Tisícpäťsto strán naplnených židovskými dejinami a mýtami,
obrazmi plnými napätia o vojne a mieri, o láske a nenávisti,
o dôvere a rebélii, nakoniec ohlasujú jasnú a jednoduchú pravdu:
Boh ostáva vždy verný. Jeho deti ostanú vždy slabé. Milosť však
zjednotí oboje.
Pri takejto doširoka rozprestretej vízii sa musíme mať na pozore
pred tým, aby sme nepoužívali Bibliu ako dôkazový prostriedok,
alebo ako muníciu pri slovných potýčkach. Musíme si byť vedomí
nebezpečenstva izolovanosti častí od celku a nestavať celú našu
teológiu na niekoľkých pasážach, namiesto aby sme zodpovedne
zaobchádzali s celým Písmom a tradíciou. Sväté písmo sa dá
pochopiť, ak je to vôbec možné, len synteticky. Mnohé nepo-
trebné hádky a nedorozumenia poukazujú na naše pokusy vytlačiť
z Biblie odpovede a otázky, ktoré si ona sama vôbec nekladie.
Ak zotrváme pri tom, že budeme klásť analytické otázky celistvo
mysliacim ľuďom, na konci z toho spravidla vyjdú naše odpovede
a nie ich.
A presne to sa stalo. Vždy, keď kresťania v dejinách zamerali
svoju energiu na to, aby Bibliu analyzovali a "urobili ju rozumnou",
viedlo to v cirkvi aj pri jednotlivých veriacich ku strate sily
biblického posolstva. Keď sme pripustili, že Biblia sa dá pochopiť
racionálne, spreneverili sme sa jej tajomstvu a pochovali sme jej
silu. Teraz pomaly zisťujeme, že nás oveľa viac obohacujú
ne-racionálne formy poznania. Máme však strach. V novom vesmíre,
ktorý sa pred nami otvára, sme len nemohúce nemluvňatá. Ak
sa vzdáme svojho rozumu, stratíme ilúziu, že pri zaobchádzaní
s biblickými slovami a obrazmi máme všetko pod kontrolou.
Namiesto toho, aby sme kontrolovali, budeme kontrolovaní.
Ježišove slová nám naháňajú strach: "Vietor veje kam chce.
Počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide.
Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha." /Jn 3,8/
Ozajstné, duchom naplnené biblické čítanie je často zažívané
ako istá strata kontroly. Nevieme, odkiaľ sila prichádza,
ani kam nás vedie. Ovplyvnení našou modernou sekularizovanou
a racionálnou spoločnosťou sme stále v pokušení zväzovať
Písmo svojím rozumom a tak mať všetko pod kontrolou.
S Písmom sa ale nedá "narábať", ako hovorí Luther.
Znamenalo by to udusiť Božie účinkovanie tam,
kde je naozaj plné sily.

prevzaté
Richard Rohr
Nahý Boh

Láska je to jediné, čo si vystačí samo so sebou. Je svojím vlast-
ným cieľom, svojou odmenou, svojím vlastným uspokojením.
Nehľadá príčiny svojej existencie mimo seba a nemá bázeň pred
ničím okrem seba. Milujem, pretože milujem. To je moja naj-
hlbšia identita, v ktorej a pre ktorú som stvorený.  Milovať ľudí
"v Bohu" znamená milovať ich len pre nich samých - a nie pre
to, čo by mohli pre mňa urobiť alebo preto, aby som sa vďaka
nim stal psychicky zdravší či dospel ďalej. Naše transcendentné
vedomie vníma druhú osobu ako iné Ja, ako niekoho, kto je
Kristom rovnako milovaný ako ja a nie ako objekt, ktorý milos-
tivo obdarujem kresťanským dobrým skutkom. Keď som ešte
nikdy nemiloval a láska ma vyčerpáva, je to pravdepodobne preto,
lebo druhých ľudí vidím ešte stále ako úlohy, povinnosti alebo
ohrozenie namiesto toho, aby som v nich videl zrkadlo a výraz
môjho vlastného utrpenia a mojej vlastnej samoty. Nie sme vari
my všetci výrazom a účastníkmi Božieho utrpenia a samoty?

prevzaté
Richard Rohr