Prvú Knihu králov môžeme rozdeliť na dve hlavané časti.Prvá z nich opisuje vládu krála Šalamúna a tá druhá to, čo sa stalo po rodelení královstva na severné Izraelské královstvo a južné Judské královstvo za vlády Šalamúnovho syna Rechabeáma. Dočítame sa tu,  prečo k tomuto rozdeleniu došlo, a vidíme, ako sa rozdelili osudy oboch královstiev a vznikli dva od seba nezávislé královské rody. Pokračovanie mesiášskej línie bolo naďalej spojené iba južným královstvom a s rodom potomkov krála Dávida. Aj druhú knihu Králov môžeme rozdeliť na dve časti.Prvá časť sa zaoberá dejinami oboch královstiev  pred zničením severného Izraelského královstva Asýrskou ríšou v 722 pred Kr. V druhej časti čítame o dejinách Judského královstva až do jeho vlastného pádu roku 586 pred Kr,kedy bolo zničené Babylonskou ríšou a jeho obyvatelia odvlečení do zajatia. V Knihách králov vidíme striedanie vlád bezbožných králov, ktorí umožnili odpadnutie Božieho ludu od Pána a rozmach pohanských praktík,  a vlád zbožných, spravodlivých králov, ktorí očistili krajinu od modiel a viedli lud k návratu k Božiemu slovu a uctievaniu pravého Boha.Božím hlasom v období králov boli proroci ako Eliáš, Elizeus, Jonáš, Izaiáš či Jeremiáš. Duchovným odkazom Kníh králov je skutočnosť, že bezbožný život krajiny vedie k Božím súdom a, naopak celonárodné pokánie k zmiereniu s Bohom,  k požehnaniu a prosperite krajiny. Knihy králov boli napísané okolo rokov 560-550 pred Kr.  KRESŤAN  Slovom kresťan označujeme každého nasledoníka Ježiša Krista. Slovenské slovo kresťan už je odvodené od gréckeho výrazu christianos,  ktorý doslova znamená kristovec,  ten kto patrí Kristu a nadleduje Krista. Učeníci boli prvýkrát nazvaní kresťanmi v zbore v Antiochii (Sk 11,26).  KRISTUS  Slovom Kristus prepisujeme do slovenčiny grécke slovo Christos,  ktoré je ekvivalentom hebrejského výrazu Mašíjach a znamená Pomazaný. V prípade Ježiša Krista teda nejde o meno, ale o titul. Pomazaný je Pánom povolaný a zmocnený zachrániť a vyslobodiť Boží lud. Viac info pozri heslo Mesiáš.    KRÍŽ  Rímsky popraný nástroj,  na ktorom zomrel mučeníckou smrťou Pán Ježiš Kristus. Poprava na kríži bola jednou z najkrutejších popráv praktizovaných v dejinách ludstva. Odsúdeného na smrť najskôr zbičovali bičom z kožených remienkov (flagellum),  potom musel odniesť vodorovné brvno kríža (pati bullum)  až na miesto svojho ukrižovania,  ktoré sa zvyčajne nachádzalo za hradbami mesta. Práve toto brvno nemohol Pán Ježiš  pre slabosť uniesť,  preto mu s ním pomohol Šimon z Kyrény. Pred odsúdeným kráčal hlásatel,  ktorý niesol tabulku,  na ktore bol napísaný prehrešok odsúdeného. Keď došli na miesto popravy, kati svoju obeť vyzliekli,  položili na kríž tak,  aby mal priečne brvno pod plecami, a paže odsúdeného k nemu priviazali alebo pribili, pričom klincami neprebíjali dlane odsúdeného, ako býva zvyčajne zobrazované, ale jeho predlaktia. Toto priečne brvno potom zdvihli a pripevnili na zvislý trám. Nohy, ktoré boli tiež priviazané, alebo ako  v prípade Pána Ježiša pribité, mala obeť nad zwmou.Hlavnú váhu tela niesol spravidla kolík (sedile), na ktorom ukrižovaný sedel.Takto nechali odsúdeného zomrieť hladom alebi vyčerpaním. Niekedy sa rozhidli smrť urýchliť zlámaním nôh popraveného, ako to bolo v prípade dvoch lotrov ukrižovaných s Ježišom. Kristova smrť na kríži nám priniesla odpustenie odpustenie hriechov a zmierenie s Bohom. Kríž symbolizuje hanbu a pokorenie, zároveň však je skrze neho zjavená Božia sláva a múdrosť, lebo jeho prosdredníctvom sú zachraňovaní tí, ktorí veria v Krista. Pán Ježiš volá svojich učeníkov, aby každý deň zapreli seba samého a nieali svoj kríž. Týmto nesením kríža myslel zapretie nášho sebectva, naše podriadenie sa Božej vôli a ochotu znášať pre Krista aj prorivenstvá (Mt 10,38,'16,25), a práve to sú znaky pravého učeníctva. KNIHY KRONÍK 1.a 2.kniha kroník, niekedy tiež nazývané Knihami Paralipomenom. Sú záznamom dejín Božieho ludu Starej zmluvy,, od Adama až po Kýrov dekrét "z roku 538 pred Kr., umožňujúci judským zajatcom návrat z núteného babylonského exilu. Aj keď sú tieto spisy anonymné, podla rabínskej tradície ich napísal kňaz Ezdráš, aby pripomenul navrátilcom ich dejiny a duchovné dedičstvo predkov. Knihy kroník vyzdvihujú vyvolenie židovského národa, dôležitosť Zákona, jeruzalemského chrámu a kňazskej služby rovnako ako nádej Božieho ludu na príchod Dávidovho potomka, ktorý bude ako Mesiáš sedieť na Dávidovom tróne naveky. Prvých 9 kapitol 1. Knihy kroník sa venuje genealogickej histórii Izraela (rodokmeňom)  od Adama až po Dávida. Tieto rodokmene sú najrozsiahlejšími a najkomplexnejšie spracovanými rodokmeňmi v celej Biblii. Od 10 kapitoly až do poslednej, 29. Kapitoly, čítame o vláde krála Dávida. Oproti 2. Knihe Samuelovej vynecháva 1.kniha kroník opis temných stránok Dávidovho života a jeho zlyhania a sútredí sa na pozitíva, predovšetkým jeho prípravu na neskoršiu stavbu chrámu,ktorú realizoval Dávidov syn Šalamún.2.knihu kroník môžeme tiež rozdeliť na dve časti. Kapitoly 1-9 pojednávajú o vláde krála Šalamúna, ktorá bola,, zlatým vekom "pokoja, slávy a prosperity Izraelského královstva. Centrom tohto obdobia je v podaní 2. Knihy kroník, stavba a posvätenie chrámu, ako centra uctievania pravého Boha. Kapitoly 10-36 sú zamerané na dejiny judského královstva po skončení Šalamúnovej vlády a odtrhnutí severného Izraelského královatva. Tieto kapitoly sa sústredia predovšetkým na opísanie vlády dobrých, bohabojných králov, počas ktorých vlády Judsko zažívalo duchovné prebudenia a reformy. Knihy kroník boli napísané v rokoch 450-420 pred Kr. KRST ...Doslovným významom slova krst, po grécky baptizma,  je,, ponorenie ". V Biblii sa stretávame s pojmom krst v štyroch rozličných súvislostiach. Čítame o vodnom krste,  Jánovom krste, o krste Duchom Svätým a o Ježišovom krste utrpenia. Vodný krst   Pri ide o ponorenie do vody,, v meno Otca Syna i Ducha Svätého "(Mt 28,19),ktoré je symbolickým vyjadrením kresťanovho stotožnenia sa s Kristovou smrťou a vzkriesením. Človek, ktorý sa krstí, sa celý ponorí do Božieho mena, čím vyjadruje to že patrí Bohu a tiež duchovnú skutočnosť, že spolu s Kristom zomrel starému životu, a spolu s ním bol prostredníctvom znovuzrodenia vzkriesený k novému životu, životu v Kristovi a pre Krista. Podla Písma nejde o umytie telesnej špiny, ale ide o,, záväzok dobrého svedomia voči Bohu "(1Pt 3,21), to znamená o skutok poslušnosti Božiemu slovu, ktoré hovorí , Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený "(Mk 16,16).Biblický krst je v rozpore s dnes tak rozšírenou praxou krstu nemluvniat. Krst je dobrovolným a vedomým prejavom viery krstenca a mal by nasledovať až po jeho obrátení ku Kristovi. Jánov krst  ...Ešte pred začiatkom Kristovej verejnej služby vystúpil Ján Krstitel,  volal izraelský lud k pokániu a na znamenie tohto pokánia ich krstil (Mk 1,1-. V tomto prípade krst symbolicky vyjadroval obmytie hriechov.  Krst Duchom Svätým ...Naplnenie Duchom Svätým,ku ktorému došlo na Letnice v Jeruzaleme, Biblia tiež nazýva krstom, to znamená ponorením do Ducha Svätého (Sk 1,4-5). Ide o skúsenosť, nasledujúcu po obrátení človeka ku Kristovi, ktorá predstavuje jeho zmocnenie ku kresťanskej službe a k tomu, aby sa stal Ježišovým svedkom (Lk 24,49,'Sk 1,. Pri krste Duchom Svätým človeka Duch maplní a v jeho vnútri sa stane duchovným prameňom,  tryskajúcim k večnému životu (J 7,37-39. Táto skutočnosť sa prejaví hovorením v jazykoch, prorokovaním alebo ostatnými charizmami, darmi Ducha Svätého. KRST KRISTOV ...Toto slovné spojenie označuje mieru utrpenia Pána Ježiša Krista, Jeho doslovné ponorenie do utrpenia na kríži (Mt 20,2223,'Lk 12,50).  KRV ...Podla Biblie je krv svätá a velmi vzácna tekutina. V krvi sídli duša, tzn. život človeka alebo zvoeraťe. Preto je od čias Noachových, kedy Boh po potope dovolil jedenie mäsa zvierat, zakázané konzumovať krv,  a to pod trestom smrti. Toto nariadenie bolo vydané dávno pred Mokžišovým zákonom,  ale je v ňom opakovane zdôraznené (Gn 9,4,'Lv 17,10-14,'Dt 12,23-25). Nespravodlivo preliata krv volá k Bohu po pomste, teda po potrestaní vinníka (Gn 4,10,'9,5-6). V Starej zmluve existoval systém zvieracích obetí, ktorý bol predobrazom obeti Pána Ježiša Krista. Na obetné zvieratá boli prenesené hriechy ludí a preliatá krb obetí tieto hriechy prikryla a uzmierila ludí s Bohom. Dokonalá obeť bola prinesená až prostredníctvom Kristovej smrti na Kríži. Preliata krv Božieho baránka má moc zmieriť s Bohom každého človeka, ktorý uverí v Krista,  a získať preňho odpustenie hriechov. Kristova krv je pre nás prostriedkom vykúpenia, očistenia a posvätenia naších životov (Iz 52,15'Žd 9,13-14,'1Pt 1,18-19.