Pod pojmom láska sa v dnešnej dobe rozumie hocičo: opravdivá láska aj ilúzie, žiadostivosť, povrchná zaľúbenosť, túžba po rozkoši aj útek od samoty...
V masmédiách sa vyjadrujú, že prostitútka „sa miluje“ so svojim klientom, v pornografickom filme „sa milujú“ zvieratka v lese „sa milujú“ dokonca som počul vyjadrenie, že toto sa nazýva „akt lásky“.  
No nie je to pomýlené? A ľudia potom podľa týchto vzorov praktizujú takúto „lásku“ so svojimi partnerkami a partnermi. Avšak pariť sa ako zvieratka vôbec neznamená milovať!
V čom teda spočíva opravdivá láska muža k žene? Odkiaľ budem vedieť, že milujem takouto láskou?
    Zrelý človek sa môže a aj chce prejaviť sexuálne, ale dokáže sa aj ovládať, pretože vie, že v danej chvíli to nemusí byť správne.  Dokáže si vybrať skutočné dobro a nie iba rozkoš. Takýto postoj sa volá sloboda. Alebo sa naučíme žiť v slobode, alebo upadneme do väčšej, či menšej závislosti. Môžeme si vybrať jedno, alebo druhé.  Avšak nijaká závislosť neprináša človeku šťastie, nanajvýš momentálnu rozkoš. V konečnom dôsledku závislosť človeka ponižuje, degraduje a ubíja. Muž závislý na sexe prežíva svoju sexualitu veľmi primitívne – využíva svoju partnerku na uspokojenie svojej závislosti. Je však možné, aby takéto spolužitie prinášalo tak jemu, ako aj jej dlhodobú spokojnosť? Asi sotva! Úľava, akú človek pocíti, keď podľahne závislosti, je niečo celkom iné, ako spokojnosť, radosť, šťastie.
    Je zrejme, že lásku a žiadostivosť si najčastejšie mýlia v masmédiách, veď azda, neexistuje jeden film, čo by nemal sexuálny podtext, alebo relácie, či „populárne“  reality show.
Aký je teda rozdiel medzi láskou a žiadostivosťou?
Láska je dobrá, konštruktívna, vyjadruje úctu, zodpovednosť, obdiv, uznanie, schopnosť obetovať sa pre milovaného človeka. Naproti tomu je žiadostivosť deštruktívna, pretože považuje ženu za vec a správa sa k nej ako k prostriedku na sebaupokojenie, ako k úžitkovému predmetu. Práve žiadostivosť vedie mužov k manželskej nevere, k využívaniu služieb prostitútok, k znásilneniam a pod.
Muži však majú prirodzený sklon k žiadostivosti. Tento, ako aj ostatné zlé sklony vyplývajú z toho, že sme poznačení následkami dedičného hriechu. Ale nemusíme sa vzdávať a podliehať im, sme predsa slobodní! Zvoľme si dobro.  Sv. Pavol píše: „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami“ (Gal 5, 24). Žiadostivosť možno a aj treba „ukrižovať“, teda premáhať s pomocou Božej milosti. Žiadostivosť sa nedá zbaviť raz a navždy, pretože naša prirodzenosť sa nedá dokonale zmeniť jedným vrzom. Avšak s pomocou Božej milosti môžeme svoju prirodzenosť zušľachťovať a vypestovať si návyk ovládať svoju žiadostivosť, teda nadobudnúť čnosť čistoty. A zachovaním čistoty dosiahneme zrelú lásku. Zrelá láska chce svoj život navždy, v dobrom i zlom, v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe spojiť so životom milovaného človeka. Opravdivá láska si chce založiť rodinu. Veď ako sa kňaz pri sobáši pýta?  „Ste rozhodnutí žiť v úprimnej láske  a vo vzájomnej úcte po celý život? Chcete si založiť rodinu? Chcete s láskou prijať deti, ako dar Boží?“  Opravdivo miluje ten, kto na tieto otázky úprimne odpovie áno.
Ak sexuálne spolužitie vyplýva zo zrelej a zodpovednej lásky, je sviatkom, duchovnou hostinou, slávením tajomstva a najintímnejším úkonom sebadarovania muža a ženy. Ak však chlapec hovorí dievčaťu, že ju miluje, ale pritom nemá zámer s ňou ostať navždy a nemyslí na založenie rodiny, potrebuje ešte dozrieť pre svoje i jej dobro. Samozrejme, že dozrieť v čistote, pretože k zrelej láske sa dozrieva v čistote.
    Na záver by som  ešte chcel, že aj ženy a dievčatá sa smú významne pričiniť v boji so žiadostivosťou a tak pomôcť svojim kamarátom. Ako? Slušným a nevyzývavým oblečením.  Možno to nie je najľahšia úloha, pretože tvorcovia dnešnej módy ženy skôr vyzliekajú, ako obliekajú. Predstaviteľky nežného pohlavia musia byť „sexy“ a vzbudzovať žiadostivosť okoloidúcich mužov. A tak sa dievčatá a ženy ochotne vyzliekajú, pretože je to „moderné“, a potom sa čudujú,  prečo sa cítia, ako tovar na trhu s ľudským mäsom.