Každá spiritualita je učením /a to sa nám musí stať zrejmým!/
o opúšťaní: ako opustiť našu istotu, ako opustiť našu dobrú povesť,
ako opustiť vlastnú identitu a obraz o nás samých. Všetci veľkí
kontemplatívni učitelia nás vedú týmto smerom. My tomu však
už vôbec nerozumieme a stávame sa spoločnosťou a cirkvou,
ktoré sú spútané náruživosťou. Väčšina náboženstiev ukazuje
všetky známky náruživosti a závislosti. Sú v nich ľudia nakazení
istým druhom reči a nekonečnými pokusmi kŕčovito udržať obraz
o sebe samých, ľudia, ktorí pokladajú napríklad za nevyhnutné
vnímať seba samých ako dobrých, ako zachránených alebo ako
obrátených. Bežia k Ježišovi a hovoria: "Dobrý učiteľ" a jeho
odpoveď je: "Prečo ma voláš dobrým?" /Mk 10, 18/.
Ježiš necíti potrebu obhajovať svoj vlastný obraz. Veľká časť nábo-
ženstva nie je nič iné ako pokus uchovať si obraz o sebe samom,
ale nie ozajstným hľadaním Boha. Kým ostaneme zajatí v našom spri-
vatizovanom a izolovanom egu, nič iného ani nebudeme môcť robiť.
Preto sa musíme nejakým spôsobom oslobodiť. Nezvládneme to však
sami, to sa nám stane. Všetko, čo sa môžeme naučiť je opúšťať
a pri tom sa musíme modliť: "Pane, ukáž mi, ako môžem opúšťať."
Doteraz sme sa len učili, ako niečo pevne držať.
U Anny Wilson Schaefovej existuje jedna náruživosť, ktorá skryje
pod seba ako dáždnik všetky ostatné osobné náruživosti a závis-
losti: Našou hlavnou závislosťou je závislosť od systému. Našou
hlavnou závislosťou je závislosť od jeho posvätných vyhlásení.
Mohol by existovať svet, ktorý by nebudoval na konkurenčnom
boji? Neviem si to predstaviť a to ukazuje, akí sme závislí od
tohoto systému! Mohol by existovať svet, ktorý nie je postavený
na moci? Neviem si to predstaviť a to ukazuje, akí sme závislí.
Mohol by existovať svet, ktorý nie je postavený na peniazoch a na
kontrole? Mohol by existovať svet, ktorý nestavia na militarizme?
Kázeň na hore musíme vyhodiť von oknom, pretože sa všetci
stávame náruživí zoči-voči vyhláseniam sveta.
Vo svojej prvej knihe nazývala autorka systém ešte opatrne ako
"systém bieleho muža" / samozrejme, že na to dostala mnoho
rozčúlených listov od bielych mužov .../. Preto vo svojej druhej
knihe povedala: Už to viac nenazývam "systémom bieleho muža"
ale "systémom náruživosti". V prvom rade sú to však bieli muži,
ktorí z neho profitujú. Sú to v prvom rade bieli muži, ktorí tomu
stanovili pravidlá. Tento systém pracuje k ich úžitku. Musím to
povedať práve ja, pretože som biely muž. Som z krajiny, ktorá sa
pokladá za najlepšiu krajinu sveta. Patrím k pohlaviu, ktoré sa
pokladá za mocnejšie a inteligentnejšie. Mnoho rokov som pre-
chádzal vzdelávacím systémom. Som vysvätený kňaz. To znamená,
že stojím celkom hore na špici pyramídy. Často mi vŕta v hlave,
ako vlastne vôbec môžem porozumieť Evanjeliu? Veď Evanjelium
sa dá najlepšie pochopiť - ako hovorí František z Assisi - ak je
človek dole a nie, keď je hore. Práve preto som ja sám zaťažený
a stojím pod priamim tlakom, ktorý ma núti takto hovoriť.
Keby teraz vstala nejaká žena a povedala by to isté, nazvali
by ju zúrivou feministkou. Keby vstal nejaký laik, hovorilo
by sa, že má za sebou zlú skusenosť s klérom. Keby to povedal
niekto z inej krajiny, hovorilo by sa, že je alebo anti-americký
alebo anti-kapitalistický. Preto to musím povedať ja.
Autorka ďalej píše: Systém náruživosti je podmurovaný piatimi
mýtami. Kým sa týmto piatim mýtom nepozrieme do očí, nezačneme
sa oslobodzovať od spoločnosti, pretože ostaneme závislí
od nášho obrazu, ktorý máme o svete.
Prvý mýtus znie takto:
Existuje len mužský systém. Náš obraz o svete je jediná rozumná
cesta ako vnímať realitu. Všetci aspoň trošku inteligentní a múdri
ľudia takto zmýšľajú. Myslím si, že všetci približne takto rozmýšľame,
až kým sa nám nepodarí natoľko obrátiť, aby sme opustili naše vlastné
stanovisko. Volá sa to narcizmus alebo kultúrna a spoločenská arogancia.
Biblické slovo to nazýva slepota. Ježiš napríklad nikdy neobviňuje
bohatých ľudí, že sú vedome zlí alebo podlí. Hovorí len: Sú slepí,
nemôžu vidieť. Bohatý muž nedokážu vidieť, že Lazar pred jeho dverami
je odrobinky. Dokonca mu tie odrobinky aj nechá /Lk 16, 19/. Je dobro-
činný muž, ale o spravodlivosti nevie nič. V duchovnom živote je
vždy veľkou otázkou otázka slepoty alebo videnia. Preto naša
modlitba musí znieť takto: "Pane, pomôž mi vidieť. Daj, aby som
videl, kde naozaj sedia démoni, a čo dedina v skutočnosti miluje.
Druhý mýtus hovorí,
že tento systém, náš spôsob myslenia a konania, od prírody prevažuje
nad všetkými ostatnými cestami, a preto musia jeho pravidlá a zákony
platiť pre všetkých. Amerika chce napríklad vyzbrojiť svet demokraciou.
Ak náhodou niekde voľby nedopadnú podľa našich predstáv, uvalíme
na krajinu hospodárske embargo a pošleme peniaze, aby sme ich ovplyvnili.
Keď potom voľby skončia tak, ako si to prajeme, triumfujeme nad
"víťazstvom demokracie". V Amerike by tomu, čo teraz hovorím,
nezatlieskal ani jeden, pretože všetci sú zajatí vo vlastnej lži.
Vzhľadom na to, čo nemecký národ v tomto storočí prežil, mal by
vlastne zo všetkých národov najhlbšie rozumieť tomu, čo znamená
byť slobodný od spoločenskej lži. Napriek tomu, ani tu nenašla
Cirkev miesto pre slobodu, ktoré by naozaj lákalo. Až doteraz
Cirkev totiž veľmi často podporovala spoločenské lži. Cirkev
často požehnávala lži spoločnosti a bola len ich odrazom, miesto
toho, aby bola osvietením.
Tretí mýtus
pozostáva v tom, že si o našom systéme myslíme, že je vševediaci,
že náš spôsob myslenia a konania nám dáva právo posudzovať skutočnosť
iných ľudí. Bieli muži vedia, čo chudobní potrebujú. Bieli muži
vedia, čo potrebujú čierni. Bieli muži vedia, čo potrebujú ženy.
Pri takomto prístupe nejestvuje očividne žiadna možnosť obrátenia
alebo zmeny. Preto sa v tomto kontexte rozumie pod "obrátením sa"
niečo veľmi osobné, ohraničené, individuálne alebo sviatostné.
Môžem si nechať svoj vnútorný vzťah k Pánu Ježišovi, a pritom
odmietnuť návrat do "dediny".
Štvrtý mýtus je tento:
Pretože máme pravdu, je pre nás možné byť absolútne logickými,
racionálnymi a objektívnymi. Ten, kto s nami nesúhlasí, jednoducho
nie je inteligentný.
A toto vedie k piatemu a najšokujúcejšiemu mýtu:
Ak sú tie štyri predchádzajúce mýty pravdivé, môžeme byť Bohom,
pretože sme všemohúci a vševediaci. Ak sa však pokladáš za Boha,
tak voláš diablom každého, kto ťa kritizuje. Nikdy nezabudnem,
milé sestry a bratia, že to boli náboženskí ľudia, ktorí Ježiša
nazvali diablom /Jn 8, 48/ Neboli to prostitútky, alkoholici
alebo mýtnici - tí ho nenazvali Belzebubom. Tí k nemu prišli,
aby ich vyliečil. Boli to tí dobrí, statoční a nábožensky
založení ľudia, ktorí chceli ochrániť svoj vlastný obraz o sebe,
ktorí chceli zachovať svoju teológiu a stabilizovať svoje cirkevné
systémy. Počúvať Evanjelium je niekedy pre nás, klerikov, najťažšie.
  Niekedy je pre nás ťažké hovoriť o slobode, pretože vy nás možno
vlastne vôbec nepotrebujete. Niekedy si myslím, že to, čo my,
farári, robíme, má niečo spoločné s poisťovaním si našich pra-
covných miest. Nesmieme pripustiť, aby ste od nás ostali závislí.
My klerici, musíme konečne dostať odvahu poslať vás na vašu vlastnú
duchovnú cestu, a to aj so všetkými rizikami, ktoré v sebe obsa-
hujú naše cirkevné systémy. Samozrejme, že pri tom urobíte
chyby, ale aj my ich tak či onak už dávno robíme. Čo nás zvádza
k presvedčeniu, že to, čo sme doteraz urobili, je také úžasné?
Pustiť sa na cestu slobody vždy znamená ísť po ceste plnej rizika.
Znamená to podstúpiť riziko a urobiť niečo celkom chybné. Riziko,
že sa urobí chyba, jestvuje vždy. Ale čo je chyba? A čo znamená
chyba na duchovnej ceste?
Úspech nás v duchovnom živote poučí málo. Zlyhanie a neúspech
je však veľký majster - učiteľ. Neustála skúsenosť takzvaného
obrátenia nás naučí málo, hriech je nám však veľkou učiteľkou.
Viac sa učíme z našich zlyhaní ako z našich úspechov. Oveľa viac
sa učíme z našich bolestí ako z našich pocitov blaženosti. Oveľa
viac sa učíme z opúšťania niečoho ako z lipnutia na niečom.
Úlohou Cirkvi je poslať vás na takúto cestu; na cestu, kde spoznáte
pravdu aj tu dole - v bruchu, aj tu - v srdci, a aj tu - v hlave.
Kde ju takpovediac celú prehliadnete. Toto ale nie je skúsenosť
alebo poznanie niekoho iného, ale je to vaša vlastná cesta.
Táto cesta vedie do pravdy a volá sa: Letting go.

prevzaté
Slobodní od slobody
Richard Rohr