Cirkev, ktorú Pavol budoval, vnímala seba samú ako inkarnáciu
Ježiša. Verila v celé Evanjelium, a aj ho žila. Žila Ježiša, ako sa
stáva človekom, ako žije, ako umiera i ako vstáva zmŕtvych. Toto
bol jej životný vzor. V priebehu stáročí sa toto plné Evanjelium
často trieštilo na čiastkové evanjeliá, ktoré brali na seba tie naj-
rozličnejšie podoby: teológia bez životného štýlu, liturgia bez spo-
ločenstva, kňazi bez laikov, inštitúcie bez ľudí, morálka bez lásky,
duchovné zážitky bez Kristovho tela a nakoniec, ako posledný
a nevyhnutný výsledok všetkého, cirkev bez žitého života.
Takýto pokus nechať cez toto trieštenie stroskotať plán, ktorý mal
Boh pre svoj ľud, nemožno nazvať inak ako diabolský. "Otec lži"
marí Božie volanie po vtelení, po spoločenstve a po ozajstných
vzťahoch skrze sieť vágnych myšlienok a duchovných abstrakcií,
ktoré znejú mysticky a zbožne. Neviditeľný Boží plán, ktorý bol
pre Zlo neprijateľný, spočíva v tom, že Boh chcel, aby sa jeho
víťazstvo uskutočnilo práve v ľudskom tele - ani nie nad ním,
a ani mimo neho. Diabol sa nemohol zmieriť s nejakým človekom
narodeným zo ženy. Nemohol akceptovať, že by Boh mohol zjaviť
sám seba, vziať na seba podobu otroka a byť človekom medzi
ľuďmi /Flm 2,7/.
Preto sa Lucifer pokúša - a bohužiaľ často úspešne! - ukryť sku-
točnosť za nejakú jemnú mozgovú gymnastiku, falošné obrazy
a ilúzie. Takzvané "telesné hriechy" sú len symptómy lži hlboko
usadenej v našich hlavách a srdciach. Takéto duchovné klamné
manévre môžu byť odhalené a odmaskované len vo svetle kon-
krétnych vzťahov v Kristovom tele. Vtedy sa ukáže, z čoho v sku-
točnosti pozostávajú: z našich obranných mechanizmov voči
láske, voči zodpovednému životu a krížu.

prevzaté
Richard Rohr
Nahý Boh

Máme tendenciu vykonštruovať "nadprirodzené" náboženstvo,
vytvárať a udržiavať systém štruktúr, ktoré majú prekryť nedosta-
tok medziľudských vzťahov, "tých vzťahov, bez ktorých niet
vtelenia, a  bez ktorých je Boh neschopný konať." /Max Delespesse/
Božskosť cirkvi Ježiša Krista sa môže ukázať len skrze jej ľudskosť.
"Ak táto ľudskosť zmizne pod násypom intríg, byrokracie, pompy,
blahobytu, ctižiadosti, privilégií, organizácií, kancelárií a čakární,
tak božskosť cirkvi sa tým zatemní." /Max Delespesse/
Lenže my sa prostej ľudskosti bojíme, lebo práve ona robí
náboženstvo reálnym a náročným. Zaoberáme sa náboženstvom
na úrovni abstraktných pojmov bez toho, aby sme nasledovali
Ježišov príklad vteleného Slova. Veríme veľkej lži, že vykúpenie
sa môže uskutočniť aj bez vtelenia. Priali by sme si oslobodenie bez
záväzkov, lásku a pomoc v živote bez vzťahov, víťazstvo a úspech
bez stroskotaní a slabostí. Chceme byť duchovní bez toho, aby sme
boli telesní, chceme kozmické, no bojíme sa konkrétneho.
Túžime skrátka po mystickej cirkvi bez toho, aby sme sa museli
popasovať s reálne existujúcim pozemským spoločenstvom.

Nahý Boh
Richard Rohr