Veď synovia tohto sveta sú voči seberovným prezieravejší,
než synovia svetla.  

   Lk 16,8

Duchovná múdrosť občas nie je v najlepšom súlade s cieľmi
a zvykmi sveta. Niekedy však duchovne zameraní ľudia berú
túto pravdu až príliš vážne a myslia si, že ak chceme byť
"duchovní", musíme byť naivní, brať do úvahy zložitosť sveta
sa pre nás nehodí a nemôžeme viesť druhých tak ako iní.
Náboženskí vodcovia sa zároveň často snažia zaobísť sa po-
trebnych kompetencií, pretože si myslia, že im ich zvláštny
status akúkoľvek prípravu - či už ide o odborné znalosti
alebo o obor duchovného vedenia - robí zbytočnou.
  Skutočnosťou je, že pre skutočné vedenie neexistuje lepšie
školenie ako život v nahej prítomnosti. Tam môžeme dať bokom
naše duševné konštrukcie a zvládnuť dané situácie ďaleko
nápaditejšie - s jasným videním u toho, kto žije mimo svojho ega.
To je nepochybne dôvod, prečo niektorí veľkí kresťanskí mystici,
napríklad Terézia z Avily, Katarina Sienská a Ignác z Loyoly boli
tiež prvotriednymi vodcovskými osobnosťami, dokázali druhých
motivovať a reformovať celé inštitúcie.
  Tu vám ponúkam niektoré poznatky, ktoré každý dobrý neduálny
vodca pozná a riadi sa nimi, či už na pracovisku, doma alebo
v učebni.
  Dobrá vodcovská osobnosť dokáže vidieť alternatívne riešenia.
  Dobrá vodcovská osobnosť ani tak nerozkazuje a nepožaduje,
ako skôr inšpiruje a ovplyvňuje.
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že každé jednostranné riešenie
je dopredu odsúdené k zániku. Nikdy nie je konečným riešením,
znamená len jeho odsunutie.
  Dobrá vodcovská osobnosť uvažuje o probléme, analyzuje ho
a hľadá jeho riešenie spolu s celým týmom.
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že absolútnych dilem je veľmi
málo. Veľa dilem umelo vytvárame, keď sa vnútorne zasekneme,
na niečo sa vnútorne fixujeme, máme strach, príliš sa identifikujeme
so svojou pozíciou, potrebujeme zvíťaziť, alebo nie sme ochotní
uvažovať ani o čiastočnej pravde obsiahnutej v inom názore.
  Dobrá vodcovská osobnosť sa snaží nájsť riešenie prijateľné
pre väčšinu ľudí; rád dosiahne to, že sa všetci budú cítiť ako víťazi.
/To je ťažké pre tých, ktorí sami seba chápu ako významnejších,
nadriadených, starších, oprávnených a spôsobilých - alebo pre tých,
ktorí ostastnych príkro hodnotia./
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že neexistuje žiadne dokonalé riešenie.
Je to lož a planá nádej, ponúkaná dualistickou mysľou, polaritou
a zmýšľaním typu "všetko, alebo nič".
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že zobrať si veľmi rýchlo na pomoc
predpisy alebo vôbec nehľadať iné riešenie je síce ľahké, ale často
je to prejav lenivosti alebo strach z prevzatia zodpovednosti.
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že zákon a záväzné pravidla vás
môžu iba informovať o tom, čo je nelegálne alebo nemorálne, nemôžu
vás však samé o sebe priviesť k Bohu, pravde, dobru či kráse
/Rim 3,2O a 7,7/.
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že ak hneď používam zákon, môžeme
takto hľadať Božiu vôľu, môže však byť za tým snaha vyhnúť sa zod-
povednosti, hľadaniu, pochybnostiam, vnútornej temnote i modlitbe,
bez ktorej nemôžeme žiť vo viere, nádeji a láske.
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že kvalitný kompromis a zodpovedné
hľadanie vzájomnej dohody neznamená zrieknuť sa základných hodnôt,
ale je veľmi často spôsobom, ako hľadáme - a nachádzame - iné hodnoty,
zvlášť však vytvárania spoločenstva a spoluúčasti väčšieho počtu ľudí
na konečnom riešení.
  Dobrá vodcovská osobnosť vie, že múdrosť je "umením možného".
Kľúčovou otázkou už nie je: "Ako to môžem vyriešiť a zmietnuť to zo
stola?", ale: "Ako môže z tejto situácie vzísť dobro pre čo najväčší
počet ľudí a pre ďalšie generácie?"
  Dobrá vodcovská osobnosť sa snaží ponúkať nové a nové informácie,
dovtedy kým všetke strany nenájdu spoločné riešenie.
  Dobrá vodcovská osobnosť usiluje o zvýšenie nezávislosti,
otvorenosti a autonómie členov skupiny - servilná podriadenosť je
pre spoločnú prácu tak či tak na škodu.
  Dobrá vodcovská osobnosť ľuďom vysvetlí dôvody rozhodnutia a ukáže
im, že toto rozhodnutie je v súlade s hodnotami, ktoré uznávajú.
  Dobrý vodca musí jednoducho mať schopnosť nepolarizovaného myslenia
a nefiltrujúceho poznávania /modlitba/, toleranciu voči dvojznačnosti
/viera/, schopnosť znášať tvorivé napätie /nádej/ a starostlivosť
o druhých /láska/, aj keď mu to neprináša žiadne osobné výhody.

Ak ste vodcovská osobnosť, či v súkromnom alebo pracovnom živote,
čas od času o tomto súhrne uvažujte. Poctivo sa pýtajte, ktoré
aspekty nedualného vodcovstva sú vašimi silnejšími stránkami,
a po určitom čase si napíšte, v čom ste sa vďaka rastu v kontempla-
tívnom videní zlepšili.

voľný preklad
Richard Rohr

Prečo tak radi udržujeme status quo? Akonáhle pochopíte, že ego
nadovšetko nenávidí zmenu, je dokonalé jasné, prečo sa väčšina
ľudí schúli do klbka a ich úsilie sa sústreďuje len na obyčajné
prežitie. Či už je to kvôli hrubému zaobchádzaniu, útlaku alebo
z iných dôvodov, ego v obrannom postavení je ochotné urobiť
čokoľvek ale nie zmenu - i keby malo konať proti vlastným naj-
lepším záujmom. Spýtajte sa na to ktoréhokoľvek človeka trpiaceho
závislosťou alebo člena úzko definovanej skupiny. Ego je len
iné slovo pre slepotu. Osobne definujem ego ako nevidene já,
pretože akonáhle ho uvidíte, je koniec hry.
  Ego musí zostať nepozorované a maskované, ak sa má účinne brániť.
Zlo je zrejme vždy závislé na popieraní a pretvárke /2Kor 11,14/.
Ego ako také nie je zlé, ale môže nás k zlu priviesť, bez toho
aby sme si to uvedomili. /Pavlov výraz pre ego bol "telo"./
Zlo uspeje, keď sa tvári ako cnosť. Oslepí vás, aby ste neuvideli
svoje vlastné ilúzie, a presvedčí vás, že všetkému dokonale rozumiete.
V tom je jadro problému obrátenia a duchovnej transformácie.
  Väčšina ľudí nezmenila svoje zmýšľanie, iba svoje správanie,
proklamované presvedčenie a príslušnosť k spoločenskej skupine.
To nám nedáva výživu, a už vôbec nie, aby nás to premieňalo.
Ale v zásade odtiaľ získavame istotu a sebapotvrdenie, že sme na
tom správnom mieste. Takéto zmeny sú, ako tomu hovorím ja i iný,
"úlohou prvej polovice života". Požadované chovanie a názorový
systém sú dobré a nevyhnutné k tomu, aby nás naštartovali.
Keď však do nich príliš veľa investujeme, ľahko sa stanú našou
skrýšou. Ako hovorí Pavol, sú iba naším "dozorcom" až do príchodu
Krista /Gal 3,24/. Alebo ako ja rád hovorím, sú to "prídavné koliečka"
/ako na detskom bicykli/. Pokiaľ si ich ponecháme príliš dlho a máme
ich veľmi starostlivo pripevnené, potom sa nám nikdy nepodarí zvnútorniť
významné hodnoty a osvojiť si stabilitu - nikdy "nevyrastieme".
Nie je to tak azda u väčšiny ľudí, ktorých poznáte?
A ako je to s vami?

voľný preklad
Richard Rohr

2Kor 11,14  
A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla.