Jedným z výsledkov súčasnej situácie je, že opovrhujeme
chudobnými, hoci by sme ich mohli charakterizovať.
Prehliadame ich, odsúvame na okraj, snažíme sa od nich držať bokom.
Chudobní - dnes sú to mentálne alebo fyzicky hendikepovaní,
menšiny, utečenci, závislí, homosexuáli, väzni, každý, kto zlyhal
a nenaplnil očakávania väčšiny v ekonomickom alebo spoločenskom
systéme úspechu - reprezentujú vrstvu, ktorej sa najväčšmi bojíme
a ktorú sami v sebe popierame.
  Pretože sa tak veľmi bojíme neúspechu, toho, že by sme sa
stali utečencami, zostali bez domova, a pretože sa bojíme
opačnej, mužskej či ženskej časti našej duše, odsúvame na
okraj každého, kto predstavuje tieto popierané časti našej
duše. Nenávidíme v nich to, čo sa bojíme pripustiť sami v sebe.
Držíme sa ďalej od hendikepovaných, pretože každý z nás sa
bojí svojich vlastných hendikepov. Izolujeme sa od duševne
zaostalých. Sú hrozbou pre náš zdanlivo racionálny svet.
Žiaľ, obklopujeme sa svojimi vlastnými klonmi.
  Izolujeme sa od slabosti a zlomenosti, čo je pre nás strata -
dokonca to môže byť strata nás samých. Jób sa stal typickým
obrazom tejto pravdy v Starom zákone. Snáď nikto to nevyjadril
presnejšie ako apoštol Pavol na sklonku svojho života:
....." aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, sata-
nov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval.
Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on
mi povedal: "Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale preja-
vuje v slabosti." A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabo-
sťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu
v slabostiach, potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkos-
tiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy so silný"
/2 Kor 12, 7-10/
Znie to ako svedectvo. Keď Cirkev zabúda na svoje vlastné
evanjelium, Duch ho vyučuje v nových formách: prvým krokom
je pripustiť, že ste bezmocní. Niekedy trvá veľmi dlho,
kým urobíme tento prvý krok.

prevzaté
Jób a tajomstvo utrpenia
Richard Rohr