Napriek svojej svätosti Majster akoby mal
isté výhrady voči náboženstvu. To stále
miatlo žiakov, ktorí, na rozdiel od Majstra,
náboženstvo stotožňovali s duchovnosťou.

„Náboženstvo, tak ako sa dnes praktizuje,
stavia na trestoch a odmenách. Inými slovami,
pestuje v ľuďoch strach a chamtivosť – a tieto
dve veci sú pre duchovnosť najdeštruktívnejšie.“

Neskôr s ľútosťou dodal: „Je to ako zastavovať
povodeň vodou, či hasiť horiacu stodolu ohňom.“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A.de Mello

Skupine svojich žiakov, ktorí z celého srdca túžili
vydať sa na púť, Majster povedal:"Vezmite so sebou
túto trpkú tekvicu. Ponorte ju do všetkých posvätných
riek a vneste ju do všetkých svätýň."

Keď sa žiaci vrátili, trpkú tekvicu uvarili
a podávali ako posvätné jedlo.

"Zvláštne," povedal Majster huncútsky,
keď z nej ochutnal. "Ani svätá voda,
ani svätyne ju nepremenili na sladkú."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     Anthony de Mello

"Ako sa hľadá jednota s Bohom?"
 "Čím viac ju hľadáš, tým väčšiu vzdialenosť
  vytváraš medzi ním a sebou."
"Ako mám prekonať tú vzdialenosť?"
 "Musíš pochopiť, že vzdialenosť neexistuje."
"Znamená to, že Boh a je sme jedno?"
 "Nie jedno. Ani dvoje."
"Ako je to možné?"
 "Slnko a jeho svetlo, oceán a vlny, spevák
  a jeho pieseň - nie sú jedno, ani dvoje."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Kazateľovi, ktorý hlásal: "Musíme uviesť
Boha do nášho života," Majster povedal:
"On tam predsa už je. Našou úlohou je uvedomiť si to."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

"Načo je Majster?" spýtal sa ktosi.
Žiak povedal:"Aby ťa naučil, čo dávno vieš,
a aby ti ukázal, na čo sa stále pozeráš."
 Návštevníka to zmiatlo, nuž žiak dodal:
"Umelec ma svojimi obrazmi naučiť vidieť
západ slnka. Majster ma svojím učením
naučil vidieť realitu každého okamihu."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

V súlade so svojou doktrínou, že nič netreba brať
príliš vážne, ani vlastné učenie, Majster rád
rozprával o sebe tento príbeh:
 "Môj prvý žiak bol taký slabý,že cvičenia ho zabili.
Druhý bral cvičenia, ktoré som mu dával,
tak vážne, že sa zbláznil. Môj tretí žiak otupil
svojho ducha, pretože sa priveľa oddával kontemplácii.
Až štvrtému sa podarilo uchovať si zdravý rozum."
 "Ako to?" vždy sa niekto opýtal.
"Zrejme preto, lebo on jediný cvičenia odmietol."
Majstrove slová zakaždým zanikli vo výbuchu smiechu.

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A de Mello

Obmedzenosť

Majster bol nesmierne milý
k univerzitným hodnostárom, ktorí ho navštevovali,
ale nikdy neodpovedal na ich otázky,
ani sa nedal vtiahnuť do ich teologických špekulácií.
Svojim žiakom, ktorí sa tomu čudovali, povedal:
"Má zmysel rozprávať žabe v studni o oceáne -
či o božskosti ľuďom,
ktorí sú obmedzení vlastnými názormi?"

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Myšlienka

"Prečo pristupujete k myšlienke tak nedôverčivo?"
spýtal sa filozof. "Myšlienka je predsa jediný
nástroj, ktorý nám umožňuje organizovať svet."
 "To je pravda. No myšlienka môže zorganizovať
svet tak dobre, že viac nebudeme schopní
ho vidieť."
 Svojim žiakom neskôr povedal:
"Myšlienka je clona, nie zrkadlo;
preto žijete v myšlienkovom obale,
nedotknutí Realitou."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty
nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem,
tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky
od vašich myšlienok.“
/Iz 55, 8 – 9/

„Obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca,
a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dva razy horšieho,
ako ste sami!“
/Mt 23,15/

Uf! Prečo by Ježiš povedal niečo také, ako čítame v druhom
citáte? Nie je to trochu neférové, či dokonca bezcitné? On to
hovorí „pravoverným“ veriacim, učiteľom a študentom Zákona,
teda ľuďom, ktorí „vedia“. Aby sme to lepšie pochopili, musíme
si uvedomiť, že Ježiš, ako aj ostatní proroci, videli seba samého
ako radikálneho reformátora náboženstva. Rovnako musíme
vziať do úvahy to, ako náboženstvo vníma svoje poznanie.
  Biblia ilustruje zdravé a nezdravé náboženstvo priamo vo svo-
jom texte, a Ježiš nám ponúka jednoduché kritérium, ako tieto
dve veci rozlišovať. Nie je to nijaká veda, ide o veľmi jednoduché
vizuálne a praktické kritérium – „rodí dobré alebo zlé ovocie?“
/porov.Mt 7, 15-20; Lk 6, 43-45/. Ježiš je až zarážajúco praktický.
  Keď náboženstvo neodvádza dobrú prácu, skoro všetky ostatné
aspekty spoločnosti budú tiež nezdravé. Keď je náš obzor
Boha pravdivý, aj náš sebaobraz bude pravdivý. Ak je náš obraz
Boha napadnutý jedom, pravdepodobne budeme aj my jedovatí.
A pred týmto jedom Ježiš varuje.
  Náboženstvo je najlepšou vecou na svete, ale môže sa stať aj
tou najhoršou. Ak je náš vzťah k Bohu životodarným vzťahom
/vzťah osôb v Trojici je toho najlepším a najplnším príkladom/,
takmer všetko ostatné v spoločnosti, dokonca aj tie rozbité časti,
budú obnovené, uzdravené a osvietené!“
Preto je skutočná „pravovernosť“ /správna viera/ taká dôležitá.
Ale v Biblii budeme vidieť, že pravovernosť nie je niečo,
čo sa deje len v našej hlave. /V skutočnosti sa toto slovo v Biblii
ani nenachádza!/. Celý biblický text zdôrazňuje, že mať „pravý
vzťah“ je oveľa viac ako mať pravdu. Niektorí to volajú ortoprax
či „správne praktizovanie“. Ježiš neustále vyhlasuje ľudí za spase-
ných alebo uzdravených pre správny vzťah k nemu, ale nikdy ich
nezavrhuje pre ich systém viery či príslušnosť k skupine.
  Ježišove tvrdé slová na začiatku tejto kapitoly vychádzajú
práve z veľkého významu, ktorý pripisuje ortopraxi. Je ovplyv-
nený prvým citátom z Izaiáša, ktorý Židov učí pokore pred ta-
jomstvom Boha /Sir 3, 11; Jób 1,6; Ž 139; Rim 11,33-35/,
a nie získavaniu ľudí pre ich údajne spasenú skupinu, zatiaľ čo
ostatní sú synmi pekla oveľa viac ako synmi neba.
  Keď sa domnievame, že máme plné poznanie, môžeme sa
stať arogantnými a príliš sebaistými. Keď vieme, že nemáme
plné poznanie, oveľa viac sa snažíme o láskyplné správanie.
Toto som si uvedomil, keď som pozoroval prirodzené ľudské
vlastnosti. Tí, čo poznajú Boha, sú vždy skromní;
tí, čo ho nepoznajú, sú vždy pomerne sebaistí.
  Pohybujeme sa tu na veľmi tenkom ľade. Na jednej strane
hovoríme, že je dôležité mať správne, pravoverné učenie o Bohu,
ale ani na okamih si nemyslieť, že vieme všetko, či dokonca
väčšinu vecí o Bohu. Na ostrí tohto noža nájdeme rovnováhu,
ktorú nám ponúka Biblia.
.....
   Takže ak náboženstvo nepristupuje k svojmu poznaniu s pokorou,
stane sa namysleným, hlúpym a povrchným.
Myslím, že toto mal Ježiš na mysli vo svojej kritike v citáte
na začiatku ...
  Keď hovoríme o Bohu a transcedených veciach, musíme
používať metafory a prirovnania. Nijaký jazyk nie je dostatočný
na opísanie svätosti. Ako som  raz videl na obraze svätého Jána
od Kríža, musíme si dať prst na pery, aby sme si pripomenuli,
že Boh je nekonečne neopísateľný a nevysloviteľný.
Alebo ako Židia, odmietať čo i len vysloviť meno „Jahve“.
  Na rozdiel od iných vedných disciplín teológia nemôže nájsť
externý dôkaz pre svoje tvrdenia, hoci sme sa o to pokúšali.
......
Veci skryté
Richard Rohr

Nedajte sa odradiť slovom "mystik". Je to jednoducho niekto,
   kto pokročil od obyčajného vieroučného systému alebo členstva
   v organizácií k skutočnej vnútornej skúsenosti. Všetky duchovné
   tradície sa zhodujú v tom, že taký posun je možný, žiadúci a pre
   každého užitočný. Vlastne sa zdá, že podľa Ježišových slov ide
   práve o toto! (porovnaj napr. J 10,19-3)
     Niekto tento posun nazýva obrátením, iní mu hovoria osvietenie,
   premena či svätosť. Je to Pavlovo "tretie nebo", kde "počul
   nevýslovné reči, ktoré človeku neslobodno vypovedať." /2 Kor 12,4/
   Či si to uvedomujete alebo nie, až veľa organizovaných náboženstiev
   má eminentný záujem na tom, aby vás udržali v prvom či druhom nebi,
   kde sa všetko dá vyjadriť známymi výrazmi a všetko sa dá považovať
   za isté. Ste vedení k tomu, aby ste chodili do kostola, a my kňazi
   tak máme postarané o robotu.
     Obvykle za tým nie je zlý úmysel; druhých jednoducho môžete doviesť
   len tam, kam ste sami došli. Ako uvidíme neskôr, tí, čo sa zmenili,
   menia iných. Z povrchného spôsobu, akým mnohí kňazi hovoria o tom,
   čo vždy ostáva tajomstvom, je jasné, že nikdy sami nezažili tretie
   nebo, a nemôžu teda učiť to, čo sami nepoznajú. Teologické vzdelanie
   bez duchovnej skúsenosti nevedie k životu.

   Teraz sme pripravení k tomu, aby sme si západ slnka dokázali
   vychutnať, bez toho aby sme ho pritom dokazovali alebo dokonca
   popisovali. Jednoducho sa tým len tešíme - a omnoho viac!

prevzaté z knihy: Nahá prítomnosť
Richard Rohr
Voľný preklad

Majster bol milý ku všetkým svojim žiakom, no očividne
uprednostňoval tých, čo žili vo "svete" - ženatých,
vydaté, obchodníkov, roľníkov - pred tými, čo žili
v kláštore.
Keď ho na to upozorňovali, povedal:"Duchovný život
spojený s činnosťou je neporovnateľne hodnotnejší
než zbožnosť tých, čo žijú utiahnutí od sveta."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A de Mello

Majster vždy učil, že pocit viny je zlý pocit,
ktorého sa treba strániť ako diabla.
Každého pocitu viny.
 "Vari nemáme nenávidieť svoje hriechy?"
spýtal sa raz jeden žiak.
 "Keď si vinný, nenávidíš nie svoje hriechy,
ale seba samého."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Novomanželia sa pýtali:
"Čo máme robiť, aby naša láska trvala?"
Majster povedal:"Spoločne milujte iné veci."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Manželom, ktorí sa večne hádali,
ponúkol Majster dokonalé riešenie.
 Povedal:"Nedomáhajte sa svojich práv na to,
o čo môžete poprosiť ako o láskavosť."
 Hádky razom prestali.

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Náuka

Návštevníkovi, ktorý vyhlasoval, že nepotrebuje
hľadať Pravdu, lebo ju našiel v kréde
svojho náboženstva, Majster povedal:
 "Bol raz jeden študent, ktorý sa nikdy
nestal matematikom, lebo slepo veril riešeniam
na zadných stránkach svojich učebníc matematiky
- je iróniou, že tie riešenia boli správne."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Zdanie

Majstra popudzovalo všetke, čo zaváňalo senzáciou.
Tvrdil:"Božské nájdete len v obyčajnom."
 Žiakovi, ktorý sa pokúšal o formy asketizmu
hraničiace s výstrednosťou, Majster povedal:
"Svätosť je záhadná: čím je väčšia,
tým je nenápadnejšia."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Mať rád

Majster trpezlivo vypočul ženu, ktorá sa sťažovala
na svojho muža.
 Napokon povedal:"Vaše manželstvo by bolo
šťastnejšie, moja drahá, keby si bola
lepšou ženou."
"Čo mám teda urobiť?"
"Nesnaž sa viac robiť svojho muža lepším."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Majster mal rád obyčajných ľudí
a bol nedôverčivý voči tým,
čo sa kasali svojou svätosťou.
 Žiakovi, ktorý sa s ním prišiel poradiť o manželstve,
povedal:"Daj pozor, aby si sa neoženil so sväticou."
 "Prečo?"
"Lebo to je najistejší spôsob, ako sa stať martýrom,"
znela Majstrova bystrá odpoveď.

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Všade sa hovorilo o tom, že Majster
sa chystá predniesť reč na tému "Zničenie sveta".
Do kláštora prišiel veľký dav ľudí,
aby si ho vypočuli.
 Reč netrvala ani minútu. Povedal len:
"Poviem vám, čo ľudstvu prinesie skazu:
politika bez zásad,
pokrok bez súcitu,
bohatstvo bez práce,
učenie bez ticha,
viera bez odvahy
a kult bez uvedomenia."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello