Tento blog by som chcela venovať obdivuhodnej žene menom Agafia Lyková.

Ruska Agafia Lyková sa narodila a prežila celý svoj život v sibírskej divočine, kam utiekla jej rodina v roku 1936 kvôli náboženskému prenasledovaniu Stalinom v Sovietskom zväze. Vyrastala v usadlosti na úpätí hôr a poznala iba svoju rodinu a okolité lesy. Ona aj jej rodina žili 40 rokov v úplnej izolácii od civilizácie a nevedeli napríklad ani o tom, že prebiehala druhá svetová vojna. Až v roku 1978 ich náhodou objavili ruskí geológovia, ktorí nad touto oblasťou leteli.
Jej rodičia aj všetci súrodenci už zomreli.

Agafia býva sama v odľahlej časti južnej Sibíri neďaleko mongolských hraníc a prežíva v divočine hlavne kvôli svojej silnej kresťanskej viere v Boha a vďaka svojej usilovnosti, šikovnosti, pracovitosti a húževnatosti.

Pridávam sem 2 dokumentárne filmy o Agafii a jej zaujímavom živote - ten prvý je v angličtine:

AGAFIA - život v sibírskej divočine

druhý film o Agafii je v ruštine s anglickými titulkami:

AGAFIA - a jej asketický život (v ruštine)

Najbližšie ľuďmi obývané sídlo je od nej vzdialené 160 míľ... Trvá 7 dní plavenia sa na kanoe po rieke, ak ju chce niekto navštíviť. V zime je možné sa k nej dostať iba helikoptérou.
Agafia sa živí chytaním rýb v blízkej rieke, sama si pestuje zemiaky a zeleninu. Napriek jej vyššiemu veku 70 rokov si sama rúbe a nosí drevo z lesa, aby si mohla zakúriť. V sibírskej divočine, kde žije, zvykne byť v zime aj mínus 40 stupňov.  

Agafia sa verne už desaťročia drží svojej kresťanskej viery v Boha, pravidelne sa modlí a číta modlitby zo 400 rokov starých liturgických kníh písaných ešte v staroslovienčine a rozpráva okrem ruštiny aj ich pôvodným jazykom...
Myslím, že je obdivuhodné, že táto skromná a úprimne veriaca žena dokáže prežiť v tak tvrdých sibírskych podmienkach a preto si myslím, že jej životný príbeh a spôsob života úplne spätý s prírodou stojí za pozornosť.
Vo filmoch sú zaznamenané aj nádherné zábery nedotknutej sibírskej prírody...