V klasických príbehoch o spáse, muži tradične prechádzajú niekoľkými stupňami vedomia:
od 1./ jednoduchého stupňa cez
  2./ hlbšie vedomie až k
  3./ osvieteniu.
Existujú omnoho jemnejšie rozdiely medzi týmito stupňami ....
... rady zenových učiteľov, ktorí hovoria, že je potrebné začať pri " sedliackom "
rozume,potom premýšľať, študovať, čakať, bojovať a hľadať, ako by to všetko
záležalo na nás, a to vás privedie späť k "sedliackemu" rozumu.
Na ten ale budete pozerať celkom iným spôsobom, ktorý vôbec nie je
sedliackym rozumom. Niektorí ho nazývajú osvietenie.
  Puer, alebo neiniciovaný muž, začína svoju cestu u jednoduchého stupňa vedomia.
Všetko je báječné a pravdivé, čierne a biele, naplnené tajomstvom a významom,
ktorý sa skrýva hneď pod povrchom. Sme skutočne veriaci do svojich zhruba
siedmich alebo ôsmich rokov, i keď si niekto toto jednoduché vedomie zachová
omnoho dlhšie. Je to tá nevinnosť /"nezranenosť"/, ktorú si mnoho ľudí v chránených
rodinách a v nekomplikovaných spoločenstvách snaží udržať väčšinu svojho života.
Je naivná, a asi pre dlhé zotrvávanie v nej nebezpečná, ale vyznačuje sa bohatým
vnútorným životom príbehov a významov a tiež jasnými odkazmi, ktoré ľuďom
umožňujú prechádzať životnými ťažkosťami bez následkov. Jednoducho idú dovnútra,
nájdu svoj transcedentný ciel a rýchle prekonávajú všetku nespravodlivosť,
rozpory a utrpenie omnoho ľahšie. Je to ta známa Božia terapia, ktorá doprevádza
ľudské tvory životom už od počiatku všetkých dôb. Hovorí sa tomu celkom jednoducho
viera. A funguje to lepšie ako čokoľvek iné. Sú to Adam a Eva v raji,
ktorí sú zajedno spolu, so zvieratami, s celým stvorením, s Bohom.
  Ale aby sme mohli napísať pokračovanie Biblie, musíme z raja preč.
Vždy musíme "jesť jablka zo stromu poznania dobra a zla" a dostávať sa k hlbšiemu
vedomiu. Stávame sa vzdelanými, začíname premýšľať, riadiť veci a dostávať udalosti
okolo seba pod kontrolu. Stáva sa z nás spletenec rozporov, názorov,
užitočných popretí a tvrdení. Vieme, že odpovede na naše otázky sú neznámo kde.
Stále čakáme, že sa niekto objaví, čítame knihy, sedíme na zadku s dočasným
pocitom istoty, kým na nás nezaútočí ďalší pocit úzkosti.
.......
Je to moderný vzdelaný liberálni intelektuál, ktorý hľadá konečnú pravdu v pocitoch,
vysvetleniach  a politickej korektnosti. Vo sfére hlbšieho vedomia toho vieme príliš
než aby sme sa mohli vrátiť do raja, ktorého vchod a cestu späť k stromu života
strážia cherubíni s ohnivými mečmi/viď Gn 3,24/.
  Mnohým mužom však to, že sú fascinovaní komplexným vedomím, natrvalo znemožní
z neho vystúpiť. A to je príčina strachu moderných mužov a aj ich bremeno. Stále
sa snažia všetko premyslieť a domyslieť svojim malým rozumom, malým srdcom.
Potrebujú sa dostať tam, kde ich logika a postupy zlyhajú. Väčšina ľudí zo západnej
civilizácie je uväznená v pasci komplexného vedomia a stále znovu chodia pre vodu
k rovnakým studniam: rozumu, poriadku, ovládaniu a moci. Je to dobré, potrebné
a predvidatelné. Musíme tým prejsť, i ja si to dobre pamätám. Bohužiaľ neexistuje
žiadny priami let k osvieteniu a spáse. To je ilúzia fundamentalizmu vo všetkých
jeho formách. Nikdy nemusíme opustiť tu záhradu. Problém je ale v tom,
že potom nedôjde ku skutočnej premene, ani ku spáse! Nemôžete byť spasení,
dokiaľ nepadnete, a oni nie sú ochotní pripustiť si, skúsenosť pádu.
Je to klasická chyba tak zvaného "farizeja", ktorý nikdy nerobí nič zlé.
  Bez tohoto bolestného druhého stupňa neexistuje žiadna túžba,
žiadna vnútorná sloboda, žiadne ozajstné porozumenie daru, ktorý sme dostali.
Obvykle sa hrdina nedostane k stupňu osvietenia, dokiaľ neutrpel mnoho zranení
a neprešiel mnohými sklamaniami a paradoxmi. Práve boj s temnotou a zármutkom
posiluje a učí mužskú dušu. Fyzicky prežíva onú temnotu v podobe bolesti
a handicapu ako Jakub svoje zranenie /Gn 32, 26/. Intelektuálne sa temnota
a absurdita vecí odráža v rébusoch, koánoch a dilematoch, rovnako ako v hádankách
sfing a "ne-odpovediach" zenových učiteľov. Som presvedčený, že mnoho z toho,
čo kázal Ježiš na hore, má rovnaký základ, ale západná cirkev nemá dosť
trpezlivosti s touto jeho múdrosťou vyjadrenou v paradoxoch, ktoré pochádzajú
z tretieho stupňa vedomia - z osvietenia. Som, sám kňaz, presvedčený, že mnoho
cirkevných mysliteľov a vodcov je doposiaľ vo sfére komplexného vedomia
a že niektorí neo-konzervatívci ostávajú plný obáv v prvom stupni
a nazývajú ho svätosť.
Pokiaľ sme ochotní dať sa viesť, pokiaľ je naše ja ochotné prijať utrpenie,
sme všetci vedení ku spáse. V skutočnosti si nemôže človek sám zvoliť,
že bude osvietený, alebo sa pre to rozhodnúť.
Ešte nevie, čo to vôbec osvietenie je! Všetko, čo pre to môže sám urobiť,
je len byť na to pripravený. Veď život sám je v skutočnosti hlavne
pripravovanie sa, prispôsobovanie, precitnutie. Všimnite si, koľko Ježišových
podobenstiev sa dotýka pripravenosti a bdelosti. Najľahšou náhradou je samozrejme
náboženstvo. Ponúka jednoznačné odpovede a veľmi ľahkú istotu o minulosti
i budúcnosti, namiesto obyčajného plne prítomného bytia. I keď to znie zvláštne,
istitucionalizovane náboženstvo sa bežne vyhýba skutočnému osvieteniu.
Na začiatku je totiž najskôr vnímané ako umieranie a väčšina ľudí nie je
na umieranie dobre pripravená. Iniciácia je vždy príprava na umieranie.
  Osvietenie sa týka skôr "ne-vedenia" a "ne-učenia" než učenia.
Je to akási druhá, ale dobrovoľne zvolená naivita, ktorá sa nesnaží zabudnúť
na všetky existujúce rozpory a zložitosti. Osvietenie znamená skôr odovzdanie sa,
než prichádzanie k záverom; skôr dôveru než rozhodovanie a predovšetkým je to
zdarma ponúkaná milosť, za ktorú môžeme len ďakovať. Nemôžete byť osvietení
pomocou nejakého programu, rituálu alebo morálky. A práve toto leží
pánbožkárom v žalúdku. Ale ako hovorí Ježiš, vietor vanie, kam chce /Jan 3,8/.
Jediné, čo môžete urobiť, je zostať na ceste, načúvať tomu, čo nás učí,
vnímať tak jej agóniu, ako aj jej extázu a usilovať o dar zo všetkých darov
najvzácnejší a najdôležitejší - pravú otvorenosť, ktorú Ježiš nazýva viera.
Všetko, čo v skutočnosti môžeme robiť, je zabrániť nášemu ja, aby neprekážalo
/v mytologiach sa to zvyčajne symbolizuje zabitím draka/, a dúfať,
že poznáme tajné dvere, ktoré nám Boh otvára, aby sme mohli vyjsť von
z komplexného vedomia. Tieto dvere majú obvykle nejakú formu utrpenia -
fyzického, vzťahového, emočného, intelektuálneho, štrukturálneho - uvidel
som to prakticky u všetkých osvietených a uzdravených ľudí,
s ktorými som sa stretol.
  Iniciácia vždy učila mladých mužov zomrieť skôr, než zomrú, a tým
začínali znova žiť. To je stále rovnaká pravda, ktorú učil Ježiš,
pôvodný rituál krstu, židovský proroci, Mohammed, mystici, mnohí
chudobní a postihnutí ľudia, rovnako tak ako ľudia, ktorí sa z pokraja smrti
vrátili do života. Zdá sa, že oni všetci sa zhodujú na jedinej veci,
ktorej sa všetci snažíme vyhnúť - umieraniu. Je to zrejme ta najlepšia
a priama cesta, ako dať všetkému spravný poriadok a tvar. Ako povedal
náš otec, svätý František: "Keď ste sa raz stretli tvárou v tvár s veľkou
smrťou, druhá smrť už vám nemôže ublížiť."

Voľný preklad
Richard Rohr

Pretože v sebe nikdy nedozreli do hlbokého opravdivého mužstva,
hľadajú u iných mužov pocit istoty a sebadôvery. Fenomén gangu
má mnoho rôznych podôb, večšinou je to ale predvádzanie niečoho
celkom nezmyselného; sedemnásť ročný chlapci sa snažia získať otcovskú
energiu od iných sedemnásťročných chlapcov. Pretože  nikdy nenašli
tú vnútornú silu, ktorá  ľuďom  dáva  pocit osobnej rovnováhy,
neustále sa snaží dokázať, kým sú. Či už sa zúčastnia rôznych
"chlapských" zábav, ktoré vyžadujú fyzickú silu, chvália sa svojou
sexuálnou výkonnosťou či obchodými úspechmi, snažia sa dokázať sebe
samým i druhým, že to zvládli, že sú skutoční chlapi. Ale ich neustála
honba za novými a novými úspechmi naopak dokazuje, že to nezvládli
a že podvedome cítia svoju vlastnú nedokonalosť. Pretože nenašli
pravú hodnotu svojho "ja", snažia sa ju dokázať tím, že zarábajú
peniaze, hromadia predmety, ktoré sa za ne dajú kúpiť, a získavajú
moc. Ale ich neustále hľadanie hodnôt, ktoré si vydobyli /čo je v sku-
točnosti protirečenie/, prezradzuje ich vnútorný pocit prázdnoty.

Prevzate:
Stať sa moudrym mužem
Richard Rohr a Joseph Martos