Mužská energia v sebe obsahuje istý druh duševnej vyspelosti.
Cení si rozum a jasnosť. Z každého daru môže vzísť požehnanie
alebo hriech, môže byť použitý na zlé i na dobré. Dar inteligencie
je napríklad niečo, s čím sa muži sčasti neúmerne identifikovali.
Ak sa s nejakým darom príliš identifikujeme, stane sa nám pre-
kliatím. Mnoho ľudí je vnútorne zničených práve kvôli preceneniu
svojej silnej stránky. Muži zbožštili rozum. Keď sa z dobrých
darov urobia modly, premenia sa na démonov. Dokonca sme si
neurobily modlu z celej hlavy, z celého mozgu, ale len z ľavej
hemisféry. Ľavá polovica mozgu je podľa vedeckých výskumov
zodpovedná za analitický spôsob myslenia. Ľavá polovica mozgu
myslí polárne: buď - alebo. Nemyslí synteticky, alebo lepšie po-
vedané v súvislostiach. Je neschopná pojať do seba niečo ako
"takjednoakoajdruhé". Ľavá strana je zdanlivo absolútne logická
- ale v skutočnosti je ideo-logická. Ľavá strana je inteligentná,
ale nie múdra. Existuje veľa bystrých ľudí, ktorí nie sú ani trošku
múdri. Takí ľudia môžu mať aj tri doktoráty - nikdy by som sa im
však nezveril s ozajstnými životnými problémami. Ich myslenie
je možno špecializované, je však aj veľmi ohraničené, necelistvé.
Východné národy majú pravú polovicu mozgu oveľa rozvinutej-
šiu ako my. Bez tejto pravej strany nemôže existovať žiaden
duchovný život. Musíme ju preto znovu objaviť a rozvinúť. Je
totiž nemožné získať duchovný vhľad do vecí pomocou analýzy.
Pravá strana mozgu získava poznanie pozorovaním, meditáciou,
cez obrazy a symboly. V našich snoch pracuje pravá strana mozgu
Preto je také dôležité aby sme brali vážne naše sny a učili
sa rozumieť ich posolstvu.
Naučili nás, že veriť snom je povera, že to sú bezvýznamné
"hlúposti". Na rojkov a vizionárov sa hľadí ako na nebezpečných
votrelcov v nadreálnom svete. Všetky duchovné tradície sveta si
však uvedomovali, aké sú sny dôležité - s výnimkou "osvieteného
západu" za posledných 200 rokov. Nie náhodou sa stal náš
západný svet duchovne taký povrchný a prázdny. Zablokovali
sme si jednu z najdôležitejších ulíc do kráľovstva Ducha. Na
miesto dúchovných skúseností nastúpili ďalekosiahle zákony
a inštitúcie. Väčšina západných cirkví, vrátane katolíckej, sú v zá-
klade veľmi prešpekulované, funkčne zamerané útvary. Cirkev je
vystavaná ako veľká firma. Dá sa v nej robiť kariéra, alebo odstú-
piť, má svoj vlastný systém hodnôt a trestov. To je jeden z dôvo-
dov, prečo je mnohon ľudí, najmä mužov, neberie vážne. Cítia,
že to vlastne nebeží oveľa inak ako to, čo dennodenne zažívajú
v ich vlastnej firme. Niekedy dokonca i horšie: Ten istý systém
je poliaty zbožnou omáčkou, a tým sa stáva osobitne nestráviteľ-
ným. Šéfovia, to sú farári. Pre laikov neexistujú žiadne funkcie,
ktoré sa berú vážne. A predovšetkým nejestvujú žiadné ciele.
Cirkev sa už vôbec nezjavuje ako putujúci Boží ľud, ako spolo-
čenstvo na ceste do Božieho kráľovstva. Všetko sa točí okolo seba
a vždy znova okolo toho istého. Máme málo nového a vzrušujúceho,
čoby sme mohli odovzdať svetu.

Prevzaté
Richard Rohr

Karl Ráhner, nemecký jezuita, povedal, že v cirkevných dejinách
boli dve veľké krízy.  K prvej kríze došlo, keď boli prví kresťania
nútení opustiť jediné spoločenstvo, ktoré dovtedy poznali -
synagógu, a tak  zbadali, že nie sú len židovskou sektou. Očakával som,
že povie, že druhou bola reformácia. To však nepovedal.
Z mnohých pohľadov je reformácia len odrazom európskych dejín
a kultúry. Reformácia nám vlastne nedokázala dať naozaj radikál-
ne nový obraz o Cirkvi. Nebola nejakou prevratnou reformáciou
lásky. A to je vlastne jediná reformácia, o ktorej sa oplatí hovoriť.
Rahner hovorí, že druhá kríza  sa uskutočňuje práve teraz, a že my
sme uprostred nej.
Až v našej dobe sa totiž Cirkev stáva univerzálnou, obopínajúcou
svet. Cirkev, ktorú sme doteraz poznali, bola až príliš
spútaná európskym spôsobom kladenia otázok a výrazne racionálnym
výkladom Písma. A teraz sa v našej dobe uskutočňuje nová
Cirkev. Nedeje sa  to však zhora, cez hlavu, ale zdola, cez lásku.
Najjednoduchšie to bude možné vyjadriť takto: Kríza dnešnej
Cirkvi je krízou zbožnosti, krízou modlitby. Naši ľudia jednoducho
nevedia, ako sa modliť. Ako však môže jestvovať kresťanstvo,
keď sa ľudia nevedia modliť? Preto hovoríme o duši. Preto hovo-
rím o onom mieste slobody, z ktorého stredu vyjadrujeme naše
najhlbšie, vnútorné ja.
Zdá sa, že Kristus v našej dobe volá Cirkev naspäť k sebe. Nevolá
nás k úspechu alebo k veľkým počtom. Povoláva nás k poslušnosti
a k vernosti. Nemôžeme sa starať o to, či v to každý verí.
Jediné, čo vieme, je, že musíme robiť, čo sme počuli.
V 11. kapitole Listu Hebrejom autor hovorí: Viera je istota
o veciach, ktoré túžobne očakávame, a presvedčenie o veciach,
ktoré nevidíme.
V ďalších kapitolách vymenúva veľkých hrdinov viery.
Na konci hovorí, že všetci títo ľudia umreli bez toho, aby zažili
naplnenie prisľúbenia. A my povieme:"Čo? Myslel som si, že pointa
viery spočíva v tom, že to funguje!" Viera nie je na nič dobrá.
Viera je viera. Viera je cieľ v sebe samej. Viera je tu kvôli
vnútornému životu. A tí, ktorí majú dar viery, môžu vidieť
všetky možnosti. Nielen čo je možné a praktizovateľné,
ale aj k čomu ma Boh povolal.
Táto viera nikdy nebude vyzerať zmysluplne, iba že by sme Božiu
lásku videli a zažili. Keď sme túto lásku zažili, potom máme
naozaj istotu, ktorá nám dovoľuje byť nepoistenými.
To je Cirkev, ktorú, ako verím, vytvára Ježiš v našej dobe.
Vytvára ju z väčšej časti v mladých ľuďoch, ktorí vedia byť
zraniteľní, ktorí vedia byť bezmocné deti schopné dôverovať.
Myslím, že som možno riadny luterán, keď hovorím:
Sola fide!
- Rozhodujúci bod je viera.

prevzaté
Richard Rohr

V Indii sa hovorí o štyroch štádiách v živote muža.
- Prvé je štádium žiaka, kde sa chlapec učí, ako prijímať
život iných do svojho vlastného.
- Druhé štádium je domáci pán. Tu sa chlap ožení,
vychováva deti, učí sa milovať svoju ženu a byť jej verný.
U nás sa spravidla všetko končí v tomto bode. Väčšina z nás strávi
zvyšok svojho života tým, že sedí doma, čaká na návštevu svojich
detí, prerába dom, renovuje kúpeľňu, čaká na vnúčatá a nakupuje
vianočné darčeky. Je to akosi strašne pusté: svet, ktorý sa neustále
točí okolo seba a nemá už žiaden cieľ. Deťom a vnúčatám sa
kupujú len darčeky, pretože nemáme už žiaden nový svet, do
ktorého by sme ich mohli prilákať.
- Tretie štádium sa v Indii volá hľadač alebo obyvateľ lesa.
Po tom, ako si chlap založil rodinu a vychoval deti,
obraz sveta sa rozšíri ešte raz, pohľad sa však orientuje
skôr na hlbšie súvislosti existujúceho. Práve toto chýba
v našom západnom svete, plnom neuveriteľného narcizmu.
Väčšina ľudí je u nás neschopných pozrieť sa za vlastný plot.
Aj preto nám chýba morálna schopnosť rozlišovať medzi dobrým
a zlým. Dobré je, keď ja mám prácu a som poistený. Dobrí politici
sú tí, ktorí sa starajú o hospodársky rast a rozmach - u nás!
To je naša všeobecná mienka! Sme izolovaní od reálneho sveta -
nezaujíma nás nič, okrem našej bezprostrednej budúcnosti.
Toto hedonistické myslenie je výrazom duchovnej slepoty.
Nastupuje na scénu nevyhnutne vtedy, keď muži nie sú mužmi,
keď nie sú "hľadači ani obyvatelia lesa", keď sú neschopní vidieť
viac, než čo je dobré pre nich samých a pre ich vlastný malilinký
životný okruh. Ide o to, aby sme sa naučili vidieť, čo je dobré
pre všetkých ľudí, pre celý Boží ľud. Ježiš káže Božie kráľovstvo:
veľký obraz, veľkú rodinu. Ale dokonca aj tí najhorlivejší kresťania
sú neschopní nasledovať túto veľkú víziu. Naša slepota je taká
hlboká, že si väčšina ani neuvedomí, že je to problém.
Spiritualita, o ktorej musíme hovoriť hlása:
Existuje väčší svet ako tvoja záhradka alebo kostolná veža.
Ak sme neurobili tento krok do veľkého sveta, môžu za to z väčšej
časti muži a mužskí vodcovia našej spoločnosti, ktorí sa sami
neodvážili vyjsť na cestu do tretieho štádia života.
Pre Indov však ani toto tretie štádium nie je konečným cieľom,
je len začiatkom novej cesty.
- Posledný cieľ pozostáva v tom, že sa Ind stane mudrcom.
V tomto štvrtom štádiu sa uzatvára kruh a všetko sa spája.
Všetky dogmy, princípy, a ideológie ostanú za človekom.
Dar múdrej staroby je, povedané ústami Pavla - služba zmierenia /2Kor 5/.
Mudrc už nebojuje za nejaké "buď-alebo". Je schopný vidieť obe strany
veci a pokojne ich nechať existovať. Žije vo svete "Takjednoakoajdruhé".
Naši politický vodcovi všetkých smerov sú neschopní takéhoto
integrujúceho pohľadu. Ideológie nás zničia. Každý stojí a padá
pre svoju ideológiu, ktorá je neomylná, zatiaľ čo všetky ostatné
pohľady sú posudzované ako zlé, nesprávne a hlúpe.
Múdrosť však hovorí: Tak jedno ako aj druhé.
Stretol som len veľmi málo takýchto vľúdnych, naozaj osvietených
sedemdesiatnikov. Naozaj múdry starý otec môže sedieť na kraji
rodiny a vyžarovať istotu - a nie rozširovať strach a prísnosť.
Pretože väčšine otcov chýbajú títo starí otcovia, stanú sa v starobe
aj oni zajatcami vlastnej hry na sebapotvrdenie a chcú všetko
naďalej robiť sami. Tento začarovaný kruh sa raz musí prelomiť.
A začať s tým musíme my, lebo sme mladí, alebo patríme
aspoň ku strednej generácii.

Richard Rohr
Divý muž
Duchovné príhovory o oslobodení muža