Sú ľudia, ktorí sa už nevedia ničomu čudovať.
Vravia, že všetko tu už raz bolo. Že už niet ničoho
nového. Vraj sa v živote už veľa ráz sklamali.
Nepočúvajú vás, keď im chcete niečo povedať.
Ak ich na niečo upozorníte, vôbec si to nevšimnú.

Od detí som sa naučil, že všetko je nové. Že sa
môžem všetkému čudovať.
Že všetko počujem prvý raz.
Že všetko vidím prvý raz.

Iba tak uvidím, ako sa ti vodí.
Iba tak pochopím, kto si.
Iba tak sa o tebe dačo dozviem.
Iba tak sa pozriem do tvojho vnútra.
Iba tak užasnem nad tvojou dobrotou,
nad tým, aké je všetko dobré: sieť pavúka, letokruhy
stromu, melódia, svetlo lampy, tvoj úsmev, mäkký
kožúšok susedovej mačky, rúčky nášho najmladšieho a
mozole nášho starého otca, susedova radosť, bolesť
priateľa, život navôkol a sila nádeje... F. Giglinger

Nebojme sa žasnúť a naše dni nebudú prázdne.