac sa stotožňujete so svojím myslením, názormi, súdmi
a interpretáciami a čím menej ste prítomní ako nezaujaté vedomie, tým
silnejší náboj budú mať vaše emócie, či si to uvedomujete alebo nie.
Pokiaľ nedokážete vnímať svoje emócie, pokiaľ ste od nich odrezaní,
nakoniec sa prejavia na čisto telesnej úrovni v podobe nejakého
fyzického príznaku. O tomto probléme sa za posledné roky dosť napísalo,
preto sa ním v tejto knihe nemusíme zaoberať. Silná, nevedomá emócia
sa dokonca môže prejaviť aj ako vonkajšia udalosť, ktorá vám pripadá
ako niečo, čo sa s vami deje. Napríklad ľudia, ktorí v sebe majú
veľa hnevu, bez toho, aby si to uvedomovali a prejavovali, sú častejšie
bezdôvodne napádaní, verbálne či dokonca fyzicky, ostatnými naštvanými
ľuďmi. Z týchto ľudí cítiť zlosť, ktorú niektorí ľudia podvedome
zachytávajú a prebúdza v nich ich vlastnú latentnú zlosť.

  Ak máte problém vnímať svoje emócie, skúste sústrediť pozornosť
na vnútorné energetické pole vášho tela. Vnímajte svoje telo zvnútra.
Tak získate kontakt aj so svojimi emóciami. Ďalej sa tomu budeme
venovať podrobnejšie.

prevzaté
Eckhart Tolle

Ak chceme na tomto svete prežiť, nie je myslenie nevyhnutnosťou?

Vaša myseľ je nástroj. Používate ju na rôzne účely a keď dosiahnete
svoj cieľ, odložíte ju. Povedal by som, že osemdesiat až deväťdesiat
percent myslenia väčšiny ľudí tvoria nielen zbytočné a nutkavé myšlienky,
ale keďže sú ešte aj prirodzene negatívne, sú navyše škodlivé.
Pozorujte svoju myseľ a potvrdí sa vám to. Zbytočné myslenie vás
oberá o energiu.
Tento druh nutkavého myslenie je určitou formou závislosti. Čím
sa vyznačuje závislosť? Jednoducho tým, že nie ste schopní s ňou
prestať. Zdá sa, že je silnejšia ako vy. Navyše vám poskytuje falošný
pocit potešenia. Potešenia, ktoré nutne povedie k bolesti.

Prečo by sme mali byť závislí na myslení?

Stotožňujete sa s ním, svoje vlastné ja vnímate na základe obsahu
a aktivity vašej mysle. Ste presvedčení, že keby ste prestali myslieť,
stratili by ste svoje ja. Ako vyrastáte, vytvárate si podľa osobných
a kultúrnych okolností, ktoré vás obklopujú, mentálny obraz o tom,
kto ste. Tomuto iluzórnemu ja môžeme hovoriť ego. Pozostáva z ak-
tivity mysle a neustále premýšľanie ho udržuje pri živote. Ego pred-
stavuje pre rôznych ľudí rozličné veci, ja pod ním rozumiem falošné
ja, ktoré vzniká nevedomým stotožnením sa s mysľou.

Pre ego prítomnosť sotva existuje. Dôležité sú preň iba minulosť
a budúcnosť. Toto dokonalé prevrátenie pravdy vysvetľuje, prečo je
naša myseľ v tomto stave nefunkčná. Stále sa zaoberá udržovaním
minulosti pri živote, pretože - kto ste, ak nemáte minulosť? Rovna-
ko sa neustále projektuje do budúcnosti, aby si tak zaistila vlastné
prežitie a našla určitý druh oslobodenia či naplnenia. Hovorí:    
"Jedného dňa, keď sa stane to a to, budem v poriadku, šťastná, budem
mať pokoj." Dokonca aj vtedy, keď sa zdá, že ego sa zaoberá prítomnosťou,
v skutočnosti nevidí prítomný okamih. Vidí ho skreslene, pretože
sa naň díva očami minulosti. Alebo redukuje prítomnosť iba
na prostriedok na dosiahnutie nejakého budúceho cieľa. Pozorujte
svoju myseľ a zistíte, že je to tak.

Prítomný okamih je kľúčom k oslobodeniu. Ale pokiaľ sa stotožňujete
so svojou mysľou, prítomný okamih nenájdete.

Nechcem prísť o schopnosť veci analyzovať a rozlišovať. Nevadilo by mi
naučiť sa myslieť jasnejšie a sústredenejšie, ale nechcem stratiť svoju
myseľ. Dar myslenia je ten najvzácnejší dar, ktorý sme dostali. Bez neho
by sme boli len ďalším zvieracím druhom.

Prevaha myslenia je len jedným zo štádií v procese vývoja vedomia.
Dnes musíme bezodkladne prejsť na ďalšiu úroveň, inak nás naša
monštruózna myseľ zničí. Neskôr sa k tejto  téme vrátim. Myslenie
a vedomie nie sú synonymá. Myslenie je len jedným malým aspektom
vedomia. Myslenie nemôžeme existovať bez vedomia, ale vedomie myslenie
nepotrebuje.

Osvietenie znamená, že ste schopní povzniesť sa nad myslenie
a nie, že sa vrátite späť na úroveň pred myslením, na ktorej sa nachá-
dzajú zvieratá a rastliny. V stave osvietenia stále využívate vlastnú
myseľ, keď ju potrebujete, ale využívate ju omnoho koncentrovanejšie
a efektívnejšie ako predtým. Používate ju praktickejšie, a pritom
ste oslobodení od nedobrovoľného vnútorného monológu a zažívate
vnútorný pokoj. Ak myseľ používate zvlášť vtedy, keď potrebujete
dôjsť k nejakému tvorivému riešeniu, oscilujete medzi myslením
a pokojom, medzi mysľou a stavom bez myšlienok.  V stave bez
myšlienok máte vedomie aj bez myslenia. Jedine tak môžete myslieť
tvorivo, pretože len vtedy má vaša myseľ skutočnú silu. Ale pokiaľ
je osamotená a nie je prepojená so širším vedomím, ľahko sa stane
neúrodnou, šialenou a deštruktívnou.

Naša myseľ je v podstate mechanizmom, ktorý nám pomáha prežiť.
Útok a obrana pred inými mysľami, zbieranie, uchovávanie a analýza
informácií - v tom je myseľ dobrá, ale rozhodne to nie sú tvorivé čin-
nosti. Všetci skutoční umelci, či si to uvedomujú alebo nie, tvoria zo
sféry bez myšlienok, z vnútorného pokoja. Poprední matematici, vrátane
Einsteina, ako sa ukázalo pri skúmaní metód ich práce, tvrdia,
že "myslenie zohráva len podradnú úlohu v krátkej a rozhodujúcej fáze
kreatívneho aktu." Povedal by som, že väčšina vedcov je netvorivých
nie preto, že by nevedeli myslieť, ale preto, že nedokážu prestať myslieť.  

Zázrak života na Zemi nevznikol a nie je udržovaný pomocou myslenia
a myšlienok. Zjavne tu pôsobí inteligencia, ktorá je omnoho
vyššia než myseľ. Ako môže jediná ľudská bunka s priemerom jedna
tisícina centimetra obsahovať informácie o DNA, ktoré by zaplnili
tisíce šesťstostranových kníh? Čím viac sa dozvedáme o fungovaní tela,
tým jasnejšie si uvedomujeme, ako málo o nej vieme. Keď sa s ňou spojí
vaša myseľ, stane sa tým najúžastnejším nástrojom, pretože bude slúžiť
niečomu vyššiemu než sebe samej.  

prevzaté Eckhart Tolle

Pravdepodobne ste už niekedy na ulici stretli "blázna", ktorý si pre seba stále niečo
mrmlal. V skutočnosti sa to až tak neodlišuje od toho, čo robíte vy a väčšina "normálnych"
ľudí, len to nerobíte nahlas. Váš vnútorný hlas komentuje, špekuluje, posudzuje, porovnáva,
sťažuje sa, chváli ... Tento hlas sa nemusí zaoberať iba situáciou, v ktorej sa práve,
nachádzate, môže sa zaoberať nedávnou či dávnou minulosťou, alebo si predstavovať možné
situácie v budúcnosti. Pokiaľ ide o budúcnosť, zväčša si predstavuje, že niečo dopadne zle,
to nazývame obavy. Táto zvuková stopa v našej mysli je niekedy sprevádzania vizuálnou
predstavou, niečím ako "mentálny film". Pokiaľ sa tento hlas zaoberá situáciou, v ktorej
sa práve nachádzame, obvykle aj ju interpretuje z pozície minulosti. Je to tak preto,
že tento hlas je súčasťou podmienenej mysle, ktorá bola vytvorená z našej osobnej minulosti
a kolektívneho kultúrneho povedomia ktoré ste zdedili. Preto vnímate a posudzujete
prítomnosť očami minulosti a vidíte ju skreslene. Vnútorný hlas je často našim najväčším
nepriateľom. Množstvo ľudí má vo vlastných hlavách mučiteľa, ktorý na nich neustále útočí,
trestá ich a vysáva z nich životnú energiu. Je príčinou nevypovedaného nešťastia,
utrpenia a chorôb.

prevzaté
Eckhart Tolle