Jedná mladá žena sa nesmelo priblížila k chirurgovi ktorý operoval jej syna s rakovinovým nádorom na mozgu a tichým hlasom sa spýtala:Ako sa má môj synček?Bude v poriadku?Kedy ho môžem vidieť?Chirurg sa na ňu smutne zahľadel a odpovedal:"Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách,ale váš syn to neprežil.Mária sa v náreku pýtala:"Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari one už Boh nedbá? Kde bol Boh,keď ho môj syn potreboval?Chirurg odvetil:"Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom,predtým než ho odvezú na univerzitu?Jedna zo sestričiek o pár minút vyjde:
Mária požiadala sestričku,aby zostala s ňou pokiaľ sa nerozlúči so svojím synom.
Milujúco prebehla svojimi  prstami cez červené kučeravé vlasy."Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?"pýtala sa sestra.
Mária povedala že áno.Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov,vložila do plastového vrecka a podala ho jej.Mária po tichu so slzami na krajíčku oči začala rozprávať.
"bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium.Hovoril,že by to mohlo pomôcť niekomu inému.Najprv som povedala nie,ale Tomáš povedal.
"Mami ja už to telo nebudem potrebovať,keď zomriem.Možno to pomôže inému malému chlapcovi,aby mohol stráviť s mamou viac dní ako ja."Odmlčala sa na chvíľu a potom s bolesťou no predsa z láskou dodala"Môj Tomáš mal zlaté srdce,vždy myslel na iných,vždy chcel pomôcť iným,ak mohol.
Mária prešla nemocnicou posledný raz,potom čo tam strávila skoro šesť mesiacov.Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba.Jazda domov bola veľmi ťažká,ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu.
Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.Začala ukladať modely autíčok a ostatné osobné veci v jeho izbe presne na miesto,kde si ich vždy odkladal on.Ľahla si naprieč jeho posteľou,pritlačila k sebe jeho podušku a vyplakala všetku svoju bolesť,až od únavy zaspala.
Bolo okolo polnoci,keď sa Mária zobudila.Vedľa nej na posteli ležal zložený list.Vzala ho s prekvapením do rúk a začala čítať.
"Drahá mamka,viem že ti budem chýbať,ale neboj sa že na teba niekedy zabudnem,alebo prestanem ťa mať rád,len preto že nie som vedľa teba,aby som ti povedal"Ľúbim ťa! Stále ťa budem ľúbiť mami,dokonca každý deň viac a viac.Jedného dňa sa opäť uvidíme.
Dovtedy mami, ak by si chcela mohla by si si adoptovať malého chlapca,aby si nebola tak sama,mne by to vôbec nevadilo.Mohol by mať moju izbu a všetky moje veci a hračky,aby sa s nimi mohol hrať.Ale ak by si sa rozhodla pre dievča,asi by sa jej nepáčili tie veci pre chlapcov.Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci,mami veď vieš.
Nesmúť nado mnou.Toto je tu skutočne nádherné miesto.
Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď,ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času než to tu všetko spoznám.Mami anjeli sú takí správni,veľmi rád ich pozorujem,keď lietajú.A vieš čo?Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno,keď som ho uvidel,hneď som vedel,že je to on.Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha Otca!
A hádaj čo mami!Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa sním,ako keby som bol niekto veľmi dôležitý.To bolo v tedy,keď som mu povedal,že ti chcem napísať list,aby som ti povedal"že ťa ľúbim a všetko ostatné.Ale ja som hneď vedel,že to nie je dovolené.No ale vieš čo mami?Boh mi podal jeho vlastné pero a papier,aby som ti napísal tento list.Ten anjel čo ti ma priniesť tento list,tuším sa volá Gabriel.
Boh povedal,aby som ti napísal odpoveď na jednú otázku,ktorú si sa ho pýtala.
Kde bol,keď som ho ja potreboval?Boh mi hovoril,že bol na tom istom mieste so mnou,tak ako bol so svojím synom Ježišom,keď bol na kríži.Bol presne tam a tak je vždy so všetkými jeho deťmi.
Mami,nik iný nemôže vidieť,čo som ti napísal,len ty.Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera.Nie je to super? Musím už Bohu vrátiť jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života.Dnes musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom.Som si istý,že jedlo bude vynikajúce.Oh,skoro som ti zabudol povedať."už ma nič nebolí" všetka tá rakovina zmizla.To ma teší,lebo som už viac nemohol vydržať tú bolesť a Boh už sa tiež nemohol pozerať,ako ma to veľmi bolí.To bolo v tedy,keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva.Anjel mi povedal,že som špeciálna zásielka.Mami,to je, čo?
S láskou od Boha Otca,Ježiša a odo mňa....Tvoj Tomáš....mami..a čakám ťa tu v nebi....