Žiaci sa často zaoberali otázkou dobra a zla, tým,
čo je správne a čo nie. Niekedy bola odpoveď
jednoznačná, inokedy nejasná, zamotaná.
  Ak bol Majster na tých debatách prítomný,
nezapájal sa do nich.
  Raz sa naňho obrátili s takouto otázkou:
"Je správne zabiť niekoho, kto chce
zabiť mňa? Alebo je to nesprávne?"
  Odpovedal: "Ako to mám vedieť?"
Šokovaní žiaci namietali: "Ako máme teda
odlíšiť správne od nesprávneho?"
  Majster povedal: "Kým ste na žive, pre seba samých
buďte mŕtvi, celkom mŕtvi. Potom konajte,
ako chcete, a vaše konanie bude správne."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Akokoľvek dlho trvá naše manželstvo, nie sme a nikdy
nebudeme so svojou láskou hotoví. Dnes a každý deň sa navzájom
bezpodmienečne prijímame so všetkými dobrými i zlými vlastnosťami
a súčasne sa dávame jeden druhému. Táto naša oddanosť vychádzajúca
z najhlbšieho vnútra znamená spojiť sa tak, aby sa všetky naše
myšlienky, city, dojmy, váhanie, smútky, sny, radosti, sklamania,
ako aj celý náš vnútorný svet vyvíjali k obojstrannej dôvere.
Oddanosť duši znamená, že navzájom vytvárame spoločnú vôľu
prijímať a milovať ľudí, ktorí nás obklopujú,
a spoločne napĺňať poslanie, ktoré v živote máme.
Neľutujme čas venovaný tomu, aby sme prehĺbili svoju oddanosť.

Je moja partnerská láska nepodmienená, ochotná
slúžiť a rešpektuje osobnosť druhého?

Prevzaté:     Povzbudenia .....     Josef Schultz

Stretneš veľa dvojíc, ktoré sa držia za ruky, lebo spojiť
sa rukami je ľahké. Menej stretneš takých, ktorí sú
spojení srdcom. Len máloktorí sú si oddaní dušami.

Michel Quoist

Stávalo sa, že zhon spôsobený hlučnými návštevníkmi
narušil  ticho kláštora.
Žiakov to rozčuľovalo, no Majstra nie.
Ten akoby bol rovnako pokojný,
či bol hluk, alebo ticho.
Žiakom, ktorí protestovali, jedného dňa
povedal: “Ticho nie je neprítomnosť  zvuku,
ale neprítomnosť vášho ja.“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

"Čo hľadáte?" spýtal sa Majster učenca,
ktorý ho požiadal o vedenie.
 "Život," znela odpoveď.
Majster povedal: "Ak máte žiť, slová musia umrieť."
 Keď ho učenec požiadal o vysvetlenie, dodal:
"Ste beznádejne stratený a bezradný,
lebo žijete vo svete slov.
Živíte sa slovami, uspokojujete sa slovami,
vy však v skutočnosti potrebujete podstatu.
Váš hlad neukojí jedálny lístok,
váš smäd neuhasí nijaká formula."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Chcel by som s vami vyskúšať jedno cvičenie, ktoré vám možno
pomôže uskutočniť to. Najprv venujeme niekoľko minút tomuto
cvičeniu, a potom budeme o ňom rozprávať. Niet totiž dôvodu,
prečo by ste mi mali veriť, sami to musíte zakúsiť. Väčšina z nás
žila po celý život v permanentnom prúde vedomia, s neustálym
tokom myšlienok, obrazov, pocitov. V každom momente nášho
života sa na tieto myšlienky alebo pocity upíname, a preto sa stáva
toto: Nie ja mám nejakú myšlienku, ale myšlienka má mňa.
Nie ja mám pocit, ale pocit má mňa. Musíme odhaliť, kto vlastne
je to ja, ktoré má tieto myšlienky a pocity? Kto si - mimo tvojich
myšlienok a pocitov?
Som si istý, že väčšina ľudí zo západu osobu, ktorou sú oni sami,
nikdy nestretli. Celý život v každom momente sa totiž identifi-
kujeme buď s našimi myšlienkami, s obrazmi alebo s našimi po-
citmi. Musíme nájsť cestu ako sa dostať za toto všetko.
Musíme objaviť tvár, ktorú sme mali prv, než sme sa narodili.
Musíme objaviť, kým sme boli v Bohu už od vekov, predtým, než sme
urobili niečo dobre alebo zle. To je cieľ kontemplácie.
Preto vás prosím, aby ste si predstavili nejakú rieku alebo tok.
Sedíte na brehu tejto rieky. Idú po nej vlny a loďky. Zatieľ čo tok
tečie popred váš vnútorný zrak, poprosím vás, aby ste pomenovali
každý z týchto člnov a lodí. Jeden z člnkov sa môže napríklad
volať "môj strach pred zajtrajškom". Alebo príde loď s názvom
"odmietanie môjho manžela". Alebo príde loďka "oh! nerobím to
dobre". Každý z týchto ortieľov, ktorý vynesiete, je jeden taký
malý čln. Doprajte si čas pomenovať každý z tých člnkov,
a potom ho nechajte tiahnuť ďalej.
Pre niektorých ľudí je to veľmi ťažké cvičenie. Sme totiž zvyknutí
ihneď na tie lode vyskočiť. Len čo nejaký člnok vlastníme
a identifikujeme sa s ním, dostane energiu. Tu ide o cvičenie
ne-vlastnenia, opúšťania. Pri každej myšlienke, pri každom obraze,
ktorý sa dostane do hlavy, poviem: "Nie, to nie som ja,
nepotrebujem to, nie som to ja". Znova a znova si to musíme
hovoriť. Niektoré člnky, ktoré sú už na to zvyknute, že na ne
ihneď naskočíme, si myslia, že sme ich pri prvom raze jednoducho
prehliadli. Preto sa otočia hore prúdom a prídu znova. Člnok
povie: "Veď predtým sa stále zlostil na svoju ženu, prečo to
tentoraz nerobí?" Niektorí z nás budú mať potrebu torpédovať si
loďky. Len toto nerobte. Neútočte na ne. Nemajte ich v nenávisti
a neodsudzujte ich. Je to aj cvičenie o nenásili. Nesmiete nenávidieť
vlastnú dušu. Nemôžete nenávidieť vlastnú dušu. Ide o to, aby
sme veci spoznali a povedali: To nie je nutné, toto nepotrebujem.
Urobte to ale priateľsky. Keď sa naučíme zaobchádzať s našou dušou
nežne a láskyplne, budeme môcť preniesť túto láskyplnú múdrosť
aj do vonkajšieho sveta.
Mnohí z nás zažili len totalitárnu spiritualitu. Nie je preto divu,
že sme vyprodukovali dva totalitárne svetonáhľady: kapitalizmus
a komunizmus. Obidva sú lož. Musíme sa naučiť pravde, nie však
v našej hlave, ale v našej duši, na mieste, kde je veľká sloboda.
Kde je Boh trpezlivý a všetko prijíma, a kde sa aj my musíme
naučiť všetko prijať. Zároveň však nemôžeme ostať na niečo
prilepení-je to aj cvičenie sa v opúšťaní. Pozitívne myšlienky sú
rovnako zlé ako negatívne myšlienky. Pozitívne pocity sú rovna-
ko zlé ako negatívne-ak sa na ne upneme. Pozitívny obraz o sebe
je rovnako pohlcujúci ako negatívny obraz o sebe - ak sa naň
nalepíme. Preto Ježiš hovorí: Blahoslavení chudobní duchom.
Chudobní sú tí, ktorí nevisia na žiadnom obraze o sebe samých,
ktorí nemusia seba samých trestať negatívnym obrazom, ani ne-
musia neustále brániť svoj pozitívny obraz.
Psychológia nám môže pomôcť iba trochu inak zaranžovať obrazy
o nás, urobiť ich trochu pozitívnejšie. Pravá spiritualita však
obrazy nielen modifikuje, ale hovorí: Vôbec nepotrebujem obrazy,
nemusím sa nalepiť na žiaden, žiaden nemusím udržiavať. Ak vydržíte
toto cvičenie, v krátkom čase uvidíte, na ktorých obrazoch vaša
osoba naozaj visí, čo sú duchovné vzory, ktoré vám dávajú energiu.
Varujem vás: Najprv to bude ponižujúca skutočnosť, pretože
väčšina z vás skonštatuje: Ak si odmyslím svoje myšlienky a pocity,
neviem, kto som. Niektorí však po niekoľkých minútach pocítia,
ako sa rieka pomaly upokojuje a čistí od lodiek. Objavíte duchovnú
úroveň, ktorá leží pod myšlienkami a pocitmi. Niekoľkokrát sa už stalo,
že ľudia mali pocit, že by si najradšej postŕhali so seba šaty
a ponorili sa do rieky. Svätý Bonaventúra hovorí: "Byť a byť dobrým
je jedno a to isté." Preto sa musíme vrátiť na úroveň, kde jednoducho
"sme", kde sme nahí a kde pocítime, akí sme "dobrí".
A predsa toto "byť-dobrý" nemá nič spoločného s tým, či robíme niečo
správne alebo nie. Musíme sa vrátiť na toto miesto, lebo bez toho
neexistuje žiadna radikálna reformácia náboženstva, a tiež nevznikne
žiadná iná politika.Stále bude len jedno ego porážať nejaké iné.
Ego, ktoré má pravicovu ideológiu je pritom rovnako zlé ako
ego s ľavicovou ideológiou. Konzervatívne ego je rovnako zlé
ako liberálne ego. Kapitalistické ego je rovnako zlé ako komuni-
stické ego. Pravé náboženstvo nás vyvádza z tohto ego-centrického
správania a pomáha nám vidieť, kto sme v Bohu. Tam máme slobodu,
ktorá nám dovoľuje byť chudobnými. Nič tam nemusíme dokazovať,
nič nemusíme obraňovať a späť do sveta sa z tohto miesta vraciame
naplnení veľkou silou. Dokonca sme do tohoto sveta hodení.
Po mojom kontemplatívnom roku som dospel k presvedčeniu,
že by som mal v New Mexicu otvoriť "Centrum pre akciu a kontempláciu".
Tým by sa ľuďom pomohlo, aby sa mohli celkom oddať otázkam a cieľom
sociálnej spravodlivosti, aby sa naozaj naklonili ku chudobným,
a to z toho správneho východiskového bodu /lebo je možné robiť
správne veci z nesprávnych dôvodov/. Naším cieľom je robiť správne
veci so správnymi motívmi, aby už viac správne veci nesúviseli
s mojou potrebou mať úspech, alebo s mojou potrebou mať moc
nad inými ľuďmi.
Preto vás teraz poprosím, aby ste jednoducho šesť minút mlčky
sedeli. Myslíte, prosím, na toto: Pri tomto cvičení neexistuje
úspech alebo zlyhanie. Dôležité je vydržať a neustále opúšťať
zbytočné a falošné ja - a nebáť sa. Lebo byť a byť dobrým je to
isté. Cieľom každej spirituality je, že na konci stojí nahá osoba
pred nahým Bohom. Ide o to, že sme nahí. Ako iste viete, ľúbostný
akt si vyžaduje nahotu. To isté platí v ľúbostnom príbehu s Bohom.
Musíme opustiť naše falošné ja, aby sme boli pripravení pre
ozajstnú jednotu s Bohom. Nebojte sa ticha, lebo Boh je v tichu
s vami a vedie vás. Po cvičení by ste si mali nájsť niekoľko minút
času a pokúsiť sa nájsť nejaké slovo, pridavne meno, malú vetu či
motto na to, čo sa s vami za tých šesť minút stalo /nič z toho
nemôže byť správne alebo nesprávne/. Pokúste sa nájsť niečo, čo
váš zážitok vyjadrí slovami. Aj keď vám to naháňalo strach alebo
ste mali pocit, že to neviete, povedzte to. Ak to bolo nádherne
a pokojné, tak sa o to s nami podeľte. Prosím vás, aby ste sa
jednoducho obrátili na niekoľkých ľudí a pokúsili sa podeliť s nimi
o váš malý zážitok, aj keď vám to cvičenie možno ťažko padne.
Nájdite si na to niekoľko minút času. Kontemplácia je cesta ako
sa naučiť počúvať duchom a nie hlavou. Kontemplácia je hľadanie
širokého priestoru. Tento priestor je dosť veľký na to, aby tam
mala aj hlava svoje miesto. Je dosť veľký priestor pre srdce, pocity,
brucho, podvedomie, naše spomienky, tušenia, pre celé naše telo.
Ide tu o celistvé miesto počúvania, na ktoré sa kresťania musia
vydať, ak hľadajú múdrosť. Ak od nás nebudú vychádzať žiadni
múdri ľudia, bude to preto, že sme zabudli umenie kontemplácie.

prevzaté
Richard Rohr
Slobodní od slobody

Nemyslím, že Ježiš mal nejaký plán, ako by mala vyzerať doko-
nalá spoločnosť. V každom prípade takýto plán nie je zjavný
z Nového zákona. Miesto toho nám Ježiš sprostredkoval proces,
cestu počúvania, cestu zjednotenia, spôsob ako nazrieť za svet
preludov a preniknúť až k pravde, ako byť slobodný a prázdny od
seba samého, ako mať slobodu nemusieť zbožňovať žiaden systém.
Toto je ozajstná sloboda, ktorá umožňuje spoločenstvo.
Dnes večer chcem cestu do prázdna posunúť ešte o jeden krok.
Nazývam to cestou kontemplácie. Žijeme v spoločnosti, ktorá je
veľmi závislá od toho, či si zaslúžime našu vlastnú hodnotu.
Neustále musíme hľadať nejakú možnosť zdôrazňovať sami seba,
že máme nejakú cenu. Robíme to napríklad naším oblečením,
autom, tým, že cestujeme. Máme však veľké ťažkosti s tým, aby
sme našu hodnotu vyťažili z vlastného vnútra. V materialistickej
spoločnosti projektujeme pocit vlastnej hodnoty skoro výlučne na
veci. Preto je také ťažké nájsť znova v sebe samom dušu. Varujem
vás: v kapitalistickej spoločnosti je to ešte nebezpečnejšie ako
v tej, ktorá doteraz panovala v NDR.
Pre ľudí v kapitalizme je veľmi ťažké poznať vlastný stred, vychá-
dzať a žiť z neho. Žijeme v blahobytnej spoločnosti, ktorá očakáva
stále viac, chce stále viac a verí, že jej aj stále viac prináleží.
Je čudné, že čím viac vlastníme, tým menej sa z toho tešíme. Je to
paradox, ktorý tkvie v materiálnych dobrách. Čím viac projektu-
jeme túžby našej duše na veci, tým viac vecí nám, zdá sa, chýba
a tým menej času máme!
V Amerike vlastnia ľudia mnoho vecí, ktoré nazývajú "konfort
šetriaci čas" - a napriek tomu stále pobiehajú a nikdy nemajú čas.
V blahobytnej spoločnosti, v ktorej sa túžby duše projektujú do
vonkajších vecí, máme stále viac informácií, ale stále menej
múdrosti. Múdrosť znamená správne zaobchádzať s informáciami.
Informácie sa ale pre nás stali osobitným spotrebným tovarom.
Nemáme v sebe žiadne hlboké miesto, kde by sme tieto informácie
mohli niesť, aby sa tam mohli integrovať a premeniť na múdrosť.
Preto náš spoločenský systém síce ponúka mnoho špecialistov,
ale len veľmi málo múdrych mužov a žien. A na konci nám chýbajú
vedomosti, múdrosť a čas.
Ak sa duša projektuje do vonkajšieho prostredia, máme menej času
aj lásky, pretože aj ostatní ľudia sa stávajú spotrebným tovarom.
Stále sa len pýtame: Čo môže tento človek pre mňa urobiť?
Ako mi môže byť ten druhý užitočný? Ako môže prispieť k tomu,
že sa budem cítiť ešte silnejší? Preto je tak málo skúseností
s pravým priateľstvom, ktoré má základ v sebe samom a nemá žiaden
cieľ, ktorý by presahoval vzťah. Tiež nie je žiadnym prekvapením,
že už nemáme potuchy o duchovnom živote, pretože Boh sám sa stal
spotrebným tovarom. V Amerike máme nálepky na autá so sloganom:
"Našiel som to", pričom "to" znamena údajne Boh. V skutočnosti
však stojí v centre ja. Ja som to našiel - dokonca aj Boh sa stal
majetkom môjho ega.
Nakoniec robíme to isté aj našej vlastnej duši: Ľahostajne stojíme
mimo nás samých a vynášame o sebe samých rozsudky. Sme hodnotní,
alebo nie sme? Máme pravdu, alebo ju nemáme? Len čo však sami seba
posudzujeme, rozorvávame sa. Kúskujeme sa na časť, ktorá vynáša
rozsudok a na časť, ktorá je súdená. Musíme nájsť nejakú cestu,
ako toto všetko znova spojiť. Jediná cesta, ktorú poznám,
je cesta kontemplácie. Cesta kontemplácie je jasný protiklad
cesty kapitalizmu. Varujem vás: Prv než si v nasledujúcich dňoch
a mesiacoch vyberiete: Nemeňte sa skôr, než by ste vedeli,
čo si volíte. Len čo sa človek rozhodne pre určitú cestu,
je veľmi ťažké obrátiť sa. Ježiš celkom určite chcel,
aby sme vybudovali spoločnosť, v ktorej stoja na prvom mieste ľudia,
nie veci. Ježiš nás učil milovať ľudí a používať veci.
V našej spoločnosti však používame ľudí a milujeme veci.  
Pred niekoľkými rokmi som kázal v Afrike, v katedrále v Nairobi.
Ľudia ma počúvali hodiny a nakoniec povedali: "Teraz sa ale chceme
aj spolu pomodliť." Prišli do svätine a posadali si všade po zemi.
Starý čierny muž sa modlil: "Pane, nikdy nedopusť, aby sme sa
presťahovali do kamenných domov." Ja som prikývol a povedal:
"Áno, Pane", aj keď som vôbec nevedel, čo tá modlitba vlastne
znamená. Modlitba trvala viac ako hodinu, potom som šiel
do sakristie a spýtal som sa kňaza, prečo ten muž vyslovil takúto
modlitbu. Kňaz povedal: "Poznáte Afriku a videli ste našu krajinu:
Ľudia tu žiju v malých chatrčiach a tie nemajú žiadne dvere.
Preto je tvoja rodina mojou rodinou a moja rodina tvojou rodinou.
Jedinou rodinou je rozšírená rodina, veľkorodina. Len čo sa však
človek presťahuje do kamenného domu, postaví dvere, na dvere dá zámok,
za dverami začne zozbieravať svoje vlastníctvo, a potom musí
zvyšok života tráviť jeho ochraňovanim. Svet je naveky rozdelený
na "môj" a "tvoj".
František z Assisi povedal pred 800 rokmi presne to isté:
My nevlastníme, my sme naším vlastníctvom posadnutí.
Myslím, že ak nájdeme miesto, kde sa nachádza naša vlastná duša,
stane sa to neodvratným. Ak sa nám nepodarí žiť zo stredu nášho
vlastného vnútra, budeme sa točiť len okolo vecí.
Skutočným cieľom všetkých náboženstiev je doviesť nás k miestu,
kde je všetko jedným, kde sa vrátime k praskúsenosti jednoty:
ku skúsenosti jednoty s nami samými, ku skúsenosti radikálnej
jednoty s celým ľudstvom, a takto ku skúsenosti jednoty s Bohom.
Náboženstvo nemá žiaden iný význam, ako umožniť túto jedinú cestu.
Presne toto by som chcel dnes večer trochu bližšie opísať.
Hneď však musím povedať,  že je veľmi ťažké slovami opísať túto cestu.
Pretože bodom, okolo ktorého sa všetko točí je, že tu ide
o vašu osobnú cestu, o cestu, ktorú musíte vykonať sami.
......
Existuje aj iná cesta poznania ako cez rozum. Cesta kontemplácie.
Kontemplácia je "vedenie", ktoré svätci nazývali "nevedením".
Opisujú to ako stretnutie s "oblakom nevedenia", kde už človek
nie je ovládaný tlakom poistiť sa. Keď už človek nemusí všetkému
rozumieť. Kde môže zo svojho najhlbšieho presvedčenia povedať:
"Je to v poriadku." /Aj keď človek zároveň presne vie, že mnohé
v poriadku nie je, že na svete je mnoho strašného./ Napriek tomu
ale nájde vnútornú silu žiť s takouto skutočnosťou, aká naozaj je.
Najlepšia definícia kontemplácie, akú poznám, znie takto:
Kontemplácia je dlhý, láskyplný pohľad na to, čo naozaj je.
Podstatným v tejto skúsenosti je čas. Existuje kvalitatívny rozdiel
medzi desiatimi minútami a desiatimi hodinami a ešte väčší je potom
samozrejme medzi desiatimi hodinami a desiatimi dňami. A pretože
tento rozdiel jestvuje, musíme pre ľudí, o ktorých nám ide,
a aj pre nás samých nájsť miesto, kde si pre toto všetko nájdeme
čas. Musíme si nájsť miesto, kde budeme môcť uchovať všetky
naše skúsenosti, bez toho aby sme nejaké vytláčali. Potrebujeme
miesto, kde je priestor pre všetko, čo sme v našom živote urobili,
aj pre to, čo sme neurobili. Miesto, ktoré je väčšie ako Áno alebo Nie.
Miesto, ktoré je väčšie ako naše súdy, ktoré vynášame.
Miesto, na ktorom jednoducho budeme prijímať. Na tomto všeobsahujúcom
mieste sa stane Boh celkom pochopiteľným. Aj vy sa stanete sami
pochopiteľnými. Tam bude priestor na to, aby ste prijali každú jednu
časť vašej existencie.  
Pred niekoľkými rokmi som viedol biblický kurz o téme spásy.
Prešli sme celou Bibliou a pozorovali sme, ako sa tam rozvíja
téma spásy a vykúpenia. Prvým obrazom vykúpenia je prísľub,
ktorý dáva Boh Izraelskému ľudu. Sľubuje, že im daruje širokú,
nedoziernu krajinu. Keď sme prešli celou Bibliou, nenašli sme
žiaden lepší opis vykúpenia ako tento: Boh nám sľubuje široký,
všetko objímajúci priestor - a to je miesto, ktoré my nazývame
duša. My si dušu nezachraňujeme, my dušu objavujeme. Nevchádzame
do nej a nepokúšame sa spasiť seba samých, ale ju prebúdzame.
Práve vtedy sme zjednotení s Bohom. Problém je, že v to neveríme.
Je to otázka viery, lenže my sme z toho urobili otázku
našej vlastnej zásluhy. Je to presne to, čo z Evanjelia robí
kapitalizmus: zo všetkého si robíme zásluhy. Nevieme pochopiť milosť.
Nevieme pochopiť lásku. Nevieme uveriť, že sme pre-nič-za-nič
milovaní. Naša skutočná hodnota však spočíva v tom, čím sme,
a nie v tom, čo robíme. Neustále sa pokúšame byť dobrými ľuďmi,
nech už to znamená čokoľvek. V skutočnosti sa nám nepodarí byť
vždy dobrými, ale svätými sme. Byť dobrým je niečo, čo človek
dosiahne prácou a je to jeho zásluha. Posvätení sme však bez toho,
aby sme pre to niečo urobili.
Kontemplácia znamená, že sa vrátime k tomuto hlbokému prameňu.
Každý/á z nás sa musí pokúsiť nájsť také duchovné cvičenie, ktoré
mu pomôže k nemu prísť. Ak vám pomáha čítanie Biblie, tak čítajte
Bibliu. Ak je to slávenie večeradla, tak chodievajte do večeradla.
Ak je to modlitba ruženca, tak sa modlievajte ruženec. Ak je to
spočinutie v tichu, tak si jednoducho sadnite a mlčte. Ale nejako
tú cestu, ktorá vedie k miestu, kde je všeto jedným, nájsť musíme.
Musíme nájsť ten dlhý, láskyplný pohľad na skutočnosť, v ktorom
už nebudeme súdiť, ani napádať, ale kde budeme jednoducho prijímať.

Slobodní od slobody
Richard Rohr

Skupina politických aktivistov sa pokúšala
vysvetliť Majstrovi, ako by ich ideológia
mohla zmeniť svet.
Majster pozorne počúval.
Nasledujúci deň povedal: „Ideológia je taká zlá
či dobrá, akí sú ľudia, ktorí ju využívajú.
Keby sa milión vlkov zorganizoval v mene
spravodlivosti, už by to nebol milión vlkov?“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello