V tomto blogu uvádzam úryvok z Posolstva pápeža Františka na 23. svetový deň chorých 2015

Sapientia cordis (múdrosť srdca)

„Očami som bol pre slepého a nohami pre chromého“  (Jób 29, 15)

(.....)
2. Múdrosťou srdca je slúžiť blížnym. Jóbove slová „očami som bol pre slepého a nohami pre chromého“ poukazujú na službu, ktorú tento spravodlivý človek, tešiaci sa istej autorite a zastávajúci čestné miesto medzi starejšími mesta, preukazoval núdznym. Jeho morálna veľkosť sa prejavila v službe chudobnému, ktorý prosil o pomoc, a tiež v starostlivosti o sirotu a vdovu (v. 12 – 13).
Koľkí kresťania svedčia aj dnes – nie slovami, ale svojím životom zakoreneným v opravdivej viere – o tom, že sú „očami pre slepého“ a „nohami pre chromého“! Sú nablízku chorým, ktorí potrebujú stálu opateru, pomoc pri umývaní, obliekaní, jedení. Táto služba, zvlášť ak trvá dlhý čas, sa môže stať únavnou a ťaživou. Je relatívne ľahké slúžiť niekoľko dní, no je ťažké starať sa o nejakého človeka mesiace či dokonca roky, hoci už nie je schopný ani sa poďakovať. A predsa, aká je to dôležitá cesta posväcovania! V takých chvíľach sa možno zvlášť spoliehať na Pánovu blízkosť a tiež tým možno osobitným spôsobom podporiť poslanie Cirkvi.

3. Múdrosťou srdca je byť s blížnym. Čas strávený po boku chorého je svätý čas. Je oslavou Boha, ktorý nás formuje na obraz svojho Syna, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28 ). Ježiš sám povedal: „Ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje“ (Lk 22, 27).
So živou vierou prosme Ducha Svätého, aby nám dal milosť pochopiť hodnotu tohto, často tichého sprevádzania, pri ktorom venujeme svoj čas sestrám a bratom, ktorí sa vďaka našej blízkosti a nášmu súcitu cítia viac milovaní a posilnení. Na druhej strane aké veľké klamstvo sa skrýva za istými vyjadreniami, ktoré tak nástoja na „kvalite života“, že ľudí vedú k presvedčeniu, že chorobou vážne postihnuté životy už nie sú hodné žitia!
4. Múdrosťou srdca je vychádzať zo seba smerom k blížnym. Náš svet často zabúda na osobitnú hodnotu času stráveného pri lôžku chorého, pretože sme postihnutí náhlením, horúčkovitou činnosťou, produkovaním, a zabúdame na rozmer nezištnej obetavosti, starostlivosti o druhého a zodpovednosti za druhého. V pozadí tohto postoja je často vlažná viera, ktorá zabudla na tieto Pánove slová: „... mne ste [to] urobili“ (Mt 25, 40).
Preto by som ešte raz chcel pripomenúť „absolútnu prioritu ,vychádzania zo seba smerom k bratovi‘ ako jedno z dvoch hlavných prikázaní, na ktorých sú založené všetky morálne normy, a ako jasný znak rozlišovania na púti duchovného rastu – v odpovedi na úplne nezištný dar Boha“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 179). Zo samotnej misionárskej povahy Cirkvi vyplýva „účinná láska k blížnemu; súcit, ktorý chápe, pomáha a podporuje“ (tamže).
(........)

Vzhľadom na dĺžku posolstva pápeža Františka, uvádzam z neho iba úryvok. Celý text posolstva si môžete prečítať na web-stránke Konferencie biskupov Slovenska:

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/posolstvo-na-svetovy-den-chorych-2015