Tretí typ.
  Nakoniec sa dostávame k Ježišovi. V piatich krátkych veršoch tento muž príde,
učí, rozpozná, čo si myslia ostatní, dá pokyn, spýta sa a kľudne jedná.
Bez paniky stoji tvárou v tvár tým, ktorí ho chcú obžalovať, pretože pozná
ich myšlienky. Keď oslovuje prvé dva typy mužov, hovorí s vnútornou autoritou.
Nebojí sa konfrontácie s ostatnými ľuďmi, nebojí sa ani spochybniť zákon.
Vie, čo má urobiť, a tiež to aj urobí. Nič nevysvetľuje.  Neprivlastňuje
si zásluhy. Nežiada si uznanie. Jednoducho koná pravdu a trpezlivo znáša
ich tichú zlosť. Je schopný prijať a uniesť napätie a nikomu nič neodplatiť.
Premenil v skutočnosti ich nenávisť v uzdravenie. Premieňa bolesť,
namiesto toho aby ju odovzdal ďalej.
  Keď Ježiš odchádza zo scény, vydáva sa do hôr, aby sa tam modlil,
a potom zhromažďuje celu svoju malú komunitu:
" V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu.  
Keď sa rozodnilo, zavolal si svojich učeníkov, vybral z nich dvanástich
a nazval ich apoštolmi."
/Lk 6,12-13/
  Keď sa muž nachádza v ťažej situácií, tvárou v tvár ľuďom, ktorí ho nenávidia,
je to preň veľké bremeno. Keď žije v negativistickom prostredí, či už je to doma
alebo v práci, je to preň duchovne vyčerpávajúce. Ježiš si to uvedomuje, a tak
hľadá spôsob ako sa obrniť proti tomuto negativizmu a ochromujúcemu pôsobeniu
jeduplných ľudí.
  Nikdy sa nesmieme báť urobiť to isté. Múdry bojovník /tá časť muža,
ktorá primerane chráni jeho vlastné hranice/ uniká z neprijemnej situácie,
vytvorenej tými, ktorý ho obviňujú, a vzdialuje sa od duchovnej slabosti muža,
ktorému pomohol. Robí to preto, aby koncentroval svoju duchovnú silu.
  Tú silu nachádza predovšetkým v spoločnosti s Bohom. Ale okrem toho
získava silu tým, že okolo seba vytvára nové spoločenstvo ľudí. Vyučuje ich,
že existuje i iný, nový spôsob života okrem toho, ktorý predstavujú druhé
dva typy mužov. Tým dvom ukazuje, že existuje nový spôsob chápania toho,
čo sa vo svete deje, a nový spôsob jednania tvárou v tvár moci a ochromenia.
Uvedomte si, že sa "nevmýšľame" do nového spôsobu myslenia.
Ježiš ide smerom k riešeniam, ktoré sú zmenou spôsobu života,
nie akademickou úvahou.
  Ježiš vytára zdravé spoločenstvo mužov ako živú alternatívu
k zlému fungujúcemu spôsobu života,  ktorí si muži zvyčajne sami
organizujú. Cirkev mala byť tou alternatívnou spoločnosťou, to ona
mala byť "novým Božím usporiadaním sveta". Pokiaľ ale nenájdete
tú Ježišovu energiu vo svojom kostole alebo farnosti, vytvorte
skupinu poctivých bratov, ktorá vás ochráni pred pasivitou /chromá
ruka/ i negativitou /zákonici a farizeji/ a bude vám dodávať silu.
Sami na to nestačíte.

Volný preklad
Richard Rohr

Zákoníci a farizeji predstavujú iný typ mužov v súčasnom svete.
Je iróniou, že v príbehu sú to veriaci ľudia. Berú náboženstvo veľmi vážne,
ale napriek tomu sa snažia zamedziť šíreniu Božieho diela. Angažujú sa v náboženstve,
ale nechcú mať s uzdravovaním, slobodou alebo darom života nič spoločné.
Ocitli sa v pasci svojho zmýšľania, v sieti svojich morálnych princípov
a sú zaslepení svojimi doktrínami. Z úzadia sledujú, čo sa deje, aby mohli kritizovať
a obviňovať. Sú to ľudia so zlým úmyslom, ale ten úmysel je starostlivo skrývaný.
Najlepším spôsobom ako nenávidieť a pritom kvôli tomu nepociťovať ani zrnko viny je
nenávidieť kvôli Bohu.
  Môžeme ich pomenovať "konzervatívci moci"; zubami nechtami sa držia pozícií a moci,
ktoré im dáva inštitucionálne náboženstvo. Veľmi sa líšia od "konzervatívcov hodnôt",
ktorí sa pevne držia pravých tradičných hodnôt evanjelia.
Pod plášťom náboženských hodnôt ide zákoníkom a farizejom  v skutočnosti len o moc a vládnutie.
Takýto ľudia sú nielen v katolíckej cirkvi, ale aj v protestantských denomináciách,
rovnako ako v judaizme a islame. Sú to ambiciózni hovorcovia náboženskej moci,
ktorí používajú meno Božie ako zásterku pre svoju vlastnú potrebu moci.
Keď sa ich spýtate, tak ako sa ich spýtal Ježiš zákoníkov a farizejov,
mlčia alebo sa zahalia do nepreniknuteľnej dymovej clony. Sú plní rozhorčenia,
ale nikomu neprezradia svoje skutočné motívy, dokonca ani sami sebe.
  Za povšimnutie v tomto príbehu je, že títo muži myslia a jednajú ako skupina.
Nie sú to jedinci, ale predstavitelia určitého druhu skupinového myslenia,
ktorým je v tomto prípade náboženstvo. Rovnako by to mohol byť patriotizmus, kapitalizmus
alebo akýkoľvek druh etnického šovinizmu. Či už sa jedná o čokoľvek, je to vždy proti
individuálnemu vedomiu a osobnému svedomiu. Kolektívne myslenie je jedno z najlacnejších
a najbežnejších náhrad za osobný rast a zrelé osobné svedomie. Farizeji predstavujú
potrebu korektnosti a prispôsobovaniu sa požiadavkám spoločnosti, čo je veľmi častá
forma morálky prvého stupňa. Skutočné svedomie a rizika čestného konania sú mimo ich chápanie
a obvykle predstavujú vážnu hrozbu. Je prekvapivé, že vo väčšine Ježišových príbehov sa ako
lumpovia správajú ľudia spojený s náboženstvom.

Voľný preklad
Richard Rohr

Prvý:

Lk 6, 6-11
V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil.
Bol tam istý človek s vyschnutou pravou rukou.    
Zákonníci a farizeji striehli na Ježiša, či bude aj v sobotu uzdravovať.
Hľadali, z čoho by ho mohli obžalovať.  
On vedel o ich zmýšľaní a preto človeku s vyschnutou rukou povedal:
Vstaň a postav sa do stredu. On vstal a postavil sa.
Ježiš im povedal: Pýtam sa vás, je dovolené v sobotu robiť dobre, alebo zle,
zachrániť život, alebo ho zničiť?  
Poobzeral sa po všetkých a tomu človeku povedal:
Vystri ruku. Keď tak urobil, ruka mu ozdravela.  
Zmocnila sa ich zlosť a radili sa, čo urobiť s Ježišom.

V tomto príbehu vystupujú tri mužské typy. Muž s odumretou rukou je jeden typ,
zakonici a farizeji druhý a Ježiš je tretí. Keď sa pozorne pozrieme na tieto
mužské typy a spýtame sa sami seba, kam patrím ja, keby som sa ocitol v rovnakom
príbehu, zistili by sme mnoho o sebe samých.
Muž s odumretou rukou je typickým mužom dnešného sveta.
Všimnite si, že má odumretú pravú ruku. To je ruka viac používaná, produktívna ruka.
Je to prototyp mužov , ktorí nie sú schopní dosiahnuť to, po čom túžia,
uskutočniť to, čo by chceli.
  Je slabý. Náhodou je práve v synagóge a niekam sa posadil. Chýba
mu akákoľvek iniciatíva a odhodlanie. O nič nežiada. Dokonca ani o to, aby bol uzdravený,
ako to robí väčšina ľudí v evanjeliových príbehoch o uzdravení.
Namiesto toho ho musí zavolať Ježiš k sebe. A keď ho Ježiš zavolá, stojí tam bez slova.
Robí, čo mu Ježiš hovorí, ale za celý čas nepovie ani slovo.
Keď je uzdravený, ani nepoďakuje Ježišovi, ani nechváli Boha a ani nikomu nerozpráva
o svojom uzdravení. V jeho živote nie je pohyb, čaká, kým to urobí niekto iný
a potom možno bude reagovať. Nesmeruje so svojim životom niekam, dokonca mu ani nezáleží
na tom, že nikam nesmeruje. Práve tento typ muža je pre svojho syna najväčším sklamaním.
  Tento popis sa hodí na množstvo dnešných mužov, nielen v kontexte
americkej spoločnosti, ale aj na celom svete. Muži sa nevedia motivovať.
Keď majú akú-takú motiváciu, tak tá ma podobu peňazí, sexu alebo moci.
Nič viac. Nemajú vnútornú motiváciu a bez vonkajšej motivácie peňazí,
sexu a moci nevedia, ako sa majú rozhodovať, čo chcú so svojím životom urobiť.
  Inými slovami povedané, vo väčšine mužov nie je žiadna "vnútorná šťava"
ani žiadna radosť. Potrebujú akú-takú vonkajšiu okolnosť /napríklad zákon
alebo strach/, ktorá by ich nakopla, naštartovala, ponúkla im istotu, povýšila ich, odmenila ich a urobila na chvíľu "šťastnými". V spiritualite je zdroj energie, ktorá je motyvujúcou a hnacou silou nášho života.
  Spomenutá príhoda sa v Lukašovom evanjeliu často nazýva príbehom o uzdravení,
ale pochybujem o tom, že bol ten muž skutočne uzdravený. Možno bola v poriadku
jeho ruka, ale všetko ostatné sa zdá byť nefunkčné. Tí z nás, ktorí máme skúsenosť
so službou uzdravovania v charizmatickej obnove alebo sme boli svedkami uzdravenia cez udeľovanie sviatostí nemocným, vieme, akú dôležitú úlohu hraje psychologická a citová stránka uzdravovacieho procesu. Keď fyzické uzdravenie nesprevádza uzdravenie duchovné, fyzické príznaky sa často vrátia. Fyzické uzdravenie je vždy podnetom k istej vnútornej zmene, premene srdca alebo zmene smeru.

voľný preklad
Richard Rohr