Už dlhšiu dobu sa tu na Zoznamku stretávame s blogmi vykresľujúcimi úlohu ženy v manželstve ako poslušnej otrokyne alebo cvičeného mopslíka plniaceho rozkazy svojho pána (manžela). Za obzvlášť zvrátené považujem na týchto blogoch to, že túžba poniektorých mužov po moci a absolútnom ovládaní ženy je maskovaná za jeden verš vytrhnutý z kontextu Biblie, bez toho, aby bol braný ohľad na ďalšie vyjadrenia v Svätom písme týkajúce sa rovnosti medzi mužom a ženou a potreby vzájomnej podriadenosti v manželstve.
Tento môj blog je reakciou na predošlé blogy "o poslušnosti". Je v ňom úryvok z apoštolského listu pápeža Jána Pavla II. o dôstojnosti a povolaní ženy - MULIERIS DIGNITATEM. Ján Pavol II. v tomto liste poukazuje na to, že v manželstve by sa nemala vyžadovať iba jednostranná podriadenosť ženy mužovi, ale muž a žena by sa mali v láske navzájom podriaďovať jeden druhému. Viac sa dočítate v samotnom liste, resp. v úryvku z neho:
Apoštolský list Jána Pavla II. o dôstojnosti a povolaní ženy - MULIERIS DIGNITATEM)
2. Evanjeliová "novosť"
24. Text je adresovaný manželom ako konkrétnym ženám a mužom a pripomína im "ethos" zásnubnej lásky, ktorý vyplýva z božského ustanovenia manželstva od "počiatku". Pravej povahe tohto ustanovenia zodpovedá výzva: "Mužovia, milujte svoje ženy", milujte z dôvodu toho zvláštneho a jedinečného spojenia, skrze ktoré sa muž a žena v manželstve stávajú "jedným telom" (porov. Gn 2,24; Ef 5,31). V tejto láske je obsiahnuté podstatné tvrdenie o žene ako osobe, tvrdenie, vďaka ktorému sa môže žena ako osoba v plnosti rozvinúť a obohacovať. Vlastne takto postupuje Kristus ako Ženích Cirkvi, túžiac po tom, aby ona bola "slávna, bez škvrny a vrásky" (Ef 5,27). Možno povedať, že na tomto mieste je plne zachytené to, čo tvorí celý Kristov "štýl" vzťahu k manželke a analogicky by sa tak mal správať muž vo vzťahu k žene v každej situácii. Týmto spôsobom sa obidvaja, muž i žena, dávajú navzájom ako "nezištný sebadar".
Autor Listu Efezanom nevidí nijaký rozpor medzi takto formulovanou výzvou a konštatovaním: "Źeny nech sú poddané svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy" (porov. Ef 5,22-23). Vie totiž, že tento poriadok, ktorý bol hlboko zakorenený vo vtedajšom zvyku a náboženskej tradícii, sa musí chápať a uskutočňovať novým spôsobom: ako "vzájomné poddanie v bázni Kristovej" (porov. Ef 5,21), a to tým viac, že muž sa nazýva "hlavou" ženy, tak ako Kristus je hlavou Cirkvi, a on "vydal za ňu seba samého" (Ef 5,25), a vydať za ňu seba samého značí dať aj vlastný život. Kým vo vzťahu Kristus-Cirkev toto "poddanie" sa týka iba Cirkvi, vo vzťahu muž-žena toto "poddanie" nie je jednostranné, ale vzájomné!
Toto vlastne je vo vzťahu k "dávnemu" zrejme "nové": je to evanjeliová novosť. Nachádzame veľa miest, v ktorých spisy apoštolov vyjadrujú tú istú "novosť", hoci súčasne prichádza k slovu aj to, čo je "dávne", zakorenené v náboženskej tradícii Izraela, v spôsobe chápania a vysvetľovania posvätných textov, ako napr. v druhej Kapitole Knihy Genezis.49
Listy apoštolov sú adresované ľuďom, ktorí žili v prostredí toho istého spôsobu myslenia a konania. Kristova "novosť" je faktom, tvorí jednoznačný obsah evanjeliového posolstva a je ovocím vykúpenia.
Súčasne však to vedomie, že v manželstve jestvuje vzájomné "poddanie manželov v bázni Kristovej", a nie iba "poddanie" ženy mužovi, si musí postupne raziť cestu v srdciach, vo svedomiach, v konaní, v obyčajoch. Je to výzva, ktorá sa odvtedy vzťahuje na všetky nastávajúce pokolenia, výzva, ktorú musia ľudia uskutočňovať stále znova. Apoštol napísal nielen to, že: "V Kristu Ježišovi niet už muža ani ženy", ale napísal tiež: "Niet už otroka ani slobodného". A predsa, koľko pokolení bolo treba na to, aby sa táto zásada uskutočnila v dejinách ľudstva odstránením ustanovizne otroctva! A čo povedať o iných formách otrockej závislosti ľudí a národov, ktorá ešte nezmizla z javiska dejín?
Zatiaľ výzva "ethosu" vykúpenia je jasná a definitívna. Všetky dôvody pre "poddanie" ženy mužovi v manželstve musia byť interpretované v zmysle vzájomného poddania sa oboch v bázni Kristovej. Miera opravdivej manželskej lásky nachádza svoje najhlbšie žriedlo v Kristovi, ktorý je Źeníchom Cirkvi, svojej Nevesty.
Zdroj: Stránka Konferencie biskupov Slovenska - Dokumenty pápeža Jána Pavla II.
https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/mulieris-dignitatem