V tomto blogu prinášam interview s Jozefom Banášom, ktorý svojho času pôsobil ako viceprezident v Parlamentnom zhromaždení NATO. Interview bolo uverejnené už dávnejšie v časopise Zem a vek. V tomto interview opisuje Jozef Banáš svoje skúsenosti z  Parlamentného zhromaždenia NATO, týkajúce sa napr. hlasovania, právomoci a vysvetľuje, prečo si myslí, že sme rukojemníkmi NATO a prečo stratil ilúzie o NATO. V blogu sú úryvky z interview (krátené).

Ako sa dnes dívate na túto organizáciu?

Jozef Banáš:
„Je mi ľúto, čo sa stalo z takej organizácie ako NATO, ktorá zohrávala  kľúčovú rolu v časoch studenej vojny a výdatne prispela k pádu komunizmu. Tým, že padol komunizmus,  NATO stratilo nepriateľa. Vôbec hovoriť o NATO ako o medzinárodnej organizácii je nadnesené, pretože sú to v podstate Spojené štáty a ostatní sú do počtu.
Ak si v PZ NATO v čase môjho pôsobenia trúfol niekto povedať vlastný názor, boli to občas  Francúzi. Inak to fungovalo presne rovnako ako za socializmu. Vtedy na hlasovaniach všetci po očku pozerali na sovietskeho predstaviteľa, a potom hlasovali rovnako. Tu to bolo to isté – všetci sa dívali na Američana, a potom hlasovali ako on. Ani raz som pri hlasovaniach – a bolo ich dosť – nezažil, že by bol niekto proti americkému návrhu.

Kedy ste prestali byť hrdý?

Veľmi som ostal sklamaný potom, ako nás Američania jednoducho oklamali pri vojne v Iraku. Tú kritizoval aj človek, ktorého si vážim a mal som s ním veľmi dobrý vzťah – americký kongresman Douglas Bereuter, ktorý bol prezidentom  Parlamentného zhromaždenia NATO v čase, keď som tam začínal.
Keď sa ukázalo, že žiadne zbrane hromadného ničenia v Iraku neboli, očakával som, že Američania sa aspoň ospravedlnia. Ale nič také neurobili. Jednoducho to tam rozbombardovali a vytvorili tak základ krízy, ktorá je tam doteraz, a bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe výrazne zhoršili. Takže som čoraz viac strácal ilúzie o NATO, s ktorým som kedysi sympatizoval.

Aké ste mali právomoci?

Žiadne, aj tak o všetkom rozhodovali Američania. Formálne sme mali kontrolovať Severoatlantickú radu. Bol som napríklad v delegácii, ktorá bola v Afganistane. Mali sme tam mapovať situáciu. Ale čo sme mohli zmapovať? Všetci vedeli, že sa to tam nedá vyhrať, len nahlas sa to nikto neodvážil povedať.
Tieto skúsenosti z Afganistanu popisujem aj v mojom najnovšom románe Velestúr. Videl som tam dezilúziu dôstojníkov aj vojakov NATO. Jednoducho nevedeli, prečo tam sú. Keď bol pri moci Taliban, zakázal pestovanie ópia. A za tých 13 rokov, čo tam fungovalo NATO, sa produkcia ópia znásobila asi dvadsaťkrát.
Sklamaný afgánsky prezident Karzaj povedal, že Američania za 13 rokov situáciu v krajine nikam neposunuli, spôsobili tam len chaos a hľadeli si svojich záujmov. Toto prednedávnom povedal do očí americkému veľvyslancovi pri príležitosti ukončenia misie NATO v jeho krajine. Informovali o tom svetové agentúry a naše médiá to, samozrejme, ignorovali.

Nebolo by pre nás ako krajinu jednoduchšie vystúpiť z NATO?

Je to veľmi zjednodušené riešenie, ktoré by len prispievalo k istej polarizácii. Ak by prišlo k nejakému ostrému konfliktu s Ukrajnou a začali by nám sem posielať bojové jednotky NATO, čím by sme sa automaticky stali cieľom ruských rakiet, poviem bez váhania: poďme preč z NATO. Nie zo zbabelosti. Ale prečo by Slovenská republika mala byť zavlečená do konfliktu, s ktorým nemá nič spoločné, navyše do konfliktu proti svojim slovanským bratom?


Nebolo by lepšie vystúpiť z NATO preventívne už teraz, keď vidíme, že riziko takéhoto konfliktu narastá? A vôbec, viete si predstaviť Slovensko ako neutrálnu krajinu?

Mám veľa priateľov v neutrálnom Rakúsku a viem, že ľudia tam situáciu na Ukrajine do takej miery ako u nás neriešia. Sú v pohode, pretože sú neutrálna krajina. Na mojich besedách stretávam doslova tisíce ľudí a viem, že keby sa vypísalo referendum o vystúpení Slovenska z NATO, väčšina našich občanov by bola za vystúpenie. Má to však háčik, keby sme reálne vyhlásili, že vystupujeme z NATO, garantujem vám, že v krátkomčase by sa tu udialo niečo podobné ako v prípade Charlieho Hebdo. Málokto si všimol, že Francois Hollande 5.januára povedal, že sankcie voči Rusku sú nezmyslené, 7. januára sa udial atentát čudných teroristov na dovtedy neznámu redakciu Charlie Hebdo a vyšetrovateľ sa vraj z prepracovanosti zastrelil...Podobne – keby Gréci pvedali, že vystupujú z NATO, garantujem vám, že by nastal nejaký vážny problém v ich vzťahu s Tureckom.
........

Neutralita je krásny sen. Môžeme byť akokoľvek nahnevaní na Američanov, ale keď už sme v NATO, sme takpovediac jeho rukojemníkmi.. Napriek všetkým mojim výhradám som presvedčený, že nielen na Ukrajine, ale ani inde  k ostrému konfliktu NATO a Ruska nepríde, a preto si myslím, že je lepšie zostať. Iná situácia by bola, keby nám sem NATO začalo posielať svoje jednotky."

Celý článok (celé interview s J. Banášom) si môžete prečítať na stránke:

http://zemavek.sk/articles/view/sme-rukojemnikmi-nato

NÁMET NA DISKUSIU:

1. Čo si myslíte o názoroch a skúsenostiach J. Banáša prezentovaných v tomto interview ?
2. Aký máte názor na členstvo a na zotrvanie Slovenska v NATO ?
3. Čo si myslíte o plánovanom budovaní styčného integračného tímu NATO a vojenskej základne NATO v SR ?