Tradičným a najuniverzálnejším výrazom, ktorý popisuje odlišný
prístup k pravde, bolo jednoducho "modliť sa za niečo". Avšak
krásne slovo "modlitba" je už tak vyprázdnené jeho zbožným použí-
vaním a zneužívaním, že teraz musíme tento odlišný mentálny postoj
opísať novými slovami. Rád by som tu predstavil iný výraz, aby ste
mohli modlitbu vnímať novým spôsobom a možno si tiež uvedomiť,
čo máme na mysli pod kontempláciou. Tým slovom je "rezonancia".
Modlitba je vlastne použitie ladičky. Jediné, čo v duchovnom živote
môžete naozaj urobiť, je naladiť sa, aby ste mohli prijať vždy
prítomné posolstvo. Akonáhle sa naladíte, dostanete ho, a nemá
to nič spoločné s vašimi zásluhami alebo s tým, k akej skupine
patríte, jedine len s vnútornou rezonanciou a schopnosťou
spolupracovať /Mt 7, 7-11/. Odosielateľ je absolútne a vždy
prítomný a stále vysiela; jediné, čo sa tu môže zmeniť, je váš
prijímač.
  Modlitba je skutočne spôsob, ako nadviazať kontakt
s Bohom/Najskrytejšou realitou, ale nie je to pokus o zmenu
Božích rozhodnutí o nás alebo o udalostiach. Také pokusy sú tým,
čomu sa sekularisti vysmievajú - a to opodstatnene. Ak má v nás
rezonovať nekonečno, mystérium a odpustenie, musí sa predovšetkým
zmeniť naša myseľ. Malá myseľ nemôže vidieť veľké Božie veci,
pretože tie dve majú akoby rozdielne frekvencie, vysielajú na
iných kanáloch. Veľká myseľ môže porozumieť veľkým veciam,
len je potrebné zvoliť správny kanál. Rozumieme tomu,
čo sa nám podobá.
  Bez modlitby nemôžete robiť nič lepšie ako počítať a porovnávať,
a to všetko len z obmedzeného hľadiska vášho vlastného já.
Modlitba, ako sa tradične chápe, poznáva skutočnosť úplne iným
spôsobom. Namiesto toho, aby predvádzala naše dobre strážené já,
prestáva obhajovať alebo presadzovať svoje myšlienky a pocity,
vzdáva sa všetkých nepriateľských postojov alebo obáv a čaká na
vedenie Odinakiaľ, ktoré sa jej tak dostane. Ponúka sa prítomnosti
"obnažená", aby sa váš prebudený vnútorný milovník mohol stretnúť
s Milovníkom. Teraz už iste chápete, prečo musíte dovoliť,
aby vo vašom srdci, mysli a očiach prebiehala vážna operácia,
ak sa vôbec máte modliť /Mt 5, 23-26/ V modlitbe ide o to,
aby ste sa zmenili vy, nie aby sa zmenil Boh.
  Jednoducho povedané: ako sme videli, modlitba je ďaleko viac
niečo, čo sa vám deje /Rim 8, 26-27/, než niečo, čo vy sami robíte.
Znamená to otvoriť sa Božiemu Já, a nie presadzovať svoje malé já.
Nakoniec zistíte, že dávate prednosť tomu, hovoriť:
"Stala sa modlitba, a já som tam bol" než "Dnes som sa pomodlil."
Viete len to, že ste vedení, milovaní, používaní a že cez vás prebieha
modlitba - a vy už nie ste na sedadle šoféra.
Boh prestáva byť jedným z mnohých objektov pozornosti
a stáva sa na istej úrovni vaším vlastným "já som".
Začínate poznávať prostredníctvom Niekoho iného, s Ním a v Ňom.
Z vašeho malého "já som" sa stáva "my sme". V tom mi prosím dôverujte.
Možno je to ta najdôležitejšia vec, o ktorej v tejto knihe hovorím.

Richard Rohr
voľný preklad

Každý z vás už asi videl kreslený vtip so zlostným zarastencom,
ktorý chodí po meste s transparentom "Robte pokánie!", poprípade
má tento nápis vytlačený na svojej tvári. Pokiaľ bol tento transparent
dosť veľký, možno bol na ňom napísaný celý biblický verš:

"Robte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské."

Znie to, ako keby ste sa mali pripraviť na súd rozhnevaného Boha,
ktorý vás potrestá za vaše hriechy. Predpokladáte, že sa rozhodnete
vstúpiť do cirkvi, uveriť v správny systém náboženských ideí
alebo prestať piť alkohol.
  Ale povedal vám nikto niekedy, že prvá Ježišova výzva v evanjeliách,
ktorá sa zvyčajne prekladá ako "obráťte sa" alebo "robte pokánie",
/Mt 4,17 Mk 1,15/ je vyjadrený gréckym slovom metanoia, čo v preklade
znamená "zmeňte svoju myseľ" alebo "zmeňte zmýšľanie"? Prvé slovo,
ktoré nám Ježiš povedal, bolo

"zmeňte sa!"

, ba dokonca

"zmeňte
svoje zmýšľanie!"

Čo sa prekladá ako "robte pokánie", nie je žiadna
moralistická alebo dokonca církevna výzva; je to jasná stratégia
pre poučenie a vzdelanie nášho sveta.
  Ježiš vie, že sebakritickí, ale nie negativistickí ľudia budu stále
rásť a vždy budu mať záujem o svet okolo seba, o seba samých a o Boha.
Zvlášť im bude prospievať, keď sa ocitnú v ťažkostiach. My ostatní
používame rozum na to, aby sme sa uzavreli, zablokovali a vyhli
všetkým zmenám. Ego a falošné já nenávidia zmenu viac než čokoľvek
iné na svete a rozum je ich hlavnou kontrolnou vežou.
  Hebrejskí proroci, Mohamed a Ježiš hovoria pochopiteľným a nezme-
nitelným jazykom o zmene, ktorou by ľudia mali prejsť. Ako je však
možné, že skupiny, ktoré sa sformovali v ich menách, sa často stali
baštou odporu voči akýmkoľvek zmenám? Tak často sme strážcami minulosti,
páči sa nám, keď všetko - mocenské i ekonomické pomery - ostávajú
po starom, zvlášť vtedy keď nám súčasné usporiadanie vyhovuje.
Keď sa spýtate väčšiny ľudí, ako sa pozerajú na náboženstvo,
odpovedia, že by malo byť ochrancom tradície. Preto sme tak často
v histórii boli spojencami kráľov, kráľovien,  
diktátorov a represivních režimov. Len sa spýtajte Francúzov,
Angličanov, Španielov, Nemcov, Rakúšanov, Rusov, skoro všetkých
v Latinskej Amerike a severoamerických protestantov. Sústavne stojíme
na strane svojho *ancien régime, namiesto aby sme stáli na strane
nadnárodného kráľovstva Božieho, a to už od momentu, kedy nás
Konštantín v roku 313 pozval do svojho paláca.

* bývalý režim
Nahá prítomnosť
Richard Rohr
voľný preklad

..... Žiadny iný môj osobný rys nie je zodpovedný za toľké
škody ako moje čiernobiele zmýšľanie: dopustil som sa kvôli
nemu obrovských chýb a dospel som k mnohým nesprávnym záverom,
zranil som mnoho ľudí a ublížil som i sám sebe, nedokázal
som milovať a mnoho situácií som nesprávne porozumel.
A tento vzorec dualistického či polarizovaného myslenia
je napriek svojej značnej obmedzenosti hlboko zakorenený
vo väčšine príslušníkov našej západnej kultúry. Binárne
myslenie nie je nesprávne či nemorálne samo o sebe -
v mnohých, možno dokonca vo väčšine situácií je vlastne
nutné. Je však úplne nevhodné pri riešení zásadných otázok
a dilem nášho života.
  Prečo to sebe aj druhým robíme? Neviem vari, že každé
hľadisko je jednoducho pohľadom z jedného jediného uhla?
Prečo nemôžem poodstúpiť a kľude si uvedomiť, že vždy mám
niejaké osobné preferencie, tendencie či potreby, či už
dobré a osožné? Nie je mi jasné, že mať informácie nikdy
neznamená mať všetky informácie? Prečo je tak ťažké vzdať
sa svojej pozície, akonáhle som ju raz vnútorne zaujal,
nie to ešte ak som ju zaujal verejne?
  Táto schopnosť stiahnuť sa a kľudne pozorovať svoje
vlastné vnútorné drámy, bez toho aby som urýchlil vyjadrenie
konečného názoru, je základom vlastného duchovného videnia.
Je to elementárna forma toho, čomu sa hovorí "zomrieť sám sebe",
čo Ježiš osobne žil a Buddha na základe svojej skúsenosti učil.
Nech už tomu hovoríte akokoľvek, toto kľudné,
nesebecké nazeranie a chápanie je vo všetkých kultúrach
a náboženstvách typické pre ľudí, ktorí vynikajú na úrovni
činnosti i lásky. Voláme ich mudrci, múdrimy či svätými mužmi a ženami.
Vidia očami mystikov.
  Na Západe však nie sme už po storočia k tejto vyššej úrovni
videnia prakticky vedení ani v tom zmysle nie sme vyučovaní.
..... Tragickými dôsledkami tejto skutočnosti sú racionalizmus,
sekularizmus a ateizmus na lavici a fundamentalizmus,
tribalistické myslenie a strnulosť poznávacích schopností
na pravici. Nič z toho nám neprospieva. Preto sa pýtam,
či náboženstvo funguje tak, ako má. Našťastie sú tu stále ešte staré
a dávne tradície. Ospravedlňujem sa konzervatívnym kresťanom,
ale sú to omnoho staršie a solídnejšie tradície a môžeme
sa z nich aj naďalej učiť.

voľný preklad
Richard Rohr