"Nie je dobré byť človeku samotnému" - to vedome alebo podvedome cítime všetci. Napriek najväčšiemu daru, ktorý sme dostali, a tým je naša sloboda.
Prednedávnom som tu čítala blog o potrebe či nepotrebe spoločenstva. Tu je môj názor(podporený skúsenosťami): Spoločenstvá sú dobré, neviem, či nevyhnutné, to si nedovolím tvrdiť, ale určite majú svoj prínos. Zažila som hodnotu spoločenstiev za komunizmu, tie mali vtedy svoje grády. Ale aj dnešná doba, akokoľvek zdevastovaná v mnohých oblastiach, má v tomto smere čo ponúknuť. Už len napríklad aj táto stránka Kresťanské zoznamko. Sú tu ľudia, ktorí hľadajú svoju druhú polovičku, ale sú tu aj takí, ktorí primárne nehľadajú vzťah, ale chcú sa vyjadriť k niektorým veciam, prispievať do blogov, alebo jednoducho zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi. Jedni i druhí cítime, že sami si nevystačíme a potrebujeme sa zdieľať. Aj o tom je spoločenstvo.  Ale určite nie je správne, ak niekto vo vnútri spoločenstva siaha na tvoju slobodu, manipuluje tebou, predpisuje ti, ako sa máš modliť, či ako máš prežívať svoju vieru. Žiaľ stáva sa aj to a niekedy práve toto vrhá neoprávnený tieň na spoločenstvá ako také. Všetci sme citliví na svoju slobodu a tak je to dobré, nedajme si ju zobrať v žiadnom spoločenstve, veď sám Boh ju nekonečne rešpektuje.
A teraz moja súčasná skúsenosť: chodím do spoločenstva chvál. Najdôležitejším cieľom tohto spoločenstva je chváliť Boha, všetko ostatné je druhoradé. Priznám sa, že nepoznám ani mená všetkých tých, ktorí tam chodia. Je to slobodné, dobrovoľné, otvorené pre všetky vekové kategórie a rodinné stavy. Raz nás je desať, inokedy tridsať -  pätnásť či šesťdesiat roční, slobodní, či manželia, jednotlivci, či páry, všetci majú dvere otvorené. A nedá mi nespomenúť osobitnú kategóriu detí, malé či veľké, hrajú sa vo vedľajšej telocvični, ale kedykoľvek môžu prísť ku svojim rodičom. Jedinou podmienkou pre vstup je chváliť Pána. A vôbec nezáleží na tom, ako. Naozaj mi je jedno, či niekto má otvorené oči, alebo zatvorené, zložené ruky, alebo roztiahnuté, či niekto sedí, alebo stojí..., alebo sa vznáša v rytme melódií, ktoré pozdvihujú myseľ k Bohu. Sme rôzni, aj naše prejavy(aj nábožnosti) sú rôzne, originálne, ale jedno máme spoločné: chceme chváliť, v modlitbe chvál je obsiahnuté všetko. Nikto sa ťa nespýta, či prídeš aj na budúce, je to na tebe, dvere sú otvorené... aj pre vás, čo toto čítate.