Aj nebo aj peklo, výchovné obrazy, ktoré sa v mnohých formách objavujú vo väčšine náboženstiev, stali sa hlavne geografickými
miestami odmeny a trestu, ktoré nám bránia vidieť, čo bolo predovšetkým v nás, okolo nás a práve teraz. Sám pápež Jan Pavol II.
povedal, že nebo aj peklo sú hlavne "stavy vedomia". Simona Weilová to však vystihla najlepšie. Povedala:

   "Zjednotenie duše je dobré pre dobrých a zlé pre zlých. Boh pozýva všetkých zatratených do raja, ale pre nich to je peklo."

 Nebo je teraz a naveky pre tých, ktorí sú ochotní stále sa meniť, i pre "zlých", ktorých Boh stále pozýva do stavu zjednotenia,
pozýva ich k odovzdaniu sa v láske. Akonáhle uskutočníme toto zjednotenie, sme okamžite v nebi.
Preto by sme sa mali všetci cvičiť v ochote k zmenám! Svätá Katarína Sienská píše:

   

"Celá cesta do neba je nebom a celá cesta do pekla je peklom."

Logicky nutný koncept pekla je potom naliehavým varovaním pred fatálnymi a večnými dôsledkami toho, ak toto zjednotenie neuskutočníme.
Znamená to skutočne smrť duše.
 Pokiaľ nie je váš náboženský život niečím viac než úprimnou trvalou otvorenosťou sústavným výzvam života a požiadavkám lásky,
nájdete Boha - a tiež seba. Udržať srdce i myseľ otvorené, aj keď sa niekedy i ocitnú "v pekle", je základnou duchovnou úlohou.
Úžasný kardinál Newton povedal, že "byť človekom znamená meniť sa a byť dokonalým znamená, že sme sa zmenili mnohokrát".
Veľkí ľudia sa stále prispôsobujú tomu, čo im život pripravuje a čo od nich vyžaduje. Dokonca aj zvieracia inteligencia sa meria
schopnosťou múdro sa prispôsobiť novým okolnostiam. Prečo by sme sa v tom mali akokoľvek odlišovať?
 Možno si myslíte, že urobiť zmenu znamená zriecť sa mnohých vecí, na ktoré ste si zvykli, alebo že sa človek ľahko dopustí
nejakej chyby, možno aj chyby týkajúcej sa viery v Boha. Ale i to je v poriadku, pretože alternatíva otupujúcej nemennosti
by bola omnoho horšia. Boh naozaj nepotrebuje vašu lojálnu verbálnu podporu. Jeho láska je tak vynaliezavá a víťazacia,
že je ochotná obrátiť svet, aby som ja išiel správnym smerom. Boh sa zrejme neustále mení. Zisťujem to zakaždým, keď vidím manévre
Božej milosti v dejinách ľudstva aj okolo mojej vlastnej hriešnosti a keď vidím, ako sa celý samotný vesmír neustále mení, stav
z pevného cez tekutý a plynný až po zdanlivú prázdnotu. Zmena je zreteľný Boží vzorec. A my určite nie sme väčší než Boh.
 Keby bola istota, predvídateľnosť a dokonalý poriadok tak dôležité, Ježiš by zostúpil na zem v dobe digitálnych kamier
a zvukových záznamov a svoje myšlienky by prinajmenšom niekam zapísal - a zaznamenal zrozumiteľnejšie!
Svoju úlohu by opísal ako založenie archívu, a nie ako usporiadanie hostiny so skvelým jedlom a nápojmi. Povedal:
Ja som prišiel, aby /ovce/ mali život, a to v hojnej miere.  /Jn 10;10/
Ako sme si vôbec mohli popliesť presne formulované racionálne myšlienky s životom v hojnosti? Toto sa deje ľuďom, ktorí nie sú
ochotní vzdať sa pripútanosti k vlastným predstavám o sebe samých, o svete i o Bohu.
Nevymenia svoju naviazanosť za živý vzťah. Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život,
a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.   /Lk 5, 39-40/
A tak prichádzate o veľkolepú hostinu, ktorú popisujú všetci mystici, proroci i Ježiš.
/porovnaj Iz 25,6-7; 55,1-2; Jn 2,1-12; a väčšia časť Lk 14./

Boh určite neexistuje preto, aby sme Ho/Ju/ mohli dokonale pochopiť a vysvetliť. Je úžasné a podivuhodné, že si Boh ako všetci
dobrí rodičia skôr praje, aby vzkvietalo to, čo stvoril a čo miluje - a to sme my. Je iróniou, že nám viac prospieva učiť sa
z vlastných chýb a meniť sa než ísť priamou cestou, na ktorej sa nenaučíme nič.

prevzaté
Nahá prítomnosť
Richard Rohr

Žiaci nevedeli pochopiť zdanlivo svojvoľný
spôsob, akým Majster niektorých záujemcov
prijímal za svojich žiakov a iných zasa odmietal.
  Jedného dňa pochopili jeho princíp, keď začuli
Majstrove slová: "Nepokúšajte sa naučiť
prasa spievať. Pre vás je to strata času
a prasa to len dráždi."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Majster obhajoval aj učenosť, aj Múdrosť.
"Učenosť," vravieval na vysvetlenie,
"sa získava čítaním kníh alebo počúvaním prednášok."
 "A Múdrosť?"
"Čítaním knihy, ktorou je každý z nás."
A zamyslene dodal: "A to teda vôbec nie je ľahké,
pretože každá minúta dňa prináša nové vydanie
tej knihy."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Istý novinár raz požiadal Majstra, aby menoval
jednu vec, ktorá charakterizuje súčasný svet.
  Majster bez váhania odpovedal:
"Ľudia vedia stále viac a viac o kozme
a menej a menej o sebe."
  A astronómovi, ktorý ho ohuroval zázrakmi
modernej astronómie, Majster zrazu povedal:
"Zo všetkých zvláštnych objektov vo vesmíre
- ako sú čierne diery, kvazary a pulzary -
jednoznačne najzvláštnejšie je naše ja!"

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Žiaci vášnivo debatovali o tom, ktorá úloha je
najťažšia: Napísať, čo Boh zjavil ako Písmo,
pochopiť, čo Boh v Písme zjavil,
alebo, ak ste Písmo pochopili, vysvetliť ho iným.
Spýtali sa na Majstrov názor a on povedal:
„Viem o ťažšej úlohe, než je hociktorá z tých troch.“
„Čo to je?“
„Doviesť vaše tupé hlavy k tomu,
aby videli realitu takú, aká je.“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A de Mello

Skupina politických aktivistov sa pokúšala
vysvetliť Majstrovi, ako by ich ideológia
mohla zmeniť svet.
Majster pozorne počúval.
Nasledujúci deň povedal: „Ideológia je taká zlá
či dobrá, akí sú ľudia, ktorí ju využívajú.
Keby sa milión vlkov zorganizoval v mene
spravodlivosti, už by to nebol milión vlkov?“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

"Prečo pristupujete k myšlienke tak nedôverčivo?"
spýtal sa filozof. "Myšlienka je predsa jediný
nástroj, ktorý nám umožňuje organizovať svet."
 "To je pravda. No myšlienka môže zorganizovať
svet tak dobre, že viac nebudeme schopní
ho vidieť."
 Svojim žiakom neskôr povedal:
"Myšlienka je clona, nie zrkadlo;
preto žijete v myšlienkovom obale,
nedotknutí Realitou."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

"Nemrhaj svoj čas vysvetľovaním.
Ľudia počujú len to, čo chcú počuť."

Paulo Coelho

"Prečo sa ten slovenský ľud, každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,
a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.
Či to tak má byť naveky?
Niet Slovákom rady?
Kto si sám nevie byť pánom,
nedočká sa vlády!"

Keď si Ježiš sadol a plakal nad Jeruzalemom, posledné, čo v tej chvíli potreboval, bola zbožná duša,
ktorá by pribehla k nemu a povedala:
"Ježiš, neplač. Je to všetko dokonalý Boží plán. Veď sa to predpovedá v Biblii."
Nie. Nechajte Ježiša plakať. Plač je úplne iný spôsob ako náprava, vysvetľovanie či ovládanie.
Myslím si, že potrebujeme viac plakať. Ako to len zodpovedá františkánskej spiritualite!
Máme mylnú predstavu, že Boh má absolútne všetko v rukách.
Ale v Prvom Jánovom liste a v Jánovom evanjeliu Pán Ježiš veľmi jasne hovorí,
že satan je kniežaťom tohoto sveta /porov. 1 Jn 5, 19; Jn 12, 31/.
Podľa mňa Boh má všetko v rukách len málokedy.
Iba v životoch svätých, iba v ľuďoch, ktorí poznajú sami seba a milujú Pána a blízkych,
je možné, že Boh má všetko v rukách. Čo sa týka nás ostatných, Boh má veci v rukách
možno tak pár okamihov dňa.
Zapamätajte si, že opakom lásky nie je nenávisť, ale ovládanie.

   Boh zostáva v láske, a preto neovláda.
   Ak nie sme v láske, neustále sa snažíme všetko ovládať - je to podstatný, rozhodujúci test.

Zdá sa, že Boh úplne ovláda len vtedy, keď mu to dovolíme.
Toto je krása a obmedzenie tých, čo milujú.
Dokážu sa vzdať kontroly a namiesto toho, aby vysvetľovali, môžu plakať.


Richard Rohr
Jób a tajomstvo utrpenia

Majster stále znovu nabádal svojich žiakov,
aby neboli od neho závislí, lebo to by im bránilo
v živom kontakte s vnútorným Zdrojom.
  Často vravieval:"Sú tri veci,
ktorých bezprostredná blízkosť škodí
a na veľkú vzdialenosť strácajú účinok.
Najlepšie je udržiavať od nich primeraný odstup.
Sú to: oheň, vláda a guru."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Všade sa hovorilo o tom, že Majster
sa chystá predniesť reč na tému "Zničenie sveta".
Do kláštora prišiel veľký dav ľudí,
aby si ho vypočuli.
 Reč netrvala ani minútu. Povedal len:
"Poviem vám, čo ľudstvu prinesie skazu:
politika bez zásad,
pokrok bez súcitu,
bohatstvo bez práce,
učenie bez ticha,
viera bez odvahy
a kult bez uvedomenia."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Žiakov zmiatlo, keď Majster raz povedal biskupovi,
že zbožní ľudia majú prirodzený sklon ku krutosti.
 "Prečo?" pýtali sa žiaci, keď biskup odišiel.
"Na ceste za cieľom veľmi ľahko
obetujú človeka," povedal Majster.

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello