Súbor biblických kníh považovaných cirkvou za Božie Slovo, tzn.Duchom Svätým inšpirované Písmo.Grécke slovo kánon, ktoré znamená ,, pravidlo, mierku, "sa sa v kresťanstve od 4.storočia používa na označenie záväzného zoznamu kníh Starej a Novej zmluvy.V prípade Starej zmluvy je kánon protestantského kresťanstva prakticky totožný so židovským a obsahuje 39kníh. V prípade židovského kánonu sa počet kníh líši len vďaka tomu, že niektoré knihy spájajú (napr.Knihy Samuelove, knihy Králov alebo Ezdráša a Nehemiáša) .Starozmluvný kánon rímskokatolíckej cirkvi obsahuje navyše 9.tzv.deuterokánonických kníh, ktoré sa nenachádzajú v hebrejskej Starej zmluve, no sú súčasťou starovekého gréckeho prekladu hebrejskej Biblie, známeho ako Septuaginta, ktorá bola akousi,, Bibliou prvých kresťanov."Židia ani protestantskí kresťania deuterokánonické spisy nepovažujú za Bohom inšpirované, môžu však byť cenným svedectvom o vývoji myslenia a spirituality židovského národa v období medzi Starou a Novou zmluvou.Novozmluvný kánon, obsahujúci 27kníh,sa ustálil v treťom storočí a ako kresťanskými autoritami inšpirované Božie Slovo sa vymedzil oproti množstvu ostaných ranokresťanských spisov.Novozmluvný kánon je prijímaný rovnako aj katolíkmi protestantmi.KNIHA KAZATEL Kniha Kazatel býva považovaná za spis múdreho krála Š, ktorý v nej rekapituluje svoj život a opisuje svoje hladanie zmyslu všetkého, ,, čo sa deje pod slnkom."Podla židovskej tradície napísal král Šalamún Pieseň piesní počas svojej mladosti, v strednom veku napísal Príslovia a vo vysokom veku knihu Kazatel ako zhrnutie svojej životnej múdrosti.Kniha poukazuje na márnosť a prázdnotu hladania pozemského životného šťatia mimo Boha a jeho Slova.Kazatel vo svojom živote hojne zakúsil úspech, bohatstvo, slávu a všetky zmyselné rozkoše a o tomto všetkom hovorí, že je to márnosť márností, všetko je márnosť"(1,2).Kniha odporúča mladým luďom tešiť sa zo svojej mladosti a zároveň žiť zodpovedne s vedomím, že Boh privedie na súd každý ludský skutok (11,9-10).Volá ludí k tomu, aby pametali na Svojho Stvoritela, kým sú mladí a nie je neskoro (12,1)a celú svoju múdrosť zhrňuje do odporučenia
,Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj "(12,13).Kniha Kazatel bola napísaná okolo roku 935pred Kr.a je vhodným čítaním pre každého hladajúceho človeka zamýšlajúceho sa nad zmyslom života v našom bezhodnotovom svete.KŇAZ V časoch Starej zmluvy stáli v úrade kňazov muži, ktorých úlohou bolo praktické vykonávanie bohoslužobných obradov, tzn.prinášanie obetí v Svätostánku.Boh si vyvolil kmeň levitov (potomkov Léviho), aby sa venovali službe pri svätostánku, opatrovali bohoslužobné predmety a nosoli zariadenie Svätyňe v priebehu putovania izraelského ludu po púšti.Toto špeciálne postavenie prinieslo levitom isté privilégiá.Keďže nemohli vlastniť pôdu ani pracovať žili z desiatkov ludu.Spomedzi levitov si Boh vyvolil potomkov Árona, aby sa stali kňazmi, ktorý budú pri obradoch zastupovať lud pred Pánom a sprostredkúvať ludu zmierenie s Bohom a jeho požehnanie.Najvyššie postavený kňaz sa volal velkňaz a jeho úlohou boli špeciálne obrady, zmrierujúce lud s Bohom, napr.počas biblického sviatku Jomkippur (Deň zmierenia) .V Novej zmluve neexistuje tento áronovský typ kňazstva.Kristus je nazývaný kňazom podla poriadku Melchisedekovho (Žd 7),a tým je ustanovený celkom iný typ kňzstva.Kristus ako velkňaz bol počas svojho utrpenia na kríži zároveň obetníkom aj obeťou.Lud Novej zmluvy už viac nie je rozdelený na kňazov a lud, ale platí tzv.všeobecné kňazstvo veriacích, ktorí sú nazývaní,, královským kňazstvom ''(1Pt2,9)a ich úlohou je sprostredkovať hriešnikom zmierenie s Bohom skrze obeť Ježiša Krista a prihovárať sa pred Bohom za tento svet (2Kor5,20',1Tm2,1).KNIHA Keď sa v Biblii hovorí o knihách, nesmieme si predstavovať viazané knihy so stranami, ako ich poznáme dnes.Biblické spisy boli zapísané na kožených alebo papyrusových zvotkoch, boli určené na verejné predčítanie.To sa týka aj novozmluvných listov, v ktorých aj nachádzame zmienky o tom, že majú byť verejne čítané po zboroch (Kol4,16).LIST KOLOSANOM Mesto Kolosy, ležiace neďaleko Laodicey, bolo sídlom zboru, ktorý založil apoštol Pavol zrejme počas svojej trojročnej služby v Efeze.Pavel tento zbor zrejme osobne nikdy nenabštívil, no bol s ním v kontakte prostredníctvom jedného zo svojich spolupracovníkov Epafrasa.Keď Epafras (pravdepodobný pastor koloského zboru) navštívil Pavla v rímskom väzení, informoval ho o tom, že do koloského zboru sa dostali falošné učenia, ktoré nahradili dôležitosť osoby Ježiša Krista ako centra kresťanského učenia zmesou mimobiblických židovských tradícií a pohanskej filozofie.Zmyslom Pavlovho listu bolo bojovať s týmto bludným učením a opísať pravú pocdstatu nového života v Kristovi.Pavol zdôrazňuje skutočný charakter a slávu Ježiša Krista, ktorého opisuje ako obraz,, neviditelného Boha "(1,15)a zdôrazňuje, že v ňom telesne prebýva plnosť božstva (2,9).Krista označuje za Stvoritela všekých vecí (1,16-17),hlavu cirkvi (1,1
a za jedinečný a dostatočný zdroj našej spásy (1,14.20-22).Prítomnosť Krista v živote veriaceho musí byť vidieť na jeho každodennom živote, na jeho správaní (3,1-17),rodinných vzťahoch 3,18-4,1a disciplíne duchovného života (4,2-6.Témou listu je tesa zvrchovanosť, nadvláda a dostatočnosť Krista.Apoštol Pavel napísal list Koloským okolo roku 62po Kr.LISTY KORINŤANOM Mesto Korint patrilo medzi najdôležitejšie grécke metropoly Pavlových čias.Ťažilo zo svojej stretegickej polohy na dôležitej obchodnej ceste, ktorá spájala sever Grécka s Peloponézom.Mesto Korint malo dva velké prístavy, ktoré ho činili prekvitajúcim obchodným a priemyselným centrom.Na skalnatej plošine nad mestom bola akropola, na ktorej sa nachádzal slávny Afroditin chrám.Náboženské obrady, počas ktorých bola uctievaná táto bohyňa lásky, boli spojené s kultickou prostitúciou, čo zapríčinilo príslovečnú nemravnosť mesta.Kresťanský zbor v Korinte založil apoštol Pavol počas svojej druhej misijnej cesty okolo roku 50po Kr. Do korintského zboru Pavol napísal zrejme až 4listy "do kánonu Novej zmluvy boli zahrnuté dva z nich, druhý (náš1Kor) a štvrtý (náš2Kor) .Prvý list apoštola Pavla Korinťanom má dva hlavné ciele.Pavol sám v ňom snaží napraviť vážne problémy korintského zboru, o ktorých sa dopočul a tiež odpovedá na otázky, ktoré mu kresťania z Korintu poslali a uďeluje im rôzne rady.Problémy, ktoré Pavol rieši, sú nasledujúce :tolerancia incestu (5,1-13)a sexuálnej nemorálnosti všeobecne(6 ,12-20),súdne spory medzi kresťanmi (6,1-11),popieranie zmrtvychvstania a humanistické chápanie kresťanských právd (k.15)a tiež konflikty ohladom,, kresťanskej slobody "(k.8a10).Pavol ďalej vysvetluje problematiku celibátu a vstupu do manželstva (k.7),hovorí o poriadku na bohoslužbe, pričom opisuje rôzne chariztické prejavy Ducha a dáva usmernenia pre ich používanie (k.11-14).V súvislosti s bohoslužbou píše tiež o večeri Pánovej (11,17-34).Svoj list Pavol končí výzvou na zbierku pre chudobný jeruzalemský zbor (k.16).Prvý list Korinťanom bol napísaný okolo rokov 55až 56 po Kr.Druhý list Korinťanom je asi najautobiografickejším listom apoštola Pavla.Napísal o situácii, keď sa dozvedel, že počas jeho neprítomnosti došlo k útokom na jeho apoštolskú autoritu.Cielom jeho listu je povzbudiť tých, ktorí mu zostali verní a odhaliť falošných učitelov hovoriacich proti Pavlovi.List má tiež pripraviť korintský zbor na Pavlovu ohlásenú návštevu.V úvode listu Pavol ďakuje Bohu za potešenie, ktorého sa mu dostáva, keď čelí utrpeniam pre evanjelium.Hovorí o pravej povahe kresťanskej služby a zdôrazňuje potrebu oddelenia od sveta.V 7.kapitole listu prejavuje radosť nad pokáním mnohých veriacich z korintského zboru, ktorí sa predtým búrili voči jeho autorite.Aj v tomto liste Pavol povzbudzuje k štedrosti a k aktívnej účasti na zbierke pre jeruzalemský zbor (k.8-9).V závere listu Pavol mení tón a venuje sa obhajobe svojho apoštolstva (k.10-13).Druhý list Korinťanom bol napísaný priblížne v rokoch 55až 56 po Kr.KNIHA KRÁLOV 1.a2.Kniha králov sú historické knihy Starej zmluvy, ktoré sú volným pokračovaním Samuelových kníh a opisujú dejiny izraelských a judských králov.Svojím rozsahom pokrývajú obdobie od začiatku vlády krála Šalamúna (970 pred Kr.)až do časov odvlečenia obyvatelov Jeruzalema a Judska do Babylonského zakatia (586 pred Kr) Účelom týchto kníh bolo pripomennúť židom zavlečeným do Babylona slávnu históriu ich národa, aby tak nestratili povedomie o svojich koreňoch a o Božích skutkoch, sprevádzajúcich ich dejiny.Autora kníh králov nepoznáme, ale je zrejme že išlo o prorocky známeho historika ktorý intepretoval dejiny judských a izraelských králov vo svetle zmluvy medzi Bohom a jeho luďom.atď.nabudúce dokončim (:
