Archívy

Reklama

Upálili Francúzi v Notre Dame Krista?

Francúzska katedrála začala horieť už oveľa skôr. Francúzi zabudli na Boha a ten sa im teraz pripomenul.
,,Francúzska katedrála" - katolícke francúzsko oddané pápežovi a Cirkvi, začalo horieť už v roku 1789, počas Francúzskej revolúcie. Jej cieľom bol nový štát, ktorý mal byť postavený na rozume, neobmedzenej zvrchovanosti ľudu, vykorenení starých tradícií, systému, noriem a náboženstva. Revolučná vláda sa špeciálne zamerala na odstránenie akejkoľvek stopy po Katolíckej cirkvi, ktorá Francúzsko považovala za svoju ,,prvorodenú dcéru“ a franskí a neskôr francúzski králi sa zaväzovali chrániť pápeža a zasväcovali svoje kráľovstvo Panne Márii. Ďalšími polienkami do ohňa francúzskej katedrály bol zákaz pre Cirkev vyjadrovať sa k verejným otázkam, zrušenie konkordátu a diplomatických vzťahov so Svätou Stolicou, zrušenie rehoľných sľubov, likvidácia kláštorov a konfiškácia Cirkevného majetku.

Francúzske dejiny sa potom ako na hojdačke kývali od revolúcie k revolúcii, od monarchie k republike a naspäť. Proces sekularizácie sa nakrátko zvrátil počas vlády Napoleona, ktorý sa nechal korunovať pápežom a uzavrel s ním konkordát. Potom to však už išlo len dolu vodou. Občiansky zákonník z roku 1872 nariadil, že pred sobášom v kostole sa musí udiať obrad na radnici. Za porušenie tohto pravidla sa mohli kňazi trestať aj väzením. Obmedzovalo sa zvonenie, náboženské procesie potrebovali na schválenie trasy súhlas úradov. V roku 1901 boli zakázané rehole s výnimkou tých, ktoré sa starali o chorých a v roku 1904 štát zakázal rehoľníkom vyučovať na akýchkoľvek školách a prerušil styky s Svätou Stolicou. Toto obdobie sprevádzané pozvoľnou ateizáciou spoločnosti vyvrcholilo 9. decembra 1905, zákonom o odluke Cirkvi od štátu.

Francúzski katolíci boli napriek tomu schopní sa zomknúť a vzoprieť sa

Z ich radov vyšli osobnosti ako Jacques Maritain, významný filozof, Jérôme Lejeune, významný vedec, Robert Schuman, otec EÚ. Práve táto generácia zažila katolícky povojnový optimizmus. Kresťanskí demokrati sa dostali k moci, úspešne sa im darilo budovať mierový projekt Európskeho spoločenstva a napĺňať ho princípmi sociálnej náuky Cirkvi ako sú subsidiarita, solidarita, či spravodlivosť. Do Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú spolutvoril spomínaný J. Maritain, sa dostala zmienka o dôstojnosti každého človeka, vychádzajúcej z ľudskej prirodzenosti, o svedomí, o rozume, o rovnosti, teda o kresťanských hodnotách, bez toho, aby bolo nutné tam spomenúť Boha. Vlk sekularistov bol sýty, a aj ovca kresťanských hodnôt celá. Kresťanské hodoty bez zmienky o kresťanstve však môžu fungovať len vtedy, ak je pritomná kresťanská spoločnosť, ktorá bude ich pôvodný význam udržiavať. Tá vo Francúzsku bohužiaľ už vtedy prítomná nebola. Počet katolíkov, ktorí chodia v nedeľu na Sv. omšu vo Francúzsku bol už v roku 1952 len 27% (čo je cca ako na Slovensku dnes) a postupne klesol na súčasných 5%, čo činí 1,8% z celej francúzskej populácie.  

Neskôr aj túto krajinu zasiahla sexuálna revolúcia

V roku 1975 boli legalizované potraty na požiadanie do 10. týždňa. Od roku 1982 naviac väčšinu výdavkov spojených s potratom platí štátny zdravotnícky systém. V roku 1988 Francúzsko ako prvé legalizovalo tzv. ,,tabletku po“, ktorá dokáže spoľahlivo zabiť nenarodené dieťa v tele matky až do 7. týždňa. Až cca 19% potratov tu bolo vykonaných pomocou tejto tabletky, o ktorej nelegálnom pašovaní na Slovensko svojho času písal aj nebohý Ján Kuciak. Postupne sa potratový zákon liberalizuje, limit potratu na požiadanie sa zdvihol na 12. týždňov, zrušila sa týždňová doba na rozmyslenie, ktorá umožňuje instantné vykonanie potratu a efektívne zabraňuje aby sa k žene dostala pomoc od pro-life organizácií. Miera potratov tak ostáva vysoká, až 14 potratov na 1000 žien, v porovnaní s 4,7 potratmi na 1000 žien na Slovensku v roku 2017. Parlament naviac schválil zákon, ktorý umožňuje zákaz zverejňovať online informácie, ktoré by mohli ženu ,,odhovárať od potratu“, čím nepriamo cenzuruje činnosť pro-life organizácií. K potratom už len toľko, že v roku 2016 francúzsky súd zakázal reklamu, zobrazujúcu šťastné deti s downovym syndrómom, pretože by mohli ,,znepokojovať ženy, ktoré boli na potrat“…

Odkresťančovanie na ďalších frontoch

Dechristianizácia francúzskej spoločnosti sa udiala aj na dvoch ďalších významných frontoch. Prvým je manželstvo a rodina. Pri nich bol tento vývoj podobný ako v ďalších západných krajinách. Po registrovaných partnerstvách prišiel rýchly spád a v roku 2013 boli legalizované manželstvá homosexuálov, aj s možnosťou adopcií.

Druhým frontom je rastúca nenávisť voči kresťanom. Na správy o tom, že vo Francúzsku vás môžu zatknúť za nosenie trička s vyobrazením tradičnej rodiny, či za nosenie kríža na verejnosti či v školách sme si už zvykli. Aj na správy o tom, že úrady odrezali kríž zo sochy sv. Jána Pavla II. Novinkou sú však správy o útokoch na kresťanov a kresťanské symboly, ktoré rastú už roky. Čoraz častejšie sa stretávame so správami o odsekavani hláv sôch svätých, ničení krížov, vlámaniami do kostolov či útokoch na kňazov. Len za roky 2017 a 2018 bolo zaznamenaných viac než 1000 takýchto činov.

Francúzi zabudli na Boha, tak sa im možno včera pripomenul

Požiar parížskej katedrály v sebe pri hlbšom zamyslení nesie zaujímavú symboliku. Bez povšimnutia domácich, najmä ako hromada skál pre turistov, žila táto stavba, nehybne uprostred ruchu sveta, ktorý zabudol na Boha. Tak ako dobré francúzske zákony, zdegradovali bez dobrých ľudí ktorí by udržali ich význam, strácala aj ona postupne svoj pôvodný význam, pretože nebolo kresťanov, ktorí by ho prišli na každú svätú omšu naplniť. Stála tam ako relikvia kedysi majestátneho ochrancu pápežstva, prvorodenej dcéry Ríma, zasvätenej Matke Božej. Navonok pevná, ale zvnútra prázdna. Až prišiel požiar a my sme na vlastné oči sledovali, ako sa pred nami rúca západná civilizácia nie len metaforicky, ale doslovne. Tŕpli sme pri správach, že sa ju možno nepodarí zachrániť, a že možno sa celá zrúti pre poškodenie ohňom a pádmi konštrukcie. Nakoniec sa ju podarilo zachrániť, aj keď škody, ktoré na nej ostanú sú obrovské a už nikdy nebude ako predtým.
Pustime sa s radosťou do obnovy

Kresťan by mal hľadať Boha v každej udalosti, ktorá sa okolo neho udeje. Možno aj týmto požiarom nám chce niečo ukázať. Verím, že ho dokáže použiť a premeniť na väčšie dobro. Francúzska cirkev je ako takáto katedrála, majestátna, s veľkou históriou, navonok s pevnými múrmi (veď stále sa k nej hlási väčšina Francúzov) ale zachvátená v plameňoch a na pokraji zrútenia. Kristus je hlavou Cirkvi a tá je jeho mystickým telom, keď horí Cirkev, horí aj Kristus. Ak niekto túto katedrálu podpálil, tak sme to my sami. Zároveň ale včerajšia udalosť poukazuje ešte na inú stať Svätého písma: ,,pekelné brány ju nepremôžu”.

Aj keď sa už zdalo, že sa celá stavba zrúti, poctivou, obetavou prácou stoviek hasičov a s pomocou Ducha Svätého, sa ju podarilo udržať pri živote. To je posolstvom nádeje pre francúzsku cirkev a aj pre celú Európu, ktorá síce horí, ale ešte stále máme šancu ju zachrániť, opraviť, prestavať nanovo. Vidím mnoho príkladov toho, že sa tak deje medzi laikmi aj pápežom. Nech sú pre nás varovaním a zároveň povzbudením slová svätého pápeža Jána Pavla II., že: ,,Európa bude buď kresťanská, alebo nebude” a že: ,,Slovenský národ zohrá dôležitú úlohu pri novej evanjelizácii Európy.”

Na záver posledné slová sv. Jany z Arku: ,,Držte kríž vysoko, aby som ho videla aj cez plamene!". Prežívame Veľký týždeň, budeme hľadieť na kríž, majme naňho vždy upnutý zrak, aj cez plamene okolo nás! +
https://blog.postoj.sk/42532/upalili-francuzi-v-notre-dame-krista?fbclid=IwAR3W8hw1rALrhbjaX2tgZ804AYGGbP3CJqyX4R_i06XN2OS5l0iqiMeCwv8
Zdroj:
Pridal boziazena dňa 01/05/2019 08:20 4 komentáre