Úcta a prisľúbenia Božského srdca

piatok, 8.6.2018 - Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

Úcta k Ježišovmu Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho umučenia. Základy tejto úcty korenia vo Svätom písme: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 9,34). Veriaci si od počiatku uctievali Kristovu ľudskú prirodzenosť a najmä jeho rany, znaky utrpenia za našu spásu. Už svätý Augustín (+430) volá: „Longín otvoril kopijou Kristov bok a ja som tam našiel bezpečný odpočinok.“

Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa začala javiť v predgotickorn období, v dvanástom storočí. Svätý Anzelm (+ 1180), svätý Bernard (+ 1154) hovoria o Spasiteľovom Srdci už častejšie a slávnostnejšie. Blahoslavený Jozef Hermann okolo roku 1200 napísal hymnus Summi Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa najvyššieho). Osobitne si uctievala Ježišovo Srdce svätá Luitgarda ( +1246). Svätá Mechtilda Magdeburská mala roku 1250 prvé videnie modlitieb Najsvätejšieho Srdca. O Ježišovom Srdci napísala obdivuhodné veci svätá Gertrúda (+1302). Kult Nasvätejšieho Srdca Ježišovho pripravovali takí duchovní velikáni, ako je svätý Bonaventúra(+1274), svätý Albert Veľký (+ l280), blahoslavený Henrich Suso (+1366). svätá Katarína Sienská (+1380), svätý Peter Kanízius (+1597)  a svätý František Saleský (+1622).

No najväčším apoštolom kultu Najsvätejšieho Srdca bol Ján Eudes (+1680). Tento svätec zostavil prvé ofícium na úctu k Srdcu Ježišovmu. Pápež Pius X. ho nazval „pôvodca‚ učiteľ a apoštol liturgickej úcty k Najsvätejšiemu  Srdcu Ježišovmu.”
Prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s povolením renneského biskupa konal tento svätec pre svoju Kongregáciu 20. októbra 1672. Sám zostavil texty omše a ofícia. Čoskoro mnohé diecézy vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku slávili tento sviatok.

Druhou osobnosťou (a najväčšou), ktorú použila Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, bola svätá Margita Mária Alacoque (+ 1690). Táto panna z rehole Navštívenia  mala v rokoch 1673-1675 osobitné zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jej duchovný vodca svätý Klaudius de la Colombiére sa všemožne usiloval o rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu napriek všetkým prekážkam, ktoré sa v tom storočí vyskytovali.

Prvý úradný sviatok, ktorý povolila Svätá Stolica, bol roku 1765. Pápež Klement XIII. ho povolil poľským biskupom a arcibratstvu Najsvätejšieho Srdca v Ríme 6. februára 1765, a to na piatok po oktáve Božieho tela.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. 23. augusta 1856. Slávil sa ako duplex maius.
Pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok 28. júna 1889 na stupeň duplex 1. triedy a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pius XI. encyklikou Miserentissimus Redemptor 7. mája 1928 obohatil sviatok privilegovanou oktávou tretieho rádu a dal mu aj nové ofícium a novú omšu. V týchto textoch vystupujú do popredia myšlienky  a uzmierenia za urážky proti láske. Na adoráciu sa predkladá fyzické Srdce Ježišovo: „Poďme, klaňajme sa Ježišovmu srdcu zranenému láskou k nám.“ Veď fyzické Ježišovo Srdce vlastní jedna osoba, ktorá je zároveň Bohom i človekom.

Aj keď oktáva bola v rámci zjednodušenia rubrík (Ján XXIII. 23. marca 1955) zrušená, nové ofícium aj omša ostala.
Nový misál Pavla VI. (1970) ponechal tento sviatok na úrovni slávnosti (sollemnitas), omšu upravil a dal mu aj novú prefáciu o nesmiernej láske Krista Pána a okrem toho určil aj osobitnú votívnu omšu.
Veľmi vzácne sú encykliky a iné dokumenty pápežov o Božskom Srdci.
Prvý kostol na počesť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho postavili v Brazílii v Cuaraoaru roku 1585.
Aj u nás sú kostoly zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (62).
Na mnohých miestach bývajú púte alebo osobitné slávnosti na počesť Božského Srdca, ako v Trnave, Ružomberku, v Hronskom svätom Beňadiku, v Tesárskych Mlyňanoch.
Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu mala veľa nepriateľov. Mnohí bludári, najmä jansenisti, veľmi napádali táto úctu. Veľkým neprajníkom tejto úcty bol aj cisár Jozef II., ktorý zakázal pobožnosti Božského Srdca. Pre neposlušnosť voči jeho rozkazu viedenský kanonik Past bol odsúdený na 10 dní väzenia a 1000 zlatých pokuty.

Lev XIII. encyklikou Properante ad cxitum saeculi zasvätil celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Sv. Pius X. nariadil, aby na sviatok Najsv. Srdca bola vystavená Oltárna sviatosť a vykonalo sa zasvätenie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Pius XI. Nariadil verejné odprosenie na sviatok Najsv. Srdca a zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu na sviatok Krista Kráľa.

Kult Najsvätejšieho Srdca je „velmi osvedčená forma nábožnosti”, a preto „táto úcta osoží všetkým” (Lev XIII., Annum sacrum). V tomto vznešenom kulte je „jadro celého náboženstva”, a to z troch dôvodov: táto úcta „rýchlo privádza mysle na plnšie poznanie Krista Pána, na vrúcnejšiu lásku k nemu a účinnejšie pohýna ducha nasledovať ho ochotnejšie” (Pius XI., Miserentissimus Redemptor). Ucta k Božskému Srdcu je „veľmi vznešený úkon náboženstva, pretože žiada od nás plnú a absolútnu vôľu odovzdať sa a zasvätiť láske božského Vykupiteľa, ktorej živé ranené Srdce je ukazovateľom a znamením” (Pius XII., Haurietis aquas). A preto nemožno nájsť formu úcty, ktorá by bola vynikajúcejšia ako je kult najvznešenejšieho Srdca, ktorá by dôslednejšie zodpovedala vlastnej povahe katolíckej viery a ktorá by najlepšie pomáhala Cirkvi a ľudskému pokoleniu v terajších potrebách. Čo je vznešenejšie, nežnejšie, spasiteľnejšie nad tento prejav pobožnosti, keď práve kult, o ktorý nám ide, celý smeruje k samej láske Boha! (Pius XII.. Haurietis aquas).

Základom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je Božia láska voči nám. Predmetom úcty je fyzické Srdce Ježišovo spolu s jeho dušou obdarenou darmi prirodzenými i nadprirodzenými, a spojené s osobou Božieho Slova.
Na prvé piatky mesiacov sa konajú verejné pobožnosti na odčinenie urážok ľudí spáchaných voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.

‚Zo zraneného Vykupiteľovho Srdca sa zrodila Cirkev ako vysluhovateľka krvi spásy a z toho istého Srdca hohato vyprúdila milosť sviatostí, z ktorej synovia Cirkvi čerpajú nadprirodzený život, ako čítame v posvätnej liturgii: ‚Zo zraneného Srdca rodí sa Cirkev s Kristom spojená… Ty Srdcom milosť rozlievaš’ (Z hymnu vešpier na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho). O význame tohto symbolu, píše svätý Tomáš akoby ozvenu ich slov: ‚Z Kristovho boku vytriskla voda na obmytie a krv na vykúpenie. A preto krv prináleží sviatosti Eucharistie a voda sviatosti krstu; krst má však svoju očisťujúcu silu zo sily Kristovej krvi’ (Summa theol., III. q. 6,6 a. 3). Čo je tu napísané o Kristovom boku, zranenom a otvorenom vojakom, platí práve tak o Srdci, ktoré kopija svojím úderom zasiahla, lebo vojak ňou mieril tak, aby bezpečne potvrdil smrť ukrižovaného Ježiša Krista. Preto je rana Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aj po jeho smrti, po všetky stáročia živým obrazom onoho slobodného činu lásky, ktorou Boh vydal svojho jednorodeného Syna na vykúpenie ľudí a ktorou nás Kristus všetkých tak miloval, že sa za nás obetoval na Kalvárii ako krvavá obeta: ‚Kristus nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!’ (Ef 5, 2) (Haurietis aquas, III).

Pán Ježiš cez svätú Margitu Mária Alacoque dáva prísľuby tým, ktorý zbožne uctievajú Jeho Srdce:

PRISLÚBENIA BOŽSKÉHO SRDCA
Citelia Božského Srdca obsiahnu:
1.    Všetky milosti potrebné ich stavu;
2.    pokoj v rodinách;
3.    potechu vo všetkých protivenstvách;
4.    ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti;
5.    požehnanie na všetky podujatia;
6.    žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov;
7.    horlivosť vlažným dušiam;
8.    horlivým dušiam pokrok v dokonalosti;
9.    požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca;
10.   kňazom veľké milosti pri práci na spáse duší;
11.  tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom.
12.  Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodinu smrti.

„Vyzývam Vás, drahí bratia a sestry, hľadieť s dôverou na Božské Srdce Ježišovo a často opakovať najmä v tomto mesiaci júni: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, v teba dôverujem“ (Ján Pavol II.).

Zdroj:
Vincent Malý: Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
S cirkevným schválením Arcibiskupského úradu v Tmave, dňa 13. 7. 1994.

Zdroj: http://modlitba.sk/?p=2778

Pobožnosť prvých sobôt

So zjaveniami Panny Márie vo Fatime úzko súvisí pobožnosť prvých sobôt v mesiaci. Panna Mária spojila s touto pobožnosťou svoje "veľké prisľúbenie".

Počas druhého zjavenia, 13.júna 1917, povedala Panna Mária, že Ju Pán Ježiš chce dať, prostredníctvom Lucie, ľuďom poznať a milovať. Chce vo svete ustanoviť úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tomu, kto ju bude pestovať, sľubuje spásu. Tieto duše bude Boh milovať ako kvety Pannou Máriou položené na ozdobu Jeho trónu.

Pri treťom zjavení, 13. júla 1917, ukázala Panna Mária trom ďeťom hrôzy pekla, láskavo a smutne dodala: "Videli ste peklo, do ktorého sa dostávajú úbohé duše hriešnikov. Aby sa zachránili, chce Pán Boh zaviesť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu."

10. decembra 1925 sa Lucii zjavila presvätá Panna a po jej boku sa v žiarivom oblaku vznášalo Dieťa. Presvätá Panna jej položila ruku na plece a súčasne ukázala srdce ovinuté tŕňami, ktoré držala v druhej ruke. V tej chvíli Dieťa povedalo: "Maj súcit so srdcom presvätej Matky, ovinutým tŕňami, ktorými ho nevďační ľudia ustavične ráňajú a niet nikoho, kto by konal zadosťučinenie a vybral ich."

Potom jej povedala presvätá Panna: "Dcéra moja, pozri na moje srdce ovinuté tŕňami, ktorými ho nevďační ľudia ustavične bodajú rúhaním a nevďačnosťou. Usiluj sa ma aspoň ty potešiť a povedz, že všetkým, ktorí sa počas piatich mesiacov na prvú sobotu vyspovedajú, pristúpia k svätému prijímaniu, pomodlia sa tretiu časť ruženca a strávia so mnou 15 minút v rozjímaní o pätnástich tajomstvách ruženca, s úmyslom odčiniť urážky voči mne, sľubujem, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými na spásu ich duše."

Naozaj "veľké prisľúbenie", lebo obsahuje záruku nesmierneho daru večnej spásy. Je to jedinečný prejav materinskej lásky Panny Márie voči nám, ľuďom 20. storočia. "Sľubujem", hovorí Panna Mária, aby sme pochopili, že ona sama sa zaručuje celou svojou mocou, svojím všemocným orodovaním u Syna. Panna Mária sa zaručuje, že bude pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými na spásu ich duše.

Opakujeme podmienky spojené s "veľkým prisľúbením":

1. Svätá spoveď

Treba ju vykonať každú prvú sobotu v mesiaci. Kto by mal ťažkosti vyspovedať sa na prvú sobotu, môže tak urobiť v niektorý iný deň predtým, alebo potom. Pán Ježiš povedal Lucii "môže sa uskutočniť aj viac dní" ako osem pred prvou sobotou alebo po nej.

2. Sväté prijímanie

Treba k nemu pristúpiť prvú sobotu v mesiaci. V duchu správneho chápania Eucharistie k svätému prijímaniu sa spravidla pristupuje pri svätej omši.

3. Modlitba svätého ruženca

Pri poslednom zjavení, 13. októbra 1917, povedala svoje meno: "Som ružencová Panna Mária", čiže Kráľovná svätého ruženca. Panna Mária výslovne žiadala pomodliť sa tretiu časť ruženca, teda radostný, bolestný alebo slávnostný ruženec.

4. 15 minút rozjímania o tajomstvách ruženca v spoločnosti Panny Márie

Matka Božia žiada, aby sme s Ňou, v Jej prítomnosti strávili 15 minút a rozjímali o tajomstvách ruženca. Pekne to vysvetlila sestra Lucia svojej matke v liste z 24. júla 1927, v ktorom ju nabádala vykonávať pobožnosť prvých sobôt: "Myslím, že najväčší problém Ti bude robiť tých 15 minút. No je to veľmi ľahké. Kto by nevedel rozmýšľať o tajomstvách ruženca? O anjelovom zvestovaní a o pokore našej drahej Matky, ktorá, hoci je mimoriadne uctievaná, nazýva sa služobnicou! O umučení Pána Ježiša, ktorý toľko trpel z lásky k nám! O našej presvätej Matke pri Pánu Ježišovi na Kalvárii. Kto by nemohol stráviť v tých posvätných myšlienkach 15 minút s najláskavejšou zo všetkých matiek?"

5. Úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

Tento úmysel je akoby duchovná atmosféra, ktorá má obklopovať a prenikať všetky ostatné zložky pobožnosti piatich, po sebe idúcich, prvých sobôt, t.j. svätá spoveď, sväté prijímanie, tretia časť ruženca, 15 minút rozjímania. Pred týmito zložkami treba vzbudiť úmysel: chcem odčiniť urážky, ktoré sa dostávajú Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu.
Odčinenie urážok sposobených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie je nevyhnutne spojené s úctou k tomuto Srdcu.

6. Päť (5) prvých sobôt

znamená, že ide o päť po sebe nasledujúcich prvých sobôt, teda bez prerušenia (podobne ako prvé piatky). Značí to ďalej, že podmienky tejto pobožnosti treba splniť prvú sobotu mesiaca. Je zrejmé, že táto podmienka je pre viacerých veľmi ťažká, ba takmer nesplniteľná. O týchto prípadoch sestra Lucia počula vnútorný hlas Pána Ježiša: "Takisto bude prijatá táto pobožnosť v nedeľu po prvej sobote, keď to moji kňazi z oprávnených dôvodov privolia."

Zdroj: Prof. Dr. L. Gonzaga da Fonseca, FATIMA Mária hovorí k svetu, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1992, str. 270 - 273