Lidé, lidé,
dovoluji si vás oslovit tímto nejvyšším možným titulem, protože člověk je obrazem Boha a je ozdoben výsostnými znaky: rozumem, svědomím a zodpovědností.

Sešli jsme se tu, abychom vzpomenuli obětí válek a totalitních režimů, zejména toho, který je nám historicky nejblíž. Dnešní pietní slavnost dostala jméno Mene Tekel. Tato tajemná slova se objevila na zdi paláce Nabukadnesorova syna, když hodoval a zneuctil posvátné nádoby odcizené z Jeruzalémského chrámu. Oznámila pád jeho říše, protože se nepoučil z příběhu vlastního otce.

Hloupost a pýcha odvrhly Boha
Jsme přitom na místě, které je symbolem našich národních dějin. Je to chrám, který po staletí vznikal podle přesně stanoveného řádu a stal se ztělesněním ideálu, který vedl naše otce a dědy. Sama o sobě tato katedrála oním ideálem není, protože ten stojí vysoko nad ní směrem označeným odvážně vzpřímenými věžemi. Odtud k lidem promluvil Bůh. Slyšeli jsme jeho slova, platná pro Izraelity v zajetí stejně jako pro stavitele tohoto chrámu. Jsou bolestně platná i dnes. Odtud k nám poslal svého Syna, Ježíše Krista, aby nám ukázal, kdo jsme. Že jsme lidé, jen lidé spěchající ke smrti. Ale také, aby nám zvěstoval, že ideálem člověka je být obrazem Boha. Podobat se Kristu. To je pravda života, celý jeho smysl - jít k tomuto ideálu.

Pokaždé tu někdo mluví. Dnes ten úkol připadl mně. Je mi úzko, protože mluvím před Vševědoucím, a uvědomuji si, že nestojím před vámi, ale před těmi, kdo pro tento ideál, pro pravdu života, byli schopni svůj pozemský život nasadit. Dělat to pro sebe by nedávalo smysl. Život se pokládá za druhé. Ti, na něž tu myslíme, to udělali kvůli nám. Je mi určeno promluvit. Zde jsem, abych konal, co mám konat.

Více než vzpomínat, je třeba se poučit. Ti, o nichž přemýšlíme, zemřeli především proto, že si lidé včas nepřipustili, že jsou ohroženi. Je třeba se poučit, neboť jsme opět ohroženi a opět si to nechceme přiznat. Říkáme: Žijeme v míru, přitom se bojuje, útočí a zabíjí. Ve své hlouposti a pýše poučujeme celý svět. Říkáme: Náboženské války jsou středověký nesmysl. Očekáváme, že všichni odhodí svého Boha, protože my jsme to udělali. Ale oni to neudělají, protože na nás vidí, kam to vede – naše kultura se rozpadá a vymíráme. Říkáme, že s nimi musíme vést dialog, ale oni nás nebudou poslouchat, protože chtějí mluvit o náboženství a my žádné nemáme, protože jsme nekonečně liberální.

Chybí nám ideál, za který bychom položili život
Říkáme, že si máme jeden druhého vážit, ale oni si nás vážit nemohou, protože oni jsou schopni pro svou pravdu položit život, ale my budeme ustupovat a podle jejich diktátu zakročíme proti každému, kdo se přizná ke znamení Kristova kříže. Říkají nám, že nejsme tolerantní, a mají pravdu, protože nejsme tolerantní ani k sobě navzájem. A nedejme se mýlit, naši politici se vůbec nezajímají o Islám, ale o petrolej a prodej obnošených zbraní. My jim to nemůžeme vytknout, neboť je sice máme za krátkozraké hlupáky, ale nesmíme to přiznat, protože jsme je zvolili. Navíc cítíme, že to jsou ti nejhodnější z nás, protože na slovo poslouchají jiné, kteří jim, sami bez tváře, odněkud nařizují. Tušíme, že odněkud, kde se hraje ruleta s fiktivními penězi, které ovšem někdy musí být podloženy naší prací, popřípadě životy.

Usilujeme o mír na Ukrajině, ale sami jsme připustili, aby byl ohrožen, a spěcháme se přiživit, protože nepřiznáme, že nejde ani o Ukrajince, ani o Rusy, ale opět o peníze a rovnováhy bank, které se rozkymácely jako lodě, když se zvednou vlny. Říkáme: musíme být silní, abychom uhájili mír, ale k čemu nám budou zbraně, když nemáme muže, kteří by je zvedli. Proč by to dělali, když nemají ideál? Ideál, za který by někdo byl ochoten zemřít. Jsme věru ubozí a směšní.

Hovoříme o míru, ale sami ho nemáme
Vzali jsme své oblasti vazebnost kultury a naše katedrály se hroutí a společenství lidí se mění v hromadu rozhádaných sobců. Ztratili jsme hodnotu a míru člověka, neboť je zcela logické, že když odhodíme své křesťanství a zbavíme se Boha, zbavíme se i člověka, protože přestaneme vědět, jak má vypadat. Jak si nás muslimové mohou vážit, když oni mají Boha a my žádného nemáme. A proč by se měli u nás chovat slušně a jednat s námi lidsky, když vidí, jak se chováme my k sobě navzájem. Hovoříme o míru, chceme ho bránit, ale sami ho nemáme. Ani v sobě, ani mezi sebou. Chceme zachránit spravedlnost, ale jen množíme zákazy. Jenže spravedlnost ani mír nikdo nezavede, protože vyrůstají ze slušnosti.

Vím, co teď nastane, co uslyším. Má slova narazí na zeď sobecké spokojenosti, která je jako křivé zrcadlo. Všechno překroutí. Kdybych řekl jakoukoli moudrost, ozvěnou se ke mně vrátí fráze prázdnější než žvást opilce. I kdybych přinesl přímo z fronty usmrcené dítě, ozve se jen lživý nářek představitelů elit, a to takový, jaký si bude přát ke všemu lhostejný dav, který je má znovu postavit do čela.

PP koláž

Čtěte ZDE: Trans-nadčlověk a post-lidé: Čipování lidských bytostí je skutečností. Znamení šelmy z Apokalypsy? Další patro Babylónské věže: Vědí google brýle, co je láska?

Našimi nepřáteli jsme sami
Nikdo se nezvedne, aby se šel pokusit zachránit sourozence či matku toho dítěte. Ozvou se proti mně hlasy: Na co si hraješ? Nečárej čerty na zeď!…, až zazní protest: Ten blázen nakonec způsobí válku – umlčte ho! Ale já se hrozím toho, co si připravujeme a přivodíme. Našimi nepřáteli nejsou ani Arabové ani Ukrajinci ani Rusové a vůbec nikdo. Stačíme si sami, protože si nevážíme zákona života, zapomněli jsme, že život je láska a láska je oběť.  Život bez nich nedává smysl. A to je, na co můžeme zahynout.

Neměli bychom žádné nepřátele, kdybychom byli jako tato katedrála, poutáni k sobě pevným řádem, a byli bychom váženi a ctěni jako tvůrci. Jenže my nic nevytváříme, protože za sebe necháváme jedny pracovat a druhé myslet. Podle pokynů shora jen posunujeme dílo těch zdola. Nemáme proč žít. Jsme tu zbyteční. Kdybychom takoví nebyli a byli platnými lidmi, neodvážili by se nás nepřátelé ohrozit, protože bychom byli pevnější, než oni. Naší cestou je návrat k rozumu a jeho zkáznění a důsledné, věrohodné, hluboce žité křesťanství.

Jsem běloch, muž, Čech a křesťan
Nemohu mlčet. Byl jsem vyzván, abych promluvil před Bohem a mrtvými předky, a to ve chvíli, kdy se nás cizinci s úsměškem ptají: Co vy jste vlastně zač? Nemohu mluvit za druhé, ale odpovím za sebe, byť se chvěji:

Vyznávám, že jsem běloch, uznávám odlišnost lidských ras, a tudíž lidskou důstojnost všech, ale odmítám zčernat či zežloutnout a změnit proporci a barvu svých očí. Jsem muž, který může zplodit, ale nemůže porodit dítě, a proto trvám na spořádané, trvající rodině, neboť je to základ společnosti a záruka výchovy. Trvám na tom, že muž a žena jsou odlišní ve stavbě těla i biologické funkci, že žena je slabší a vzácnější než muž, který ji má chránit, milovat a vážit si jí.

Jsem zatím zdravý a budu pomáhat nemocným, ale odmítnu fňukání slabochů, kteří se na nemoc jen vymlouvají. Jsem zároveň bohatý i chudý. Svůj chléb si dosud vydělávám a mám ho dost, abych se podělil, ale odmítám živit lenochy. Mám mnohem méně než skutečně majetní, nezávidím jim a radoval bych se, kdyby svůj majetek užívali rozumně.

Jsem Evropan, protože jsem Čech. Narodil jsem se českým rodičům, vyrostl v české zemi a beru vážně bídu i slávu svého národa. Odmítám se rozplynout v bezduché uniformitě konzumní multikultury.

Jsem křesťan, uctivý k lidem jiného náboženství či názoru, a vím s určitostí, že se jimi budou řídit v celém svém jednání. Ale hlásím se pevně ke svému křesťanskému Bohu a řádu, který stanovil, protože je moudrý, spravedlivý a k lidem soucitný.

Jsem člověk, vděčný za své lidství a hrdý na svou tvář.

Jsem člověk, jmenuji se Petr Piťha a nejsem nějaké 361106/038 rodné číslo ani 37-22/015 identifikační číslo oprávnění, ani PIN ani VIPN ani jakékoli jiné číslo. Jsem člověk, protože mám svědomí a nesu zodpovědnost. Jsem člověk a jako člověk chci také zemřít.

Som veľký hriešnik… V roku 1988 som bol predstaveným františkánov na Malte a prednášal som v seminári dogmatickú teológiu. Raz ma bratia z katolíckej charizmatickej obnovy presvedčili, aby som s nimi išiel na stretnutie do Írska, a tak na tom trvali, že som nakoniec išiel. Bolo tam zhromaždených asi 25.000 ľudí z celého sveta a asi 800 kňazov. Počas konferencie boli všetci rozdelení do malých skupiniek.
Vedúci našej skupinky sa nás opýtal, prečo sme prišli do Dublinu. Ostatní kňazi odpovedali, že sa prišli stretnúť s Ježišom Kristom. To ma omráčilo. Nemohol som pochopiť, ako môže kňaz, ktorý denne slúži svätú omšu, povedať, že sa potrebuje stretnúť s Ježišom. Ani som si nikdy nemyslel, že som to ja, kto potrebuje obrátenie, to mi v živote nenapadlo. Ja som si totiž nebol vedomý, že som hriešnik. Slúžil som svätú omšu, modlil sa breviár, bral som to ako samozrejmosť, že sa stretávam s Ježišom Kristom. Keď na mňa prišiel rad, aby som povedal svoj motív – prečo som sem prišiel, chcel som jednoducho vysvetliť, že som prišiel, aby som sa dozvedel niečo o charizmatickej obnove. Pretože by mi to mohlo pomôcť pri mojich teologických prednáškach. Kňaz, ktorý viedol skupinku, mi pred všetkými povedal: „Otče, prosím vás, kľaknite si tu, pretože sa za vás musíme modliť.“ Bez toho, že by som vedel, čo sa deje, kľakol som si a všetci kňazi sa modlili za moje obrátenie. Od tej chvíle som začal chápať, že potrebujem obrátenie. Teraz pracujem na Malte ako exorcista.
Ku službe exorcistu som sa dostal cez pastoračnú prácu, pri ktorej som sa stretával s mnohými ľuďmi, ktorí prežívali útoky diabla a potrebovali pomoc. Myslím si, že je to taký trest Boží, že musím tak veľa rozprávať o diablovi. Keď som bol totiž profesorom dogmatickej teológie, učil som svojich študentov, že diabol ako osoba neexistuje. Bol som pod vplyvom niektorých nemeckých a holandských teológov, ktorí si myslia, že keď Ježiš Kristus hovorí o diablovi, tak to robí len preto, aby sa prispôsobil židovskej mentalite. Dnes som presvedčený, že diabol existuje. Teraz s ním zvádzam boje neustále. Keď Boh dovolil, aby som sa stretol s Ježišom ako s živou osobou, tak tiež dovolil, aby som sa stretol s diablom ako s osobou. Preto teraz, z poverenia biskupa, vykonávam túto pastoračnú prácu.
BOJUJE PROTI NÁM
Čo vám teraz budem hovoriť, pochádza viac z mojej osobnej skúsenosti, než z kníh. Úplne prvé, čo by som tu chcel povedať a čo by vám malo byť načisto jasné, je: diabol existuje! Ježiš Kristus prišiel práve preto, aby bojoval proti diablovi a aby nad ním zvíťazil. Diabol dobre vie, že bojuje bitku, ktorú už prehral. Diabol proti nám bojuje zo žiarlivosti a z pýchy. Existujú ľudia, ktorí sa diabla skutočne boja, pretože si myslia, že negatívnym pôsobením ovláda ich životy. Je aj druhý extrém: ľudia, ktorí uctievajú diabla. Sú to satanisti, ktorí uctievajú satana ako svojho boha namiesto Ježiša. A potom sú iní ľudia, medzi nimi veľa kresťanov, ktorí dávajú prednosť tomu, že o diablovi nehovoria vôbec, ako keby ani neexistoval. Samozrejme, že z nich má diabol veľkú radosť. Ježiš Kristus hovorí: Choďte, učte, krstite, uzdravujte a vyháňajte démonov. Preto sme poslaní evanjelizovať, povolávať Ježišových učeníkov a tiež uzdravovať a oslobodzovať od zlých duchov.
Ježiš Kristus dáva svoju moc na oslobodzovanie od zlých duchov predovšetkým apoštolom, potom učeníkom a potom každému, kto verí. Hovorí, že tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať démonov… (Mk 16,17). A preto, ak verím, mám moc toto robiť. Normálnou činnosťou diabla je pokúšať. Snaží sa nás klamať tým, že nám predkladá zlo a odťahuje nás od konania dobra. Ale nie každé pokušenie pochádza od diabla. Väčšina z nich pochádza z našej prirodzenosti, z prostredia, od ľudí okolo nás, z rôznych situácií, atď. Ale – či už priamo alebo nepriamo – diabol je v každom pokušení. Nepriamo tak, že aj keď pokušenie neprichádza priamo od neho, diabol túto situáciu využíva. Diabol útočí tak na ľudí, ktorí sú mimo Kristovej vlády – ktorí sú v hriechu, ako aj na tých, ktorí sú pod vládou Ježišovou – ktorí nežijú v hriechu. A často zisťujeme, že diabol útočí oveľa viac na tých, ktorí sú pod vládou Ježišovou, než na tých, ktorí sú mimo. Čím si bližšie Ježišovi, tým viac budeš musieť bojovať aj s diablom.
POKUŠENIE, ZVIAZANOSŤ, POSADNUTOSŤ
Pokušenie
Ľudia v charizmatickej obnove sa najčastejšie stretávajú s týmito tromi pokušeniami:
Prvým je pokušenie proti láske (rozdelenie). Diabol sa nás bude snažiť rozdeliť. Pretože, ak sme medzi sebou rozdelení, nemôžeme vydávať svedectvo, že Ježiš je Mesiáš. Preto sa tak často v modlitbových skupinách stretávame s ľuďmi, ktorí medzi sebou bojujú. Stretávame sa s tým, že jedna modlitbová skupina je proti druhej. Za tým je skutočne diabolská taktika. Pretože modlitbové skupiny tu mali byť ako bunky lásky, ktoré svedčia o tom, že Boh je medzi nami.
Druhým pokušením, ktoré prežívali ľudia v obnove, je túžba po moci. Preto v modlitbových skupinách veľmi často zisťujeme, že sú takto pokúšaní vedúci. Niekedy aj túžba po mimoriadnych daroch môže mať tento motív.
Tretím častým pokušením je rozptyľovanie. Diabol sa snaží, aby sme svoju pozornosť zamerali na veci, ktoré nie sú podstatné a hlavne, aby odtrhol náš pohľad od Ježiša. Stretávame sa tak s modlitebnými skupinami a jednotlivcami, ktorí oveľa viac organizujú, než sa modlia.
Zviazanosť
Diabol sa nám tu predstavuje cez pokušenie, s ktorým máme všetci svoje skúsenosti. Ďalej sa prejavuje tiež cez tzv. zviazanosť (neodbytnosť, nutkavosť). To sú prípady, keď zistíme, že nad určitým hriechom alebo určitou oblasťou svojho jednania ako by sme nemali moc, aj keď inak robíme všetko, čo je v našej moci, aby sme žili dobrým kresťanským životom. Diabol odhalil tvoje slabé miesto a zameral naň všetko svoje úsilie. V tejto oblasti si ním zviazaný. Zviazanosť, to znamená, ako by bol človek v obkľúčení. Myslím, že skoro každý z nás má takú oblasť, kde cíti zviazanosť.
V 16. kapitole Evanjelia podľa Mareka však čítame, že ak verím, mám moc zlého ducha premôcť. Zvlášť vo chvíli po svätom prijímaní, keď vieme, že sme naplnení Ježišom, môžeme vo svojom srdci povedať: Zriekam sa zlého ducha, ktorý je vo mne. Ducha nečistoty, žiarlivosti, pýchy, rúhania, akéhokoľvek zlého ducha, ktorý na nás útočí. Máš všetko právo rozkázať mu, aby odišiel: „V mene Ježiša Krista sa zriekam ducha nečistoty (a pod.). Ako syn (dcéra) Božia ti rozkazujem, aby si odišiel k Ježišovi, ktorý s tebou naloží podľa svojej vôle. A ja do tejto oblasti svojho života prijímam znovu Ježiša Krista.“ Najdôležitejšie slová tejto modlitby sú: zriekam a prijímam. Ide vlastne o obnovu krstného sľubu. Túto modlitbu sa môžeš modliť vždy po svätom prijímaní. A diabol ťa bude musieť opustiť, pretože v Ježišovom mene máme nad ním moc.
Posadnutosť
Ďalším typom diablovej prítomnosti je posadnutosť. Vyskytuje sa zriedkavo a nastane vtedy, keď sa diabol zmocní mysle, srdca, aj tela človeka. Na určitú dobu sa takýto človek stáva nástrojom v jeho rukách. (Neznamená to však, že dotyčný o sebe nevie. Kontrolu nad sebou stráca len v určitých chvíľach, často v prostredí intenzívnej modlitby, zvlášť modlitby exorcizmu. Inak je s ním možná normálna komunikácia, môže pristupovať ku sviatostiam a pod.)
Aké sú znamenia na rozlíšenie posadnutosti?
V rímskom rituáli o exorcizme sa uvádzajú tieto: Hovorenie v jazyku, ktorý človek nepozná. Alebo človek rozumie jazyku, ktorý sa nikdy neučil. Človek vie na diaľku o veciach, ktoré nikdy nevidel, vie o udalostiach, pri ktorých nebol. Vykazuje fyzickú silu, ktorá prevyšuje jeho vlastné možnosti. Prejavuje odpor voči posväteným veciam: krížu, Biblii, svätenej vode, posvätenému oleju, Panne Márii a pod. Niekedy posadnutý človek začína diskusie o teologických otázkach, ktoré presahujú jeho inteligenciu. Spomínam si na prípad, keď som sa modlil za oslobodenie trinásťročného dievčata a veľakrát sme diskutovali o veciach, ktoré boli úplne mimo jej prirodzenej inteligencie. Bolo to znamenie, že nejaký duch je prítomný.
Často posadnutý nedokáže v modlitbe vysloviť meno Ježiš, osloviť Ježiša (aj keď o ňom môže diskutovať). Posadnutosť sama o sebe nie je hriechom. Oveľa vážnejšie je žiť v hriechu, než byť diabolsky posadnutým. Posadnutý za to, čo sa s ním deje, nenesie vinu. (Môže však byť vinný z toho, že otvoril diablovi prístupovú cestu, napr. zotrvávaním v hriechu, okultizmom, či satanizmom. O tom budeme hovoriť ďalej.) V prípade posadnutosti môže jedine exorcista poverený biskupom rozkázať zlému duchu, aby odišiel. Exorcista je kňaz, ktorý má pre konktérny prípad exorcizmu poverenie od biskupa. Modlí sa potom tzv. slávny exorcizmus, obsiahnutý v rímskom obrade.*
(*Posledné vydanie rímskeho obradu bolo v roku 1952. V súčasnej dobe bol revidovaný a je v procese schvaľovania, pričom boli kópie rozoslané všetkým biskupom, aby k navrhovanému revidovanému zneniu dodali svoj komentár. Avšak modlitby exorcizmu, tu obsiahnuté, sú určené len pre kňazov, ktorí majú poverenie biskupa robiť tzv. slávny exorcizmus pri prípadoch diabolskej posadnutosti. Oblasť rozväzovania z rôznych foriem zviazanosti však patrí do kompetencie každého kňaza a je súčasťou jeho pastoračnej starostlivosti. Svojim spôsobom každý kňaz je exorcistom, pretože každý kňaz sa môže zaoberať prípadmi ľudí, ktorí sú sužovaní diablom. Rozlišujeme však slávny exorcizmus, ktorý je obsiahnutý v rímskom obrade, a potom modlitbu rozviazania pre prípady zviazanosti. Jeho prostredníctvom kňaz pomáha ľuďom, aby sa sami zriekli zlých duchov, ktorí ich utláčajú. Keď sa budete modliť a budete mať podozrenie, že niekto z prítomných ľudí je posadnutý, je lepšie vyhľadať skúseného kňaza, aby rozlíšil, o čo ide. Vo väčšine prípadov je totiž viac potrebný psychiater než exoricista.
PRÍSTUPOVÉ CESTY DIABLA
Je potrebné, aby sme tzv. zavreli okná a dvere, aby diabol nemohol vstúpiť, aby sa nemohol zmocniť mysle a srdca človeka.
1. Hriech
Pamätajte na to, že diabol je niečo ako zúrivý pes priviazaný na dlhej reťazi. Keď nevstúpim do priestoru, ktorý je vymedzený dĺžkou reťaze, diabol mi nemôže ublížiť. Ale ak prekročím hranicu a vstúpim, potom riskujem, že na mňa zaútočí. Každým hriechom takto prekračujem diablovu hranicu. Preto prístupovou cestou pre diabla je pornografia a sexuálne zvrátenosti: cudzoložstvo, nečisté skutky s inými ľuďmi, homosexualita, lesbizmus, atď. Ďalej alkoholizmus, obžerstvo, drogová závislosť, hra o peniaze a iné závislosti (aj nezdravá závislosť na človeku – viď Jer 17,5). Inou prístupovou cestou môže byť kriminalita a násilie. A jedným z hlavných vchodov je okultizmus, satanizmus, hriechy proti 1. Božiemu prikázaniu (viď ďalej).
2. Vnútorné zranenia
Diabol môže použiť ako prístupovú cestu aj naše hlboké vnútorné zranenia. Je veľmi dôležité, aby sme boli uzdravení z hlbokých zranení zo svojej minulosti. Väčšinou z týchto hlbokých zranení nie sme vinní, ale diabol, pretože je náš nepriateľ, využíva naše slabosti. Môžem uviesť niekoľko prípadov, v ktorých ide o vnútorné zranenia. Napríklad žena, ktorá sa dopustila potratu. Ide, vyzná svoj hriech vo sviatosti zmierenia a je jej odpustené, ale v jej srdci stále zostáva rana. Niekedy môže krvácať celé roky. Pre túto ranu sa môže stať žena agresívnou alebo sa naopak dostane do depresie, bude plná strachu. Môže začať odmietať sama seba, odsudzovať sa, pohŕdať sebou. Začne si myslieť, že Ježiš ju vlastne nemôže milovať, že jej nemôže odpustiť, a tak sa dostáva do depresie. Pre diabla je veľmi jednoduché využiť takúto situáciu. On príde a bude ju ešte viac presviedčať, že ju Boh nemá rád, že nie je vôbec hodná toho, aby jej bolo odpustené, že zo svojej depresie nemôže byť uzdravená. Alebo na ňu bude útočiť, aby bola agresívna a plná hnevu. Vidíte, že aj keď už žena nenesie vinu, pretože jej bolo odpustené, napriek tomu potrebuje vnútorné uzdravenie, uzdravenie tejto rany v srdci. Inak sa táto rana stane dverami, kadiaľ vchádza diabol. Kým nedôjde k uzdraveniu, nemôže dôjsť ani k oslobodeniu.
Každý z nás si nesie so sebou zranenia zo svojho uplynutého života. Sú napríklad ľudia, ktorí boli v detstve sexuálne zneužívaní a táto rana v ich srdci nie je ešte uzdravená. Možno si nesieme vo svojom srdci veľa strachu. Koreň tohto strachu je niekde dávno v minulosti. Možno je v nás skrytý hnev voči Bohu, pretože sa nám zdá, že je nespravodlivý, keď dopustil určité situácie. Možno v sebe máme hnev voči sebe samému, pretože neprijímame svoje vlastné telo, neprijímame svoju ženskosť alebo svoju mužskosť, svoju sociálnu situáciu, svoje postavenie, svojich rodičov. Sebaodmietanie môže vzniknúť už pred narodením, a to neprijatím zo strany rodičov (nechcené dieťa, nechcené pohlavie). Často vidíme, že naši rodičia nás nemilovali tak, ako by nás mali milovať. Ale ak reagujeme na tieto zranenia trpkosťou a neodpustením – otvárame dvere diablovi. Satan je zosobnená nenávisť. Ak nájde v človeku atmosféru nenávisti a trpkosti – je tam doma. Navrhujem tiež, aby bola na uvedenie zlých vecí z minulosti človeka do poriadku, slúžená svätá omša. Modlitba za oslobodenie, rozviazanie, musí ísť ruka v ruke s modlitbou za vnútorné uzdravenie. Často ľudia, ktorí si prídu pre modlitbu za oslobodenie, potrebujú skôr modlitbu za vnútorné uzdravenie. Niekedy sa môže dokonca stať, že človek žiada o rozviazanie len preto, aby upútal pozornosť. Preto je treba veci skúmať a rozlišovať.
Pri modlitbe za uzdravenie začínate pozývať Ježiša Krista, aby sa stal Pánom každej oblasti života toho človeka. Napríklad, aby sa stal Pánom okamihu počatia, mesiacov tehotenstva, aby bol Pánom mužskosti alebo ženskosti toho človeka, a pod. Je to niečo velmi jednoduché, ale pritom sa môžete dostať do bodu, keď je reakcia človeka až zúrivá. V tej chvíli musíte akoby položiť ruku na ranu, ktorá krváca. Teraz ste našli koreň veci. To je veľmi dôležitý moment. Nájsť koreň – znamená mať kľúč na vyriešenie mnohých problémov. Niekedy to potom vyžaduje čas a niekoľko stretnutí s týmto človekom, aby bola rana uzdravená.
Je tiež dôležité modlitbou pretrhnúť zväzky s minulými pokoleniami. Napríklad s rodičmi, ktorí sa zaoberali okultizmom, alebo s inými, s ktorými hrešili sexuálne, prevádzali okultizmus, na ktorých je nezdravo citovo naviazaný a pod. Vnútorne človeka oslobodzujeme cez vnútorné uzdravenie a zvonku odsekávame putá k iným ľuďom, ktorí by tomuto človeku mohli škodiť. Nielen aktom vôle toho človeka, ale mocou Ježiša Krista, vedieme človeka k tomu, aby povedal: V mene Ježiša Krista sa zriekam všetkých pút s X. Y. Prídeme k momentu, keď tento človek potrebuje odpustiť nejakým ľuďom. Musíme si uvedomiť, že keď niekomu odpustíme, sme od neho oslobodení. Pokým mu neodpustíme, sme s ním zviazaní a na ňom závislí. Potom je potrebné odpustiť samému sebe a ďakovať Bohu za to, aký alebo čím ten človek je. Potom nasleduje sviatosť zmierenia, a až potom modlitba za oslobodenie. Ako ste si všimli, môže to byť celkom dlhý proces. To však neznamená, že u každého človeka sa vyskytnú súčasne všetky tieto štádiá. Musíte ich však mať na mysli.
3. Okultizmus
Treťou prístupovou cestou diabla je okultizmus. Veľakrát je pre nás ťažké rozlíšíť, ktoré metódy sú, či nie sú okultné. Okultizmus je akousi satanovou arénou. Je to čisto jeho pole. Pretože v okultizme ti ponúka moc. A pre neho moc je tou najdôležitejšou vecou.
Do okultizmu môžeme zaradiť čiastočne aj satanizmus, spiritizmus, čarodejníctvo, kúzelníctvo, veštenie a množstvo ďalších vecí. V jednej pasáži z Biblie je jasne odsúdený satanizmus, okultizmus a spiritizmus. Je to v 5. Knihe Mojžišovej 18,9… V okultizme je cieľom odtiahnuť tvoj pohľad od Ježiša. Čo vám poviem, bude možno znieť divne, ale je to pravda. Diabol vám môže pomocť robiť skutočne aj dobro (čiastočne), ale za predpokladu, že ťa tým odtiahne od Ježiša. On vám môže dať dokonca aj moc uzdravovať za predpokladu, že sa prestanete dívať na Ježiša. On dokáže robiť aj zázraky. Preto svätý Augustín hovorí: „Ak vidíš zázrak, najprv zisti, či pochádza od diabla, alebo od Boha.“ Naplnenie Duchom Svätým poznám na človeku nie podľa toho, aké má charizmy, ani nie z dobra, ktoré charizmami spôsobuje, ale jedine podľa ovocia Ducha Svätého. Ovocím Ducha Svätého je láska, radosť, pokoj, vernosť, tichosť, sebaovládanie atď. (Gal 5, 22). V okultizme človek Ježiša Krista vo svojom živote nepotrebuje, hľadá moc a spásu v sebe alebo v iných ľuďoch.
BOHA UŽ NEPOTREBUJEŠ?
Diabol je schopný dať vám niečo dobré, ale veľmi čiastočné. Nemôže ponúknuť uzdravenie celého človeka. Skutočne sa stretávame s mnohými ľuďmi, ktorí zažili uzdravenie od liečiteľa, neskôr však prichádza buď iná choroba (choroba sa presťahuje), s ktorou si nikto nevie dať rady, či depresia, chorobné pocity viny, strach a vnútorné napätie. Keď ku mne prichádzajú ľudia s takýmito problémami, veľmi často zistím, že prišli do styku s určitými liečiteľmi alebo veštcami. Liečiteľ môže uzdraviť len časť tvojho tela, ale nemôže ťa uzdraviť ako celého človeka (ducha, dušu a telo). Snahou diabla je presvedčiť ťa, že nepotrebuješ Boha, pretože všetku moc a energiu máš v sebe. Hnutie Nový vek (New Age) má už v Spojených štátoch a v západnej Európe milióny nasledovníkov. Vypadá veľmi nevinne. Pomáha ti odhaliť sily, ktoré máš v sebe, a sily v prírode. Prívrženci tohto hnutia hovoria, že veria v boha. Ale kto je ten boh, v ktorého veria? To nie je jediný Boh Otec, Syn a Duch Svätý, dokonca ani Alláh moslimov, Adonai židov, či hinduistický boh Šiva. Je to boh, ktorý je v prírode, a preto aj v tebe. Je to boh, ktorého ty sám tvoríš skrze svoju silu. Nakoniec budeš počuť: Nehľadaj Boha mimo seba, ty sám si Boh! Sám v sebe si všemohúci, nepotrebuješ Boha, aby ťa zachraňoval. Tvoje spasenie spočíva v tom, že odhalíš a rozvinieš sily, ktoré máš v sebe.
MÁGIA
Možno sa budete diviť, keď vám poviem, že Praha je jedným z troch miest na svete, v ktorých sa najviac praktizuje biela mágia. Vyplynulo to z výstavy mágov a kúzelníkov, ktorá prebiehala nedávno v Turíne. Ďalšími centrami bielej mágie sú Turín a Lyon.
Čierna mágia sa najviac pestuje znovu v Turíne, v Chicagu a Londýne. Za čiernu mágiu považujeme to, keď sa prostredníctvom kúzelníka, zaklínača a pod. uvaľuje na iného človeka kliatba, privoláva sa zlo. Robí sa to vzývaním zlých duchov. Opýtate sa: Môže mi teda niekto takto uškodiť, bez toho, že by som sa mohol brániť? Môžem vás uistiť, že všetky čarodejnice na Malte na mňa veľakrát vysielali svoje kliatby a zaklínadlá, a neuškodili mi. Nemusíte sa ničoho báť, pokým sme chránení Bohom cez ozajstnú modlitbu a sviatosti. Ak nie som pod Božou ochranou, diabol mi môže uškodiť, pretože to robí veľmi rád. Ale nemá žiadnu moc na synmi a dcérami Božími, ktorí sú verní Ježišovi Kristovi. Preto je našim cieľom evanjelizovať a priviesť ľudí k Ježišovi, pretože tým sú chránení.
Biela mágia je veľakrát oveľa nebezpečnejšia než čierna mágia, pretože ňou môžeme byť ľahko klamaní. Diabol tu prichádza a chce, aby sme si mysleli, že zlá vec je dobrá. Prídete k takému mágovi alebo liečiteľovi a na stenách uvidíte sväté obrázky alebo kríž, takže sa necháte oklamať a myslíte si, že stojíte pred svätým mužom, ktorého cieľom je len služba ľuďom. Určite, nemôžeme týchto ľudí odsudzovať, ale nemôžeme schvaľovať, čo robia. Niekedy nestačí len dobrý úmysel. Nestačí sa len modliť. Je potrebné tiež počúvať Boha.
LIEČITELIA
Je potrebné rozlišovať tri typy liečiteľov. Sú uzdravovatelia, ktorí uzdravujú v mene Ježiša Krista. Kedykoľvek napríklad organizujem bohoslužby za uzdravenia, pripomínam: „Ak budete uzdravení, chváľte za to Boha. Ak sa neuzdravíte, ja s tým nemám nič spoločného, pretože ja sám vás nemôžem uzdraviť. Ja nerozumiem Božím plánom. Ja nechápem, prečo Boh jedného človeka uzdraví a druhého nie. Ale budem sa modliť s vami a chcem pozvať aj vás, aby ste sa k nemu modlili za uzdravenie. Ale tým, kto uzdravuje, je jedine Ježiš Kristus.“
Potom sú ľudia, ktorí sa snažia uzdravovať cez svoje psychické sily a cez tvoju vieru, ktorú do nich vkladáš. Čím viac veríš v schopnosti liečiteľa, tým viac si disponovaný pre uzdravenie. Títo ľudia neuzdravujú v mene Ježiša Krista, ale vo svojom vlastnom mene. Skutočne môžu mať moc uzdravovať, ale uzdravujú čiastočne, nie celého človeka. Možno ti uzdravia ruku, ale nedajú ti pokoj do srdca, často pravý opak. Pomôžu telu a uškodia duši. Sú veľmi nebezpeční. Tretí typ liečiteľov je ešte nebezpečnejší. Sú to tí, ktorí používajú na uzdravenie určité predmety. Tu už ide o jasný okultizmus. Dávajú ľuďom napríklad kamienky, amulety, semená rastlín, zrnká kadidla, olej, niečo, čomu hovoria svätená voda, soľ atď. Títo liečitelia sa snažia napodobňovať Cirkev v tom, že používajú cirkevné symboly a sväteniny. Keď žehná olej kňaz, robí tak prostredníctvom modlitby, ktorú mu určila Cirkev. Pritom posvätený olej nemá moc sám v sebe, ale ide o modlitbu, ktorá za ním stojí. Pre veštcov však má olej alebo iný predmet moc sám v sebe. Ak chodíme k liečiteľom, ktorí používajú špirály, kyvadielka, kamene a pod., môžeme si byť istí tým, že ide o okultizmus. Znovu opakujem: neodsudzujeme jednotlivých ľudí. Môže sa stať, že takýto človek robí niečo zlého bez toho, že by to vedel. Ale, ak je to v rozpore s Božím slovom, nemôžeme schvaľovať to, čo robí.
Viem, že s tým, čo hovorím, veľa ľudí nebude súhlasiť. Dokonca ani niektorí kňazi nepoznajú nebezpečenstvo týchto vecí. To sa nedeje len u vás, ale po celom svete. Napríklad, keď som v Taliansku, veľakrát musím povedať laikom, aby k určitým kňazom pre pomoc nechodili. Viem, že nepostupujú správnym spôsobom, pričom ich nechcem súdiť. Musíme dávať pozor tiež na prútikárstvo. Hlavne, keď ide o ľudí, ktorí chcú prútikom hľadať chorobu človeka alebo kladné a záporné zóny. Určite je dobré nechať si svoje domy požehnať a to nech je naša ochrana pred všetkým negatívnym. Ochrana nášho domu nemôže spočívať napríklad v nejakom kúsku kovu alebo plastovej krabičke. To je potom veľmi jasný okultizmus. Sú ľudia, ktorí sú veľmi senzitívni a môžu zistiť, či na nejakom mieste existujú určité škodlivé prúdenia či sily, ale potom našou ochranou je to, že tieto priestory zasvätíme Ježišovi. Myslím, že skutočne môžu existovať ľudia, ktorí majú niečo ako tzv. šiesty zmysel. Ale musí byť vložený úplne do rúk Ježišových. To platí aj o našom rozume, srdci, fantázii, pamäti. Musíme ich zasvätiť Ježišovi Kristovi.
HOROSKOPY, ZNAMENIA ZVEROKRUHU
Neviem, ako sú u vás populárne horoskopy. Na Západe ich neustále nachádzame v televízii a v ďalších masovokomunikačných prostriedkoch a veľa ľudí sa nimi s veľkou vážnosťou zaoberá a vkladá do nich všetku svoju dôveru. Je to veľmi stará praktika a už prorok Izaiáš (47, 12-13) sa astrológom vysmieval a hovoril ľuďom, aby im neverili, aby verili Bohu a jemu zverili svoju budúcnosť.
Poverou je tiež nosenie znamení zverokruhu. Kresťan musí vydávať svedectvo, že verí Ježišovi, a nie svojmu znameniu zverokruhu. Keď vám určité znamenie pre vašu ochranu dá nejaká čarodejnica, to je veľmi riskantné. Je to modlárstvo, keď tento predmet uctievate. Ak niečo takého nosíš ako predmet, ktorý si si niekde kúpil v bižutérii, v tom nie je žiadny hriech. Ak sa však jedná o kresťanov, hovorím im, aby znamenia zverokruhu zložili, lebo takto nevydávajú svedectvo, že sú pokrstení ľudia a že patria k Ježišovi Kristovi.
ALTERNATÍVNA MEDICÍNA
Ešte niekoľko slov k alternatívnej medicíne, pretože v sebe niekedy môže skrývať okultizmus. Alternatívna medicína nie je závadná sama o sebe, ale bohužiaľ mnohé jej metódy sú staré okultné praktiky alebo obsahujú okultné prvky. Okultizmus sa tu skrýva pod vedeckými názvami, aby ľahšie získal našu dôveru a rešpekt. Bol som napríklad veľmi prekvapený, keď som si prečítal zoznam okultných praktík, ktorý vytvorila Asociácia kresťanských terapeutov v Londýne. Asociácia je zložená z lekárov, psychiatrov, psychológov, kňazov a zdravotníkov a ďalších odborníkov, ktorí sa zaoberajú starostlivosťou o človeka. Zistil som, že do tohoto zoznamu vložili aj akupunktúru alebo jógu. Hovoril som si, prečo?
Akupunktúra pre mňa vždy vyzerala veľmi nevinne, ale dozvedel som sa, že za ňou pôvodne stojí náboženstvo pochádzajúce z Číny. Pre majstrov akupunktúry z Orientu znamenal každý vpich ihly vzývanie jedného špecifického čínskeho boha. Tým nechcem povedať, že akupunktúra je okultizmus. Myslím si, že pokiaľ akupunktúru používa nejaký západný lekár bez najmenšieho úmyslu dostávať pacienta pod ochranu nejakých božstiev, nemôžeme to nazývať okultizmom. Ake pokiaľ akupunktúru praktizuje niekto z Orientu, musíme byť oveľa opatrnejší, pretože s ňou môže byť spojený okultizmus. To isté sa týka aj hypnózy a ďalších praktík alternatívnej medicíny. Bylinkár sám o sebe nie je okultista. V používaní byliniek na liečenie nie je nič zlého. Ale nanešťastie, zvlášť v Taliansku, mnohí bylinkári súčasne patria medzi okultistov (používajú okultné praktiky na stanovenie diagnóz) alebo sa zaoberajú bielou mágiou.
JÓGA
Ďalšou vecou je jóga a všetky orientálne cvičenia. Vyzerajú veľmi nevinne, ale ja som mal veľa prípadov exorcizmu u ľudí, ktorí v minulosti intenzívne praktizovali jógu, karate a pod. Fyzické cvičenia z východu sú samé o sebe nevinné, ale nesmieme zabudnúť, že za nimi vždy stojí filozofia a náboženstvo. Väčšina týchto cvičení ťa vedie do štádia, keď sa vyprázdňuješ a odstraňuješ prekážky stojace v ceste silám, ktoré máš v sebe. Keď sa z fyzických cvičení prejde ku filozofii a meditácii, tak ťa postupne povedú k plnému zrieknutiu sa Ježiša. Pretože aj Ježiš Kristus je z ich hľadiska prekážkou toho, aby si bol sám sebou. Keď cvičenci opakujú v jóge svoje mantry, aj keď to nevedia, vzývajú v čínskom či indickom jazyku určité božstvo, určitého boha, aby sa ním nechali naplniť. Opäť, bez toho, že by sme odsudzovali ľudí a ich spôsob hľadania Boha, musíme byť veľmi bdelí a uvedomovať si nebezpečenstvo východných náboženstiev. Niekto by mohol namietnuť, že ide len číry fundamentalizmus. Budeme hovoriť o týchto veciach ako v stredoveku? Veľa kňazov s týmito názormi nebude súhlasiť. Viem, že je to aktuálna téma. Keď pred niekoľkými rokmi rímsky vikár určil jedného kňaza za exorcistu, tento kňaz sa snažil nájsť nejakú príručku, ktorá by mu v tomto poslaní pomohla. Najnovšia, ktorú našiel, pochádzala zo 17. storočia! Z toho môžeme vidieť, že sa zaoberáme predmetom, ktorý je pre nás úplne nový, nezmapovaný. Nie preto, že by sa snáď okultizmus praktizoval až dnes. Nejde o nový predmet, ale o nový spôsob, ako sa uskutočňuje. Preto dnes môžeme robiť závery len zo skúseností súčasných exorcitov.
SATANIZMUS
Satana ľudia uctievajú zo štyroch dôvodov. Jedni ho uctievajú ako svojho boha, pretože túžia po moci. Preto medzi satanistami nájdeme ľudí na vysokých postoch v politickom živote. Sú to často ľudia veľmi vážení na verejnosti, a pritom mnohí z nich tajne vedú satanské rituály a orgie.
Iná skupina ľudí uctieva satana kvôli bohatstvu. Preto medzi satanistami nájdeme veľa podnikateľov. Satanizmus je často zviazaný s prostitúciou, pašovaním drog a so slobodomurárstvom. Preto títo podnikatelia získavajú skutočne veľa peňazí.
Tretia kategória satanistov sú mladí ľudia, ktorým ide o dobrodružstvo. Zvlášť preto, že sa im páčia sexuálne orgie. Sľubujú satanovi, že budú robiť všetko možné zlo. Tiež som sa stretol s mladými ľuďmi, ktorí chodili na modlitbové stretnutia, a zatiaľ, čo ostatní chválili Boha, oni vzývali satana.
Štvrtá skupina uctieva satana kvôli získaniu popularity. Nanešťastie sem patrí veľa rockových skupín. Viete, že veľa populárnych – zvlášť metalových skupín – má texty, ktorými priamo uctievajú satana, chvália sebevraždy, prostitúciu, kriminalitu alebo iné deštruktívne skutočnosti? Ľahko si domyslíte, že keď niekto takéto nahrávky často počúva, dochádza u neho k niečomu, ako je vymývanie mozgu. A je v tom obsiahnuté ešte niečo horšie, pretože vo veľa nahrávkach týchto skupín, keď si ich pustíta odzadu (tzv. back-masking), budete počuť veľmi jasné slová: satan je môj pán, satan je moj spasiteľ… Keď mladí ľudia tieto nahrávky počúvajú, často – bez toho, že by to vedeli – absorbujú do seba tieto satanské výroky. Veľakrát sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí nevedia, čo sa s nimi deje. Ďalej napríklad chodia na svätú omšu, ale nemôžu na nej vydržať, v určitom okamihu musia odísť.
Alebo na nich prichádzajú chvíle, keď majú potrebu hrubo urážať Boha, kliať, pričom nevedia prečo. Dávam im jednoduchú otázku: Akú hudbu počúvaš? Veľmi často zistím, že sú závislí na heavymetalovej hudbe. Nehovorím tým, že všetka heavymetalová alebo roková hudba je sama o sebe zlá. Ale hovorím, že skutočne nanešťastie mnohí z jej spevákov sú satanisti. Keď si prečítate históriu mnohých týchto skupín, dozviete sa, že niektorí pred vydaním zasvätia určitú nahrávku satanovi a prosia ho, by sa dobre predávala a aby bola skupina populárna. Iné skupiny sa netaja tým, že sa celé zasvätili satanovi a z textov ich piesní je to zrejmé. Satanisti nie sú ateisti. Oni veria v Boha, ale snažia sa proti nemu bojovať. Pália Biblie. Majú svoju vlastnú satanskú bibliu, v ktorej je opak toho, čo je v normálnej Biblii. Prikázanie nenávideť, zabíjať, cudzoložiť, pravé opaky blahoslavenstiev, litánie k satanovi a ďalšie rituály. Počas svojich rituálov niekedy obetujú pri zvláštnych príležitostiach ľudí, prípadne telíčka potratených detí – hlavne cez Vianoce, Veľkú Noc alebo 1. augusta, čo je pre satanistov najsvätejší deň. Inak svoje rituály prevádzajú hlavne v piatok a v nedeľu ako protiklad tomu, že piatok je pre kresťanov dňom spasenia a nedeľa dňom Zmŕtvychvstalého Pána. Bežné sú ich rituály pri splne. Mesiac je pre nich kráľom temnoty. Preto ich symbolika často obsahuje mesiac. Ich číslo je 666, pretože podľa knihy Zjavenia 13,18 je to číslo šelmy.
MODLITBA OSLOBODENIA (ROZVIAZANIA)
Dúfam, že po tejto prednáške si nezačnete myslieť, že každý z vás potrebuje nutne rozviazanie alebo exorcizmus. Nebudeme upierať svoj zrak na satana, ale na Ježiša. Opýtame sa, čo máme robiť, keď sa stretneme s človekom, ktorý v tejto oblasti potrebuje pomoc. Po prvé – máme všetku moc, aby sme diabla zo seba vypudili. Zvlášť po svätom prijímaní môžeš rozkázať zlému duchu, aby od teba odstúpil. Urob to v mene Ježiša Krista, mocou jeho svätej krvi, bez strachu. Diabol pokorený musí odísť. Bude sa pravdepodobne snažiť vrátiť. Nevadí – znovu mu rozkáž, aby odišiel. Nie je na tom nič zložitého, keď ide o nás samých. Ak ide o modlitbu oslobodenia s druhými ľuďmi, nikdy priamo neoslovujte zlého ducha. Len pomôžte zviazanému človeku, aby to urobil on sám, aby sa diabla zriekol a potom prijal do vyčistenej oblasti Ježiša. Spočíva to v podstate v obnove krstných sľubov. Môžeme na to použiť liturgickú modlitbu z obradu ku krstu. Alebo postihnutého vyzveme, aby po nás opakoval: „V mene Ježiša Krista, mocou jeho svätej krvi a na príhovor Panny Márie, zriekam sa akejkoľvek väzby s akýmkoľvek zlým duchom, ktorý je vo mne alebo útočí proti mne. A prijímam ťa, Ježišu Kriste, ako svojho jediného Spasiteľa a Vykupiteľa.“
Rozkazovať zlému duchu v inom človeku je veľmi riskantné. Duch môže obrátiť svoj útok na vás. Napríklad budete rozkazovať duchu žiarlivosti, aby od druhého človeka odstúpil, a potom zistíte, že sami ste plní žiarlivosti, pretože na vás útočí ten istý duch. Je veľmi dôležité, aby sa o tohoto človeka ďalej niekto staral, pretože inak sa stane terčom ďalších útokov. Preto tento človek musí byť chránený sviatosťami, zvlášť častou sviatosťou zmierenia a svätým prijímaním, a je potrebné, aby za ním stála skupina ľudí, ktorá s ním bude komunikovať a ktorá sa za neho bude modliť. Musíme si pamätať, že po modlitbe za oslobodenie sa často tento človek cíti oveľa viac pod útokom než predtým. Diabol sa snaží, aby sme verili, že je tam, kde nie je, a že nie je tam, kde je. Keď je človek oslobodený, je nutné ho zasvätiť Pánovi. Pretože nestačí človeka vyprázdniť od negatívneho, ale je potrebné ho znovu naplniť. Preto ho zasvätím Ježišovi a Panne Márii, aby bol naďalej v ich ochrane.
Aký je rozdiel medzi modlitbou za oslobodenie (rozviazanie) a exorcizmom?
Exorcizmus je špecifická modlitba v rímskom obrade, ktorú sa môže modliť jedine kňaz poverený biskupom pre špecifický prípad posadnutosti. Tomu sa hovorí oficiálny, slávny exorcizmus. Potom existuje ešte modlitba, ktorú zložil pápež Lev XIII. Aj keď to nie je oficiálny exorcizmus, je to napriek tomu exorcizmus a pred niekoľkými rokmi kardinál Ratzinger z kongregácie pre náuku viery vydal prehlásenie, že laici sa túto modlitbu modliť nemajú, pretože sa v nej objavuje priamy rozkaz, diskusia s diablom. Ale modlitba za rozviazanie nie je nič iného, než obnova vašich krstných sľubov. Tú môžeme doporučiť každému

Urieknutie, bosoráctvo, porobenie… Všetky tieto temné praktiky môžeme súhrnne vyjadriť jedným slovom: prekliatie. Mons. ThDr. František Tondra píše, že zlorobenie (z lat. maleficium, ľudovo nazývané porobenie) „…je pokus spôsobiť blížnemu telesné a hmotné zlo pomocou zlého ducha… Je to hriech nielen proti náboženstvu, ale aj proti láske k blížnemu, prípadne aj proti spravodlivosti.“ 1 Podobne ho aj sv. Tomáš Aquinský zaraďuje medzi smrteľné hriechy (Suma Theologiae, II, IIae, q. 76, a . 3).
Vzývanie zlého ducha v takomto prípade môže byť výslovné alebo zahrnuté. Výslovné znamená, že niekto obradmi alebo slovami priamo vzýva diabla o pomoc. O zahrnutom vzývaní morálny teológ Albert Beneš OP píše: „ Zahrnuto vzýva démona ten, kto používa rôzne tajuplné praktiky, ktoré sú prirodzene svojou povahou nespôsobilé, aby sa nimi dosiahol zamýšľaný cieľ. Pretože tieto praktiky nemôžu dosiahnuť cieľ samy osebe, dáva sa tu Satanovi možnosť zasiahnuť; pomoc sa očakáva nie od prirodzených prostriedkov, ani od Boha a jeho anjelov, teda dáva sa priestor démonom. Aj keď človek nemá výslovný úmysel paktovať so Satanom, žiada vyriešenie problémov od tajomných okultných síl.; pre prirodzenú nespôsobilosť určitých prostriedkov je nutné hovoriť o zahrnutom veštení. Sv. Tomáš zdôvodňuje, že použitie prostriedkov, ktoré sú samy osebe nespôsobilé predpokladá tichú nevyjadrenú zmluvu so zlými duchmi“. 2
Známy exorcista rímskej diecézy páter Gabriele Amorth uvádza, že toto diabolské úsilie sa deje viacerými spôsobmi: pomocou čiernej mágie, zlorečením, urieknutím a predmetovým prekliatím.
•  Pomocou čiernej mágie, čarodejníctva alebo satanských obradov. Prekliatie sa uskutočňuje prostredníctvom magických formúl a obradov, pri ktorých sa vzýva diabol. O takýchto praktikách hovorí Sv. Písmo jednoznačne: „ Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi…“ (Dt 18, 12).
•  Zlorečením. Pôvod zla je v diablovi, a preto, ak niekto praje druhému zlo, zahrnuto vzýva zlého ducha, aby dotyčnému človekovi uškodil. Ak ten, kto zlorečí, je v príbuzenskom vzťahu s tým, komu zlorečenie adresuje, účinok kliatby je omnoho horší. Napríklad, keď zlorečia rodičia svojim deťom alebo starí rodičia vnúčatám.
•  Urieknutie. Nazývame ho aj prekliatie pohľadom. Nejedná sa o to, že niekto sa na nás škaredo pozrie a nám sa stane čosi zlé. To sú iba mylné domnienky ľudí. Pri urieknutí ide o skutočný úmysel škodiť druhému pomocou zlého ducha, pričom pohľad slúži ako prostriedok. Ľudia sa bežne domnievajú, že práve toto je príčinou určitých nevysvetliteľných chorôb alebo iných nepríjemností, ktoré sa im v živote prihodia. Vo väčšine prípadov sa po dôslednom preskúmaní ukáže, že išlo o nepodložené upodozrievanie nevinných osôb. Urieknutie pohľadom je v praktickom živote dosť zriedkavé.
•  Predmetové prekliatie. Je to najpoužívanejší prostriedok, pomocou ktorého sa na niekoho uvrhne kliatba. Už z názvu vyplýva, že na jeho uskutočnenie sa používajú určité predmety. Tie sú zhotovené zo zvláštnych materiálov, ktoré majú častokrát symbolický význam. Prekliaty predmet slúži ako viditeľné znamenie úmyslu škodiť a zároveň je prostriedkom, ktorý sa odovzdáva „do moci zlého ducha alebo pod jeho vplyv“. 3 V podstate tu ide o napodobneninu sviatostí, ktoré majú viditeľný znak (napr. voda pri krste) naznačujúci pôsobenie neviditeľnej milosti. V  prípade predmetového prekliatia ide o viditeľný znak pôsobenia ničivej moci zlého ducha.
Napríklad: človekovi, ktorému sa chce uškodiť, sa podá jedlo alebo nápoj, do ktorého je zamiešaný prekliaty predmet, pripravený z rozličných zložiek: z kostí mŕtvych, popol zo spálených častí zvierat, rastlín apod., alebo sa prekliaty predmet (zrazenina krvi, pevne zauzlený chumáč vlasov a iné) umiestni niekde do jeho bytu, napríklad do vankúša.
Druhý spôsob je preklínať predmety, ktoré patria človekovi, ktorému sa chce uškodiť (jeho fotografie, šaty, veci) alebo preklínať predmety, ktoré ho predstavujú: figúrky, bábiky, zvieratá… 4 Známe je prepichovanie figuríny znázorňujúcu obeť z magických rituálov voodoo.
Cieľ prekliatia býva rozmanitý. Niekedy je to snaha rozbiť priateľské vzťahy alebo manželstvo, alebo naopak spôsobiť, aby sa dvaja zamilovaní vzali. Inokedy slúži na vyvolanie zdravotných problémov alebo dokonca sa jeho prostredníctvom usiluje zničiť druhého človeka. Spomínam si, ako sa raz Ibrahim Maiga vyjadril, že v jeho krajine nemajú mafiánov. Na vybavenie účtov slúžia ľuďom čarodejníci, ktorí pomocou mágie znemožnia človeka, alebo ho dokonca zničia, napríklad spôsobia, že dotyčný úplne ochrnie. 5
V tejto súvislosti mi prichádza na myseľ môj bývalý kamarát, ktorý takmer zabil otca jedného dievčaťa tým, že v magickom rituáli mrzačil voskovú figurínu, ktorá ho predstavovala. Našťastie včas celý proces ukončil a spomínaný otec sa postavil doslova zo smrteľnej postele.
Možno, že tieto skutočnosti vyvolávajú vo Vás strach a pýtate sa: „Môže mi teda niekto uškodiť, keď vyriekne na mňa kliatbu?“ Páter Elias Vella, exorcista z Malty, na túto otázku odpovedá: „V princípe hovorím, že áno, lebo ak existuje požehnanie, existuje aj kliatba. Závisí od toho, či sme pre kliatbu otvorení alebo nie… Ak nie ste preň otvorení, kliatba vám neuškodí“. 6 V pastierskom liste Konferencie biskupov Toskánsa sa píše: „…Pri takýchto praktikách nemožno vylúčiť, že porobenie má istú účasť na diabolskom svete a diabolský svet na porobení. Z toho dôvodu Cirkev vždy rozhodne odmietala čary a podobné konanie.“ 7
Ako sa môže niekto otvoriť pre kliatbu? Páter Vella hovorí, že je to možné dvomi spôsobmi: „Najprv hriechom, to znamená, že Kristus nie je stredobodom jeho života; alebo psychickým oslabením, zranením.“ A pokračuje: „Často sa stretávame s ľuďmi, ktorí sú veľmi dobrí. Ale preto, lebo sú plní strachu, môžu absorbovať oveľa viac negativity ako ľudia, ktorí nie sú ustráchaní. Preto je v našom živote potrebné vnútorné uzdravenie. Ak sa však nebojíme a ak je Kristus stredobodom nášho života, potom nám nemôže uškodiť žiadna kliatba“. 8
Osobne si spomínam si na dvoch satanistov, ktorí ma preklínali, zatiaľ čo ja som v duchu modlil, aby ich kliatby nemali žiadnu silu a aby ich účinok Boh zmaril svojím požehnaním. Prosil som Boha aj o požehnanie tých, ktorí ma preklínali. A nič sa mi nestalo!
Vo Svätom Písme nachádzame viac ako tristokrát jedno krásne ubezpečenie, ktoré znie: „Nebojte sa!“ V tom duchu nás vyzýva aj sv. Jakub: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ“ (Jak 4, 7-. My totiž máme mocného obrancu, ktorý nás zároveň naučil postaviť sa proti všetkým útokom diabla, a to aj cez mágiu. Odporúčam Vám pozrieť si nádhernú stať z listu sv. apoštola Pavla Efezanom 6, 10-18 o duchovných zbraniach, ktoré nás majú uchrániť pred zlými mocnosťami.
Čo máme teda robiť, keď vieme, že niekto na nás uvalil kliatbu? V prvom rade nebáť sa, pretože strach je znakom slabej dôvery v Boha a jeho ochranu. Ďalej nesmieme mať záľubu v nejakom hriechu a zotrvávať v ňom, lebo nás to robí zraniteľnými. Potom je potrebné zveriť sa do Božích rúk, odpustiť tomu, kto nám to spôsobil a modliť sa za neho s láskou. Akákoľvek nenávisť a pomstychtivosť by nás otvárali pre pôsobenie zla. Veď aj Ježiš povedal: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! (Lk 6, 27-2. Je dobré každý deň sa v modlitbe prikrývať krvou Ježiša Krista a zveriť sa pod ochranu Panny Márie, ktorá pošliapala hlavu „starému hadovi“, ktorým je diabol.
Ak nájdeme veci, ktoré súvisia s predmetovým prekliatím treba ich pokropiť svätenou vodou a spáliť niekde vonku, aby sa popol alebo nehorľavé predmety mohli vyhodiť do rieky alebo kanalizácie. Je dôležité, aby sme sa počas odstraňovania týchto predmetov aspoň v duchu modlili.
Na tomto mieste však potrebujeme osobitne zdôrazniť to, čo prízvukuje aj páter Gabriele Amorth: „Nesmieme si pri posudzovaní problémov uvádzaných jednotlivými osobami hneď myslieť, že sa jedná o nejaké prekliatie, hlavne predmetové. Sú to vždy vzácne prípady. Dôkladné skúmanie často krát odhalí psychické príčiny, sugescie a falošné strachy vyvolané problémami, na ktoré si ľudia sťažujú“. 9
Stáva sa, že keď si ľudia nevedia vysvetliť istú formu nezdaru, problémov alebo chorôb, ktoré sa v ich živote vyskytli, začnú hľadať ich príčinu v kliatbe, o ktorej sa domnievajú, že ju na nich niekto uvalil. Keďže to bežne nie je možné zistiť, obrátia sa s prosbou o radu na veštca. Ten im vo väčšine prípadov povie, že ich domnienka je správna. Buď sa spýta, či nemajú vo svojom živote niekoho, s kým dobre nevychádzajú, alebo to rovno zvalia na suseda, ktorý im vraj zo závisti a neprajnosti dal porobiť.
V týchto ľuďoch sa samozrejme prebudí upodozrievanie, nenávisť, pomstychtivosť a hnev, ktorý môže trvať niekedy celé roky. Veštec sa im samozrejme ponúkne, že im kliatbu „odrobí“. Keď sa po nejakom čase dotyční vrátia a potvrdia, že niektoré problémy prestali a vyskytli sa nové, veštec im zahlási, že susedia na jeho „odrobenie“ zareagovali ďalším porobením, a že je potrebné celý rituál zopakovať. A tak sa stále viac zamotáva nezmyselný kolobeh, z ktorého je čím ďalej, tým ťažšie, sa vymaniť.
Keď som podobné prípady skúmal podrobnejšie, zistil som, že nikto nikomu neporobil, ale že títo ľudia sa stali súčasťou jedného veľkého klamu, za ktorým je skrytá túžba zlého ducha rozbíjať vzájomné vzťahy a narušiť lásku medzi ľuďmi. A preto Vás prosím, nikdy sa nedajte zvábiť na upodozrievanie druhých ľudí!
Nikdy nechoďte so svojimi zdravotnými alebo psychickými problémami za veštcami, jasnovidcami a liečiteľmi. V Božom slove sa hovorí: „Nech niet medzi vami nikoho…, kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom!“ (Dt 18, 10-13).
Hľadajte radšej pomoc u skúsených lekárov, ktorí nepoužívajú vo svojich metódach magické prvky, neznáme sily či energie a čo nebude v ich silách, v dôvere odovzdajte do Božích rúk. Keďže Boh nám zakázal obracať sa na veštcov, hoci ste si to možno neuvedomili, vašu návštevu u dotyčného pána zahrňte do vyznania vo sviatosti zmierenia a raz navždy sa zrieknite všetkého, čo je s tým späté. Prerušte s ním kontakt, zničte veci, ktoré vám snáď dal a modlite sa zaňho, aby mu Pán dal pravdivé poznanie o praktikách, ktoré nie sú v súlade s kresťanstvom.


1 TONDRA F., Morálna teológia II., Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, Sp. Kapitula - Sp. Podhradie 1996, s. 27.
2 BENEŠ A., Morální teologie, Krystal OP, 1994, s. 157.
3 Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska, Mágia, veštenie a démonské vplyvy , JAS, Zvolen 2001, s. 24.
4 Porov. AMORTH G., Exorcista vypráví, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000, s. 88-92.
5 Porov. AMORTH G., Exorcista vypráví, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000, s. 94-95
6 VELLA E., Uzdravenie a oslobodenie v Kristovi, JAS, Zvolen 2002, s. 173.
7 Pastiersky list Konferencie biskupov Toskánska, Mágia, veštenie a démonské vplyvy , JAS, Zvolen 2001, s. 24.
8 VELLA E., Uzdravenie a oslobodenie v Kristovi, JAS, Zvolen 2002, s. 173-174.
9 AMORTH G., Exorcista vypráví, Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří 2000, s. 94.

Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!

Ako v predošlom článku o horoskopoch, môžeme pokračovať ďalšou veľmi aktuálnou témou: navštevovaním čarodejníc, takzvaných liečiteľov, psychotronikov, astrológov, magnetizérov a podobných osôb. Tak isto uvediem informácie od kňazov odborníkov: bývalého exorcistu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Antona Solčianskeho, provinciála karmelitánov, a tak isto bývalého exorcistu Vojtecha Kodeta z Českej republiky a na Slovensku známeho exercitátora a exorcistu Eliasa Vellu, talianského exorcistu Raula Salvucciho a čestného predsedu i zakladateľa Medzinárodnej Asociácie Exorcistov, exorcistu rímskej diecézy, Gabriela Amortha. Všetky nasledujúce informácie uvádzam preto, aby do tejto problematiky bolo vneseného viac svetla, a aby sa viacero osôb mohlo uchrániť alebo i oslobodiť od veľmi negatívnych vplyvov na ich život.

K spomenutým osobám (čarodejníkom, takzvaným liečiteľom, psychotronikom, astrológom, magnetizérom používajúcim karty, kyvadlo, vkladanie rúk, rôzne amulety a mnohé ďalšie predmety) sa väčšinou prichádza preto, že človek má problémy duchovné alebo fyzické, často zdravotné alebo chce poznať svoju budúcnosť a pod. Musíme však povedať, že drvivá väčšina týchto osôb duchovne spolupracuje so zlými silami, so Satanom a jeho anjelmi, teda démonmi, ako to presne pomenováva katolícka vierouka v Katechizme Katolíckej cirkvi, v bodoch 2115-2117. Často však toto svoje nasmerovanie zakrývajú, napríklad zbožnými rečami, soškami svätých: Pána Ježiša, Matky Božej a podobne. Tak vzniká dojem, že tieto osoby vedú svätý život. Pritom však tomu tak väčšinou nie je.

Treba povedať, že tieto osoby môžu mať nadprirodzené schopnosti (ako napríklad odhaľujú choré miesta v tele, povedia človeku to, čo nikto nemá ako vedieť a pod.), pretože ako sme povedali spolupracujú s démonmi. Démoni sú padlí anjeli, ktorí odmietli službu Bohu. Ich hlavou a vodcom je Satan – Lucifer. Boh ponechal týmto anjelom ich prirodzenosť v tom, že majú vyššiu inteligenciu a schopnosti ako ľudia, pretože sú to bytosti duchovné. Avšak ich schopnosti sú obmedzené a v žiadnom prípade nie sú tak mocné ako Boh a jeho anjeli. Boh je všemohúci, všetko poznajúci a všadeprítomný. Lucifer a jeho anjeli nie sú ani všemohúci, ani všetko poznajúci, ani všadeprítomní. Preto môžu poznať iba sčasti alebo robiť iba určité veci, aj keď nadprirodzené, čím myslíme na veci, ktoré sa vymykajú z bežných prírodných zákonov. Preto, ak napríklad takzvaný liečiteľ alebo čarodejnica povie toto či ono, nemá absolútne poznanie, ani absolútnu istotu v tom, čo hovorí, aj keď spolupracuje s nečistými duchmi. Hlavne však treba povedať, že takzvaný liečiteľ či čarodejnica chcú pre človeka dobro iba naoko. Zdá sa, že chcú dobro, v skutočnosti však zapríčinia veľké zlo, a to nielen fyzické, ale hlavne duchovné.

Často sa stáva, že po takejto návšteve sa človeku uľaví, je mu lepšie. Exorcisti Raul Salvucci a Gabriel Amorth vysvetľujú, že tu ide o taktiku nečistého ducha, s ktorým takzvaný liečiteľ či čarodejník spolupracuje, aby človeka získal na svoju stranu, aby mu uveril. Neskôr sa však dostavia problémy ešte väčšie, a tak tento postihnutý človek nevie, že vpadol do pasce a dôverujúc čarodejníkovi, ho opäť navštívi. Samozrejme, že musí zaplatiť. Spomenutí kňazi odborníci i zvláštne odborné štúdie uvádzajú čísla, koľko peňazí sa týmto spôsobom zarába. Sú to neraz nespočítateľné a nezdanené milióny, ktoré sa zarábajú na nešťastí a zavádzaní iných ľudí, ktorí potrebujú pomoc.

Zásadná vec je však tá, že ak liečiteľ alebo čarodejník spolupracuje s nečistými duchmi, nikdy nemôže človeku pomôcť. Prečo? Ide o zásadný rozdiel toho, čo ponúka človeku Boh a čo na druhej strane diabol. Boh človeka miluje a vždy mu chce iba to najlepšie, aj keď to človek v prvej chvíli tak necíti, povedzme napríklad v utrpení. Diabol na druhej strane ponúka človeku ľahké a rýchle riešenie, predovšetkým však chce získať jeho dušu a priviesť ju do zatratenia. Preto sa snaží klamať, a to aj prostredníctvom ľudí. Preto sa svojím klamstvom na chvíľku stiahne, aby dotyčná osoba považovala svoj stav za lepší, a potom udrie ešte vo väčšej sile. Treba však mať na pamäti, že diabol človeka nesmierne nenávidí, a preto vynaloží všetko úsilie, aby ho odviedol od večného života, od neba, ktoré diabol už nikdy nemôže získať, a to veľmi dobre vie. Človek však ho získať môže, vďaka tomu, že ho Pán Ježiš Kristus vykúpil z hriechu, ktorý sa z prvotných prarodičov, Adama a Evy prenáša na celé ľudské pokolenie. Preto treba mať túto zásadnú vec na mysli: jediný, ktorý človeku môže pomôcť je Boh. Diabol človeku nikdy nepomôže, nenávidí ho nenávisťou, ktorá je skutočne ťažko opísateľná. Preto ktokoľvek, kto nekoná v mene Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom, ktorého nám poslal, človeku škodí. Kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje, pripomína sv. Písmo (porov. Mt 12, 30).

Ako tieto osoby rozpoznať? Sväté písmo dáva toto rozlišovacie znamenie: po ovocí ich rozpoznáte (porov. Mt 7, 15-20). Preto uveďme viaceré body, ktoré uvádzajú spomenutí kňazi:

1. Osoby, ktoré konajú v Božom mene a pomáhajú druhým osobám, nesmú nikdy za túto službu žiadať finančnú odmenu. Je to príkaz Pána Ježiša Krista: zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Osoby, ktoré tvrdia, že majú zvláštny dar a berú za túto službu peniaze, sú osoby, ktoré nekonajú v Božom mene. U týchto osôb je veľká pravdepodobnosť, že sú naviazané a spolupracujú s nečistými duchmi.

2. Je potrebné sa pozrieť na život, aký tieto osoby vedú. Či je to život dobrý, usporiadaný, či prijímajú sviatosti a úprimne žijú podľa viery. Ak majú tieto osoby vo svojich pracovniach alebo tam, kde prijímajú svojich zákazníkov aj sošky alebo obrazy svätých, ale ich život je neusporiadaný, neporiadny, hriešny, potom je viditeľné, že nekonajú v Božom mene.

3. Páter Elias Vella uvádza ďalší znak: osoby, ktoré dostanú dar od Boha (napríklad dar uzdravovať, dar proroctva alebo iné, ktoré nám opisuje sv. Pavol vo svojich listoch) a zachovávajú poslušnosť, sú väčšinou osoby veľmi skromné a sú si vedomé, že tento dar nie je ich vlastníctvo. Preto sú ochotné sa tohto daru vzdať, ak by to Boh od nich žiadal. Ak by však tieto osoby neboli ochotné sa tohto daru vzdať, je tu skoro istá pravdepodobnosť, že nekonajú v Božom mene a tento dar nemajú od Boha. Ak je to z dôvodu zárobku, ktorý im tento takzvaný dar prináša, je tu istota, že nekonajú v Božom mene, ale spolupracujú s nečistými duchmi. (Páter Vella uvádza skúsenosť, kedy sa dotyčnej osoby spýtal, či sa môže pomodliť, aby jej bol tento dar odobratý. Táto osoba sa ihneď vzbúrila a nahnevala.)

4. Ak dotyčná osoba používa predmety ako strunky, kyvadlo, rôzne kovové predmety, amulety, prívesky, drahé kamene, karty a im podobné, je tu istota, že táto osoba spolupracuje s nečistými duchmi. Duch Svätý nepotrebuje tieto predmety, resp. sa používajú predmety, ktoré máme v Cirkvi, ako napríklad svätená voda, požehnaná soľ, požehnaný olej, požehnané predmety (krížik, medaila Panny Márie). Tieto však musí požehnať služobník Cirkvi, teda biskup, kňaz alebo diakon, nie liečiteľ alebo čarodejník! Ak liečiteľ alebo čarodejník ponúka tieto veci (amulety, prívesky, kryštály a pod., pozor aj keby vyzerali ako sväté krížiky a medaile), môžu všetky tieto veci veľmi škodiť. Tak ako sa cez viditeľný znak – liatie vody pri krste uskutočňuje neviditeľná skutočnosť: zmytie dedičného hriechu a začlenenie do Cirkvi, tak sa cez viditeľný znak – amulet, kryštál alebo im podobné, ktoré sa väčšinou nosia na tele a pochádzajú od čarodejníka, deje neviditeľná skutočnosť, ktorou je vplyv démona, vplyv temnoty na duchovnú aj fyzickú stránku človeka, ktoré sú prepojené.

5. Ďalší rozlišovací znak sú DLHODOBÉ účinky. Nejedná sa o krátkodobé, ktoré ako bolo ukázané, môžu byť klamné. Ak sa jedná o pôsobenie Ducha Svätého, ovocie uvádza sv. Pavol v liste Galaťanom, 5. kapitole, veršoch 18-24. Je to láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Ak sa jedná o pôsobenie nečistých duchov, ovocie je tak isto uvedené na tomto mieste: smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. Navyše kňazi exorcisti dodávajú, že ak ide o pôsobenie nečistého ducha cez daného čarodejníka alebo liečiteľa, postupne prichádza k ochabnutiu a až odporu k duchovnému životu. Je to trvalá neschopnosť a odpor modliť sa, prichádzať do kostola, prijímať sviatosti, odpor k duchovnému životu. Na úrovni fyzickej sa môžu dostaviť tieto príznaky: rôzne ochorenia, bolesti, najmä v oblasti hlavy a žalúdka, neschopnosť učiť sa a pracovať. Ak teda človek na sebe dlhodobo pozoruje tieto prejavy, ktoré nastali od stretania s danou osobou, ktorej pôsobenie chce rozlíšiť, je tu istota, že táto osoba koná pod vplyvom a za spolupráce nečistých duchov. Prejavy už pokročilého štádia sú: opakujúce sa nešťastia, v práci, v rodine, akoby trvalá smola, ktorá sa lepí na päty (krachy v podnikaní, rozvrat rodiny, náhle a nevysvetliteľné úmrtia a pod.) V tomto prípade je veľmi pravdepodobné, že daná osoba potrebuje navštíviť exorcistu. Tak isto je potrebné spomenúť, či už pri ľahších alebo i ťažších štádiách zasiahnutia osoby, že toto pôsobenie čarodejníka alebo liečiteľa, ktorý spolupracuje s nečistými duchmi sa prenáša aj na ostatných členov rodiny danej osoby. Je to kvôli tomu, že v rodine existujú silné duchovné putá. Tak sa stáva, že ak napr. matka navštevuje takéhoto čarodejníka, postupne sa u detí i manžela môžu prejaviť spomenuté príznaky negatívneho pôsobenia v duchovnej i fyzickej oblasti.

6. Ďalším rozlišovacím znamením je, že čarodejník alebo takzvaný liečiteľ sa musí po určitom čase takzvane dobíjať. Je po svojich „službách“ zákazníkom vyčerpaný a musí si dobiť „energiu“. Ak sa toto deje, je isté, že spolupracuje a je pod vplyvom nečistých duchov. Napokon je to dôkaz toho, že diabol nie je ani všemohúci, ani vševediaci, ani všadeprítomný, a preto nemôže dávať čarodejníkovi stálu pomoc. Naproti tomu, ak sa jedná o pôsobenie a dar Ducha Svätého, tento pôsobí bez dobíjania, v stálosti, bez akejkoľvek únavy, pretože ide o Ducha Svätého, ktorý je treťou Božskou osobou, a teda ako Boh nemá obmedzenia a veje ako chce a kade chce. Je potrebné rozlíšiť únavu osoby a silu pôsobenia toho, kto cez túto osobu pôsobí. Aj ten, kto má dar od Boha, sa prirodzene unaví, ale pôsobenie, ktoré cez neho ide, sa unaviť nemôže, pretože je to pôsobenie Ducha Svätého. Napríklad kňaz sa po hodinách spovedania unaví, ale každé jedno rozhrešenie sa deje mocou Ducha Svätého, ktorý pôsobí stále, aj keď je kňaz unavený. Don Gabriel Amorth uvádza, že vykonáva exorcizmy celé dopoludnia aj popoludnia a nie je unavený, ako niektorí takzvaní liečitelia.

Preto na základe uvedených rád odporúčam sa o dané osoby, ktoré nekonajú v Božom mene vôbec nezaujímať a ich pôsobeniu sa vyhnúť. Ak niekto takéto osoby navštevuje, odporúčam si dobre podľa týchto bodov preveriť a prehodnotiť, pod akým vplyvom tieto osoby konajú. Ak konajú pod vplyvom a za spolupráce nečistých duchov, je potrebné okamžite, bez akéhokoľvek váhania, prerušiť s nimi akýkoľvek kontakt, vyspovedať sa z toho a modliť sa modlitbu za oslobodenie. Z mnohých skúseností spomenutých kňazov vyplýva, že drvivá väčšina týchto ľudí spolupracuje s nečistými duchmi. Bohužiaľ stáva sa, že v tejto oblasti nie je dostatočné rozlišovanie, a tak aj tieto osoby, či už čarodejníci alebo liečitelia, mysliac si, že konajú pod vplyvom Ducha Svätého, pristupujú aj k sviatostiam, a tejto činnosti sa nechcú zrieknuť. 99% tých, ktorí o sebe vyhlasujú, že majú takýto dar, býva práve tých, ktorý tento dar nemajú od Ducha Svätého, ale nečistých duchov. Preto ak aj človek zdravotné problémy má, je vždy lepšie ísť k dobrému a skúsenému lekárovi a urobiť to, čo radí, ako nám to hovorí aj Sväté Písmo (v knihe Sirachovcovej, 38. kapitola), a toto utrpenie obetovať v spojení s utrpením Pána Ježiša Krista, teda obetovať ho na konkrétny úmysel alebo ho odovzdať Bohu cez ruky Panny Márie, ktorá najlepšie vie, kto túto obetu potrebuje. Radím prosiť Boha na príhovor Matky Božej, anjelov a svätých o uzdravenie, zvlášť po svätom prijímaní alebo pred Najsvätejšou sviatosťou. To je najistejšie, pretože ako sme povedali, Boh nikdy človeku neškodí, ale chce mu iba to najlepšie, pretože sme jeho deti. Ak Boh túto prosbu o uzdravenie nevyslyší, netreba klesnúť na duchu, ale dôverovať mu a zobrať tento kríž. Boh vidí, čo a kedy je pre nás dobré. Je veľmi dobré urobiť si takú revíziu života a pýtať sa, čo mi chce Boh tým a tým krížom povedať. V ťažkých chvíľach je dobré a veľmi pomáha opakovať si vetu, ktorú Pán Ježiš vyjavil sv. Faustíne Kowalskej: Ježišu dôverujem ti. Táto veta sa môže stať vnútornou modlitbou, môžeme ju opakovať veľakrát, kdekoľvek sa nachádzame.

Ak niekto navštívil spomenutého čarodejníka alebo liečiteľa, je potrebné sa z toho vyznať vo sviatosti zmierenia, pretože ide o hriech proti prvému Božiemu prikázaniu. Následne je potrebné vrátiť sa k pravidelnému duchovnému životu, k pravidelnej modlitbe, sv. spovedi, sv. omši a sv. prijímaniu. Tak isto je potrebné modliť sa modlitbu za oslobodenie (ktorú možno dostať v katolíckych kníhkupectvách, napr. Dobrej knihe na Hviezdoslavovom námestí, Františkovi na Hlavnom námestí alebo LÚČi na námestí SNP v Bratislave, napr. s názvom: Modlitby za oslobodenie od Zlého a citových rán z vydavateľstva JAS alebo iné). Túto modlitbu sa treba modliť po čas, kým človek cíti následky z toho, že dotyčné osoby navštevoval, resp. dovtedy, kým sa jeho duchovný život neobnoví, kým sa nevráti radosť a pokoj s ostatnými plodmi Ducha Svätého, ktoré signalizujú oslobodenie. Treba uviesť, že v začiatku, môže človek pri tomto zrieknutí sa vplyvu nečistých duchov, cez čarodejníka či liečiteľa, pociťovať rôzne protivenstvá: nechuť modliť sa, ťažkopádnosť, únavu a pri väčších vplyvoch aj väčšie príznaky, ktoré môžu mať aj nadprirodzený charakter. Tak isto sa človek môže stretnúť s vyhrážaním alebo citovým vydieraním zo strany čarodejníka alebo liečiteľa. Dôležité je nebáť sa, dôverovať Bohu a vytrvale prosiť o oslobodenie, ktoré môže trvať aj dlhší čas. Obzvlášť je potrebné žiť v posväcujúcej milosti, teda bez ťažkého hriechu, ktorá človeka najviac chráni od vplyvov nečistých duchov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa postihnuté osoby vrátili k pravidelnému prijímaniu sviatosti zmierenia a Eucharistie. Obzvlášť je odporúčané zasvätiť sa Panne Márii a ustavične ju prosiť o pomoc a ochranu, napríklad jednoduchou modlitbou – Pod tvoju ochranu, povedanú z úprimného srdca a s vierou. Veľmi sa povzbudzuje k tomu, aby si dotyčná osoba našla niekoho skúsenejšieho vo viere, kto ju v týchto ťažších momentoch bude sprevádzať, pretože zo skúseností sa vie, že po takomto postihnutí sa vyžaduje zvláštna starostlivosť práve v čase, kedy sa z toho človek oslobodzuje.

Na záver prajem všetkým, ktorí tento článok budú čítať, aby im Boh a Matka Božia pomohli správne rozlišovať a z týchto situácií sa poučiť, prípadne pomôcť sebe, svojmu duchovnému životu alebo tým, ktorí túto pomoc potrebujú, zvlášť na príhovor Nepoškvrnenej Panne Márie

https://www.google.sk/url?sa=t&source=web&rct=j&url=http://www.farastupava.sk/%3Fq%3Dnode/104&ved=0ahUKEwiYws7QjKTJAhXBthQKHVsICwEQFggnMAM&usg=AFQjCNFdS6PBNbWadLySflS9ABbE-aWHRg

Veľmi často sa stretám s otázkou: „Ako zistím, či som už odpustil?“ A ja vždy len jednoducho odpoviem: „Keď na to myslíš, tak to už viac nebolí.“ A potom mnohí zisťujeme, že nás to stále bolí. Že si to celé neustále v sebe nosíme a nevieme pustiť. Keď môj kamoš Jeff, vzor či duchovný otec, hovorí o neodpustení, hovorí o človeku, ktorý pripravuje jed, ktorým chce otráviť toho, kto ublížil, no nakoniec ho vypije sám. Ako ľudia zlyhávame. Zlyhávame neustále. Niektorí v každom možnom okamihu. Iní menej často. Robíme chyby a zraňujeme, zrádzame a skrývame sa. A ja tomu úplne rozumiem. Sme predsa len ľudia. A verím, že mnohí rozumieme. Ale zrazu sa niekedy ocitáme na opačnej, druhej strane. Zradili nás, zranili nás, skrývajú sa pred nami. Takmer v každom zranení je nám niečo ukradnuté, vzaté. Niekto ma zradil a ukradol moju schopnosť dôverovať. Niekto ma opustil a ukradol moju túžbu po vzťahu. Niekto ma zbil a vzal moje snívanie o láske. A potom prichádzajú tie chvíle, keď zisťujeme, že to, čo nám bolo vzaté, stále nedokážeme nájsť. Že ostala len prázdnota a my nevieme, čo s ňou. Že roky neodpustenia z nás spravili zajatcov. A zrazu to na mňa akoby vyskočí z Biblie a už rozumiem svojmu hnevu, horkosti, bolesti a viem, že sa toho nechcem vzdať, lebo by to nebolo spravodlivé. Chcem ti povedať, že Bohu je možné všetko. Že sa dokáže vyrovnať úplne so všetkým. Že nech mu vyznáš čokoľvek, nebude z toho prekvapený, lebo to vedel. Nebude vystrašený a nezačne uvažovať nad tým, či si ešte stále hodný jeho lásky, lebo to vedel. Vieš, čo povedal Ježiš na kríži? Otec, odpusti im, lebo nevedia, čo robia. A takto som sa ja musela postaviť pred každého jedného, ktorý zranil. Nie fyzicky, ale vnútorne vo svojom srdci. Odpúšťam ti, lebo si nevedel, čo robíš. Odpúšťam ti, lebo si robil to najlepšie, čo si vedel, aj keď to nevyšlo. A zrazu to prúdi. Odpúšťam tým, ktorí nechceli, aby som sa narodila, lebo nevedeli, aká budem. Odpúšťam tým, ktorí sa mi smiali, lebo nepoznali moju a ani tú svoju hodnotu. Odpúšťam mame, lebo zomrela, lebo inak nemohla, lebo rakovina bola silnejšia. A tu sa pozastavím. Ako môžem niečo také vysloviť? Odpúšťať niekomu, kto zomrel kvôli chorobe? Chcem len, aby si vedel, že ako dieťa som prežívala obrovský hnev, lebo ma opustila. A hnev je prirodzenou reakciou na mnoho udalostí. Ale už viac nie som otrokom svojho hnevu, lebo odpustenie oslobodzuje.A tak odpúšťam otcovi, svojim súrodencom, ľuďom naokolo. Až sa zdá, že zrazu som akási ľahšia. A že to odpúšťanie je prirodzené. Až do chvíle, kým sa nezahľadím do zrkadla a nezbadám toho, kto to moje odpustenie potrebuje najviac. Seba samu. A tak cesta odpúšťania pokračuje. A neviem, či niekedy prídem na jej koniec. Ale čím viac sa stávam slobodnejšou a nežijem vo svojom hneve či horkosti, tým viac mám potrebu milovať tých, ktorí zraňovali. Tým viac túžim po tom, aby prežili, aká veľká je láska môjho nebeského Otca k jeho deťom. Ako bezpodmienečne a vášnivo miluje v každom okamihu napriek všetkému, čo urobili alebo neurobili. A taký je náš Boh. Milujúci Otec. Čakajúci, kedy sa rozhodnem vrátiť sa k nemu domov do jeho milujúceho a prijímajúceho objatia. Takýto je môj Otec, ktorý ma z tmy vyviedol do svetla. Z môjho zajatia do svojho domu. A z mojich zápasov do svojej náruče.Už asi miliónkrát mi odpustil neodpustiteľné a namiesto spravodlivosti ma zaplavil svojou láskou a milosťou. Takýto verný je náš Boh. ...

Viac na: http://www.cestaplus.sk/stoosemdesiatstupnov/nazov/odpustit-neodpustitelne
© Copyright www.cestaplus.sk

Vražedný útok vo Francúzku prišiel pri skladbe “Pobozkaj Diabla”
žeby diabol reagoval na pozvanku so svojou "piesňou"...?

Kto bude mať rád diabla?
Kto bude spievať jeho pieseň?
Kto bude mať rád diabla a jeho pieseň?
Ja budem mať rád diabla!
Ja budem spievať jeho pieseň!
Ja budem mať rád diabla a jeho pieseň!
Kto bude mať rád diabla?
Kto pobozká jeho jazyk?
Kto pobozká diabla na jeho jazyk?
Ja budem mať rád diabla!
Ja ho pobozkám na jeho jazyk!
Kto bude mať rád diabla?
Kto bude spievať jeho pieseň?
JA BUDEM MAŤ RÁD DIABLA A SPIEVAŤ JEHO PIESEŇ!

https://m.youtube.com/watch?v=CTEzQpZgIMg