Had uštipol toľkých dedinčanov, že sa už takmer nikto
neodvažoval ísť na pole.
Majster bol taký veľký svätec, že vraj hada skrotil
a presvedčil ho, aby zanechal násilie.

Netrvalo dlho, a dedinčania zistili, že had už
nie je nebezpečný. Začali doň hádzať kamene
a ťahať ho za chvost.

Dobitý a dotlčený had sa jednej noci doplazil
k Majstrovi a žaloval sa mu.
Majster povedal: „Priateľ môj, prestal si
ľudí strašiť – a to je chyba!“
„Ale veď ty si ma učil nenásiliu!“
„Učil som ťa, aby si prestal ubližovať –
nie aby si prestal syčať!“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Aj nebo aj peklo, výchovné obrazy, ktoré sa v mnohých formách objavujú
vo väčšine náboženstiev,  sa stali hlavne geografickými miestami odmeny
a trestu, ktoré nám bránia vidieť, čo bolo predovšetkým v nás, okolo nás
a práve teraz. Sám pápež Jan Pavol II. povedal, že nebo aj peklo sú hlavne
"stavy vedomia". Simona Weilová to však vystihla najlepšie. Povedala:
"Zjednotenie duše je dobré pre dobrých a zlé pre zlých. Boh pozýva všetkých
zatratených do raja, ale pre nich to je peklo."
 Nebo je teraz a naveky pre tých, ktorí sú ochotní stále sa meniť, i pre
"zlých", ktorých Boh stále pozýva do stavu zjednotenia, pozýva ich k odo-
vzdaniu sa v láske. Akonáhle uskutočníme toto zjednotenie, sme okamžite v nebi.
Preto by sme sa mali všetci cvičiť v ochote k zmenám! Svätá Katarína Sienská
píše:

   

"Celá cesta do neba je nebom a celá cesta do pekla je peklom."

Logicky nutný koncept pekla je potom naliehavým varovaním pred fatálnymi
a večnými dôsledkami toho, ak toto zjednotenie neuskutočníme.
Znamená to skutočne smrť duše.
 Pokiaľ nie je váš náboženský život niečím viac než úprimnou trvalou
otvorenosťou sústavným výzvam života a požiadavkám lásky, nájdete
Boha - a tiež seba. Udržať srdce i myseľ otvorené, aj keď sa niekedy
i ocitnú "v pekle", je základnou duchovnou úlohou. Úžasný kardinál
Newton povedal, že "byť človekom znamená meniť sa a byť dokonalým
znamená, že sme sa zmenili mnohokrát". Veľkí ľudia sa stále prispôsobujú
tomu, čo im život pripravuje a čo od nich vyžaduje. Dokonca aj zvieracia
inteligencia sa meria schopnosťou múdro sa prispôsobiť novým okolnostiam.
Prečo by sme sa v tom mali akokoľvek odlišovať?
 Možno si myslíte, že urobiť zmenu znamená zriecť sa mnohých vecí,
na ktoré ste si zvykli, alebo že sa človek ľahko dopustí nejakej chyby,
možno aj chyby týkajúcej sa viery v Boha. Ale i to je v poriadku,
pretože alternatíva otupujúcej nemennosti by bola omnoho horšia. Boh
naozaj nepotrebuje vašu lojálnu verbálnu podporu. Jeho láska je tak
vynaliezavá a víťazacia, že je ochotná obrátiť svet, aby som ja išiel
správnym smerom. Boh sa zrejme neustále mení. Zisťujem to zakaždým, keď
vidím manévre Božej milosti v dejinách ľudstva aj okolo mojej vlastnej
hriešnosti a keď vidím, ako sa celý samotný vesmír neustále mení, stav
z pevného cez tekutý a plynný až po zdanlivú prázdnotu. Zmena je zreteľný
Boží vzorec. A my určite nie sme väčší než Boh.
 Keby bola istota, predvídateľnosť a dokonalý poriadok tak dôležité,
Ježiš by zostúpil na zem v dobe digitálnych kamier a zvukových záznamov
a svoje myšlienky by prinajmenšom niekam zapísal - a zaznamenal zrozumiteľnejšie!
Svoju úlohu by opísal ako založenie archívu, a nie ako usporiadanie hostiny
so skvelým jedlom a nápojmi. Povedal:

   

Ja som prišiel, aby /ovce/ mali život, a to v hojnej miere.

/Jn 10;10/
Ako sme si vôbec mohli popliesť presne formulované racionálne myšlienky
s životom v hojnosti? Toto sa deje ľuďom, ktorí nie sú ochotní vzdať sa
pripútanosti k vlastným predstavám o sebe samých, o svete i o Bohu.
Nevymenia svoju naviazanosť za živý vzťah.

   

Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život,
   a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne,
   aby ste mali život.

 /Lk 5, 39-40/
A tak prichádzate o veľkolepú hostinu, ktorú popisujú všetci mystici,
proroci i Ježiš.
/porovnaj Iz 25,6-7; 55,1-2; Jn 2,1-12; a väčšia časť Lk 14./

   Boh určite neexistuje preto, aby sme Ho/Ju/ mohli dokonale pochopiť
   a vysvetliť. Je úžasné a podivuhodné, že si Boh ako všetci dobrí
   rodičia skôr praje, aby vzrastalo to, čo stvoril a čo miluje -
   a to sme my. Je iróniou, že nám viac prospieva učiť sa z vlastných
   chýb a meniť sa než ísť priamou cestou, na ktorej sa nenaučíme nič.

prevzaté
Nahá prítomnosť
Richard Roh

Raz Majster rozpovedal príbeh o drahocennej
starožitnej nádobe, ktorú na verejnej dražbe
predali za obrovskú sumu peňazí.
Patrila tulákovi, ktorý dožil svoje dni
v chudobe, netušiac, akú cenu má nádoba,
do ktorej si vyžobrával drobné.

Žiak sa spýtal Majstra, čo symbolizuje
tá nádoba. Majster povedal:
„Teba!“

Keď ho žiak požiadal o vysvetlenie,
riekol: „Všetku pozornosť sústreďuješ
na zbieranie drobných vedomostí z kníh
a od učiteľov. Lepšie by si urobil,
keby si viac pozornosti venoval nádobe,
do ktorej ich ukladáš.“

Prevzaté:      Minúta múdrosti     A. de Mello

Istý novinár raz požiadal Majstra, aby menoval
jednu vec, ktorá charakterizuje súčasný svet.
  Majster bez váhania odpovedal:
"Ľudia vedia stále viac a viac o kozme
a menej a menej o sebe."
  A astronómovi, ktorý ho ohuroval zázrakmi
modernej astronómie, Majster zrazu povedal:
"Zo všetkých zvláštnych objektov vo vesmíre
- ako sú čierne diery, kvazary a pulzary -
jednoznačne najzvláštnejšie je naše ja!"

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Keď sa Majstra pýtali na jeho osvietenie,
vždy mlčal, hoci žiaci skúšali všetko možné,
aby ho primäli hovoriť.
 Na túto tému sa dozvedeli len to, čo Majster
raz povedal svojmu najmladšiemu synovi,
ktorý chcel vedieť, ako sa jeho otec cítil,
keď sa stal osvieteným. Odpoveď znela: "Ako blázon."
 Keď sa chlapec spýtal prečo, Majster odpovedal:
"Vieš, syn môj, bolo to tak, akoby si vynaložil
obrovské úsilie, aby si sa dostal do domu - vyliezol
by si po rebríku a rozbil okno - a potom by si zistil,
že dvere boli otvorené."

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Žiakovi, ktorý príliš lipol na knihách,
Majster povedal:
„Istý človek išiel na trh s nákupným zoznamom
a stratil ho. Keď ho na svoju veľkú radosť opäť
našiel, dychtivo si ho prečítal.
Presne sa ho pridŕžal, kým všetko nenakúpil.
Potom ho odhodil ako nepotrebný zdrap papiera.“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Hoci sa zdalo, že Majster má rád život a žije
naplno, bol známi aj tým, že sa nebojí riskovať.
Raz napríklad odsúdil tyraniu vlády,
za čo mu hrozilo väzenie a smrť,
inokedy zas viedol skupinu žiakov na pomoc
dedine postihnutej morom.
  "Múdri sa smrti neboja," vravieval.
"Ale prečo by mal človek ľahkovážne
riskovať život?" spýtali sa ho raz.
"Prečo človeku tak málo záleží na tom,
keď sviečka zhasína na úsvite dňa?"

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello

Keď Majster dosiahol osvietenie,
rozhodol sa pre jednoduchý život –
pretože zistil, že mu taký vyhovuje.
  Smial sa svojim žiakom, ktorí začali žiť
jednoduchým životom, aby ho nasledovali.
  „Aký zmysel má napodobňovať moje správanie,“
hovoril, „ak nemáte moju motiváciu?
Alebo ak si ju prisvojíte bez vízie,
z ktorej vznikla?“
  Lepšie ho pochopili, keď povedal:
„Stane sa koza rabínom, pretože má bradu?“

Prevzaté:     Minúta múdrosti     A. de Mello